Chcel by som vedieť nezávislý názor. S priateľkou sme začali spolu chodiť ako 17 ročný. Zažili sme spoločnú mladosť, dospievanie. Po skončení strednej školy sme sa zamestnali a po 4-5 mesiacoch sme šli do podnájmu. Tam sme bývali 2 roky a potom sme si kúpili spoločný byt. Bývali sme tu spolu a všetko klapalo. Teraz o pár mesiacov budeme mať 25 rokov a ona sa odo mňa včera odsťahovala. Rozišla sa so mnou pred siedmymi dňami odťahovala sa včera. Náš vzťah bol neskutočný ako z rozprávky, nemali sme žiadne problémy. Jasné občasné hádky raz za 4 mesiace si myslím je v každom vzťahu. Ale problémy sa riešili pár minút všetko sa vydiskutovalo. Nikdy som na ňu nedvihol ruku ani v sne, nikdy sme po sebe nehádzali hrnce poháre ani nič podobné. Chodili sme na chaty, grilovačky, na dovolenky k moru, na výlety, kúpili sme si auto, neskôr byt všetko po vzájomnej dohode. Varil som, pratal som, nosil ju do práce , z práce. Vždy som jej pomohol zo všetkým čo trebalo, či išlo o ňu alebo o jej rodinu. Nezakazoval som jej nič ani kamarátky ani diskotéky nič. Mame spolu neskutočne veľa zážitkov. Klapalo nám to aj v sexe ráno , na obed, večer vždy keď bolo treba. Keď sme mali 21 rokov zobral som seba hypotéku kúpili sme byt. Teraz sme si ho dozariaďovali do konečného štádia. Ešte v apríli , máji behala po obchodoch a vyberala čo sa jej páči a teraz sa so mnou rozišla.. Ja to neviem pochopiť. Nechodím po krčmách, nie som gambler, No neviem to pochopiť. Nedala mi jeden jediný normálny dôvod prečo to urobila. Udala každodenné problémy , na ktorý keď ťa niekto upozorní povieš jasné dám si pozor alebo čo, ani neviem žiadny uviesť lebo nerozumiem tomu. Minulý rok v decembri ju prepustili z roboty bola doma 6 mesiacov lebo sme nič nevedeli nájsť. Podporoval som ju každý deň. Teraz má prácu z ktorej chodí každý deň ako troska, unavená , dobitá. Povedala mi že ona nechce takú prácu a že s nej chce odísť ale tu nieje žiadna práca a chcela by ísť pracovať niekde mimo Sr alebo mimo mesta ale keby bola so mnou nedokázala by odísť.Že sa chce osamostatniť a niečo dokázať. Ďalej uviedla aj to že som ju nepožiadal o ruku. 7,5 roka čakala kedy ju požiadam ruku a ja som to nespravil. Zakladala si na dátumoch a podobných veciach. o 2 mesiace ma narodeniny a tam som ju chcel požiadať o ruku. Ale hneď na druhý deň potom čo sa so mnou rozišla som utekal do zlatníctva kúpil jej snubný prsteň a požiadal ju o ruku so všetkým čo k tomu patrí, povedala že nie že už je neskoro. Bol som za našimi kamarátkami blízkymi priateľmi ktorým sa o tom zdôverila. Povedali mi že nerozumejú jej konaniu že ju takú nepoznajú ako keby to nebola ona. Pýtali sa ma či na ňu neprišla schyza alebo či neberie prášky. Ja už neviem čo si mám o tom myslieť. Povedala mi že ma ľúbi ale nemiluje. Keď nám prišla pomôcť zo sťahovaním jej mama, plakala ako malé dieťa (jej mama). A teraz som sám doma, všetko mi ju tu pripomína .Ani ten byt nemôžem predať. Chcel by som ju nejakým sposobom dostať späť alebo aspoň prísť na ten skutočný dôvod prečo to urobila. Bol by som rád keby niekto niečo poradil alebo neviem už čo mám robiť. Ďakujem
Rozchod po 7,5 roku
velmi pochybujem ze je to tym zasnubenim...je to o inom bud volnost alebo urobila nejaky preslap a radsej usla..
a to sa kedy stalo ? streda stvrtok ? a ked citam ze zmazal setky fotky spolocne toto nebude vobec dobre a mas ju este vobec rad a dobre pises ze 20 rocny sa brat je hlupost alebo ako 23 22 si ju mohol aspon uistit ze tosnou myslis vazne chapes
Pre niekoho to je možno prechodený vzťah možno bol aj pre ňu no ja som to tak nevnímal, vždy sme zažívali niečo nové, nemali sme jednoliaty stereotyp. S tým požiadaním o ruku, vidím že to som pokašľal ja, keď to už píšete. Zase nie som zástancom brať sa na 20 rokov ako to robili naši rodičia a polovica z nich su rozvedený alebo neviem čo.Mám x známych ktorý sú dlhšie ako mi a stále niesu svoji. Ono keď ten vzťah šľapal ako hodinky, človek sa zaoberá úplne inými problémami aspoň ja. Ale keby to len bola nejak naznačila, niečo povedala, povedala nejakej našej kamoške, tá by mi hneď volala že rob niečo v blízkej dobe lebo ostaneš sám. Ešte deň pred rozchodom sme behali po obchodoch a nakupovali veci na zimu. A na druhý deň nie akokeby mi padlo jablko na hlavu ale akoby vás zabil padajúci meteorit. A keby sme teraz už boli po svadbe a rozvedie sa so mnou bolo by to ťažšie ako teraz.
no aj to som premyslal ze sa nasiel nejaky chmulo co jej poblaznil na mesiac 2
príspevky som nečítala.
No jeden dôvod môže byť to zasnúbenie. Ak prežívala dlhé sklamanie z čakania, teda sklamanie z teba, mohlo to viesť až do bodu, že si povedala, že už je neskoro. Ak sa žena túži vydať a je vo vzťahu, kde už plánujú spolu ostať, tak ju to môže zraňovať a ponižovať, že sa chlap nemá k činu.
A to sa mohlo zmiešať s tým, že vlastne nikdy nebola single.
Ja to občas vidím na niektorých, čo mali od mladého veku vážne vzťahy, že síce tie vzťahy chceli a partnerov ľúbili, ale niekde vnútri im chýba zážitok slobody. Vzťah je aj o kompromisoch, prispôsobovaní sa, staraní sa o seba. Niekedy je vo vzťahu ťažké zamerať sa na seba, spoznať a rozvíjať samého seba, zistiť aká som silná, čo dokážem, po čom naozaj túžim, či sa viem o seba postarať... Podľa mňa veľa ľudí potrebuje tento čas slobody.
A trochu ma prekvapilo, že ste sa hádali raz za 4 mesiace. Nie je to málo? Len mi je ťažké si predstaviť, že dvaja ľudia sa tak super vo všetkom zhodnú. Bola tam určite všade úprimnosť a otvorenosť? Konflikty sú nutné a dobré, ak ich dvaja vedia s úctou riešiť. Priveľa aj primálo konfliktov je problém.
ako keby som čítal o sebe :-) zažil som presne to čo ty, vyše 5 rokov sme spolu boli, 3 roky sme spolu bývali. Presne, ako opisuješ, sem tam hádky, ktoré sa za pár minút vyriešili.. taktiež zmenila prácu, nenávidela ju a chodila domov zničená. No a potom jedného dňa koniec.
Poviem ti narovinu čo sa stalo. Aj keď to bude všemožne zapierať, tak ťa zrejme podviedla, alebo si rovno našla iného, s ktorým bude chvíľu vzťah tajiť, aby nevyzerala ako ľahká žena. Môj typ, že je to nejaký kolega. Proste nenávidela tú prácu a zrejme sa našiel niekto, kto ju v nej podporoval až nakoniec podľahla.
Drž sa kámo, za pár týždňov ti bude dobre, všetko prebolí a ty sa pohneš ďalej. Sme ešte mladí
Poznam chlapa co mal v minulosti jeden velmi dlhy vztah, boli spolu 11 rokov, tiez nejak od puberty uz. Ta jeho byvala vydrzala cakat este ovela dlhsie a aj tak sa ich vztah nikam neposunul, ziadne poziadanie o ruku, ziadna svadba, ziadne deti, nic. Nakoniec tiez zdrhla. Tiez bol z toho zlomeny, velmi dlho sa z toho nevedel spamatat. Ale tak bol to prechodeny vztah, ked sa vztah velmi dlho nikam neposuva, tak zeny to zvykne otravit, maloktora je spokojna tak, ze zime si navzdy len tak na hromadke, bez papiera, ziadna svadba, ziadne deti. Po par rokoch vacsina zien zvykne zdupkat a 8 rokov je teda tiez dost dlho. Aspon o ruku si ju mohol poziadat, vsak tiez to nemuselo znamenat ze sa musite brat do roka a do dna. Ale tak mas ponaucenie do buducna
bol si moc velky dobrak nevedela co od dobroty alebo zacinala citit nejaky stereotyp a poblaznila ju ina osoba pri takom dlhom vztahu staci maly impulz a je to.
Tak dlho si si ju piekol až si ju prepiekol. Ja viem, my chlapi prstene, zásnuby, svadbu atď. nepotrebujeme, ale ženy sú iné tvory, oni toto chcú, lebo pre nich to veľa znamená, že ich ten chlap fakt ľúbi a chce s nimi zostať celý život blablabla. Niekto tu spomínal 5 rokov, toto je možno tak maximum čakania čo žena znesie, ona čakala ešte viac a aj tak sa nedočkala, tak ti zdrhla. Myslím si, že už sa nevráti, toto nie je obyčajná hádka a keď si ešte vymazala spoločné fotky z facebooku, tak je to konečná, bohužiaľ. Ono zase pre jedno kvítí slunce nesvítí a po každej búrke nakoniec aj tak vyjde slniečko a ty sa usmeješ a všetko bude fajn :D Ja mám 26 a som single a je mi dobre, svadbu, ak nejaká bude, chcem aj tak až po tridsiatke ; ) Skús po takom dlhom vzťahu trochu ležérnejší spôsob života, nikam na neponáhľaj, žiadne stresy, zavolaj starým kamošom, choďte na pivo, proste no woman no cry
