Potrebujem psychiatra?

Takže čím začať. Nemám sa s kým porozprávať o tomto mojom \"probléme\", neviem či je práve najrozumnejšie písať sem, ale potrebujem to zo seba dostať takže...
myslím že to začalo keď som mala asi 4 roky, ležala som v nemocnici pretože som mala silný zápal pľúc. Po mesiaci liečenia som sa vrátila do škôlky. (Neviem či to začalo práve v tedy)začali sa mi viditeľne triasť ruky. Myslím že práve kvôli tomu ma deti začali šikanovať a biť. Na základnej sa to zlepšilo, našla som si kamarátky a zvykla som si na to že sa mi deti smiali. Najprv sa so mnou učieval ocino, ale našiel si prácu v zahraničí. Mama na mňa nemala čas a tak vo vyšších ročníkoch začal môj prospech v škole zhoršovať. Začala som kvôli tomu chodiť k psychologičke. Mám poruchu sústredenia, takže som mala učiteľku na "doučovanie". Asi v šiestom ročníku na základnej škole sa moji rodičia rozvádzali (ocino často pil a potom rozbíjal veci). Súd ma dal do starostlivosti mame. Otec si našiel novú priateľku. U nás bol stále iný muž. Mama mi zakazovala vídať otca tak som tam chodila tajne. Asi v ôsmom ročníku sa k nám nasťahoval o pár rokov starší chalan ako ja. Chodil s mojou matkou. Ona mávala nočné a on si po večeroch k nám vodil pochybných kamarátov. Neskôr nám začali chýbať veci (elektronika, peniaze). Mama zistila že je na pervitíne. Zmizol a s ním aj všetky mamine šperky (zlaté, strieborné). Cez deň mama chodila hľadať šperky v záložniach a po nociach plakala. Chodila som ju utišovať. Mala som chuť sa iť, ale aj napriek tomu som na sebe nenechala nič poznať, bola som "veselá") Potom ma mama nikam nechcela púšťať, tak som si našla partiu ktorí pili, fajčili... ale včas som sa od nich odpojila. Už som nepila ani nefajčila. V deviatom ročníku som mala veľa kamarátov (doteraz sa stretávame) a najlepšiu kamarátku ktorá so mnou cez prázdniny nechcela mať nič spoločné... Na strednej (trnava, zdravotná) sa to začalo od znova (ponižovanie, smiech). Prestúpila som. Zlepšilo sa to. Nechodím ku psychologičke (keďže mi to moc nepomohlo). Mama ma normálneho (aj keď často pije) priateľa. Mám kamarátky ktoré sú na tom podobne ako ja :D... no a snažím sa myslieť na budúcnosť :P Často plačem že tí ktorých mám rada sú nešťastný, v škole som "veselá". Najradšej by som to skončila, neurobím to, lebo by to nepomohlo. Mám zlý prospech v škole. Viem že ľudia majú aj väčšie problémy, ale ja už nevládzem...