Ahojte.
Mam kamarata, ma 33 a ja mam 19. Pozname sa vyse pol roka. Stretli sme sa ked sa rozchadzal s frajerkou, ktora je momentalne psychicky na dne...z toho ze sa so mnou zacal stretavat. Len este spomeniem pomedzi, ze som pre neho jediny clovek, s ktorym si pise a s ktorym ma taky blizky vztah. Kedysi sme sa bavili aj o vztahu ale on nebol zalubeny a este k tomu sme sa stretavali tajne a mal vycitky a vpodstate nemal to s nou uplne ukonecne. Ale pointa veci je:
Momentalne sa nestretavame, pretoze on jej to slubil, lebo sa chcela zabit ked sa budeme stretavat a podobne. Zacala navstevovat psychologa a riesit to. Takze si len piseme. Lenze moj problem je ze som na neho strasne naviazana a sice sa to da niekedy pomylit s laskou, avsak viem ze aj kebyze s nim chcem vztah, nie je to laska, je to nieco ako posadnutost nim. Stalo sa mi to uz vela krat a kazdym razom to zvladam lepsie.
Kvoli stresu z neho (zo vsetkeho co urobi a povie) mavam krce v bruchu, takze mam zapaleny uz aj zaludok tak beriem lieky, je mi do placu niekedy, nemam energiu, nejedavam, nespavam/bdiem, mam bolesti hlavy, nedokazem sa sustredit ani ucit atd. Viem ze t nie je jeho vina. Ja si tie problemy sama vytvaram v hlave ale potom aj ked vime ze sa nemozme stretavat (a on je strasne cestny clovek a uprimny tak ked jej to slubil nechce to porusit) tak ked mi je zle a ticho pri nom len placem alebo sa normalne bavime bez placu o tejto veci, stretneme sa... tajne ale stretneme.
Lenze moj problem je to, ze mna co najviac stresuje je neistota toho, ci sa stretneme. A preto sa zosypem, zavolam mu a vtedy sa stretneme, ked je blbo. A ja som mu dnes vysvetlovala, ze kebyze viem ze sa stretneme o tyzden o dva.. alebo je jedno kedy, len ze viem ze sa stretneme, nebudem zit v neistote a budem v pohode. Najprv na to nechcel pristupit a potom sa uz ponahlal a povedal ze som ho zahnala do kuta ... nehovoril to s hnevom, ale videla som na nom ze ho to ani nie ze hneva, ale uz je z nas oboch zufaly.
Stale mi hovori ze sa mi cely cas snazi dokazat ako si ma vazi, ako mu na mne zalezi a ze ma ma velmi rad (ako kamarat)...
Ja chcem sa dat dokopy, lebo nechcem 1. mat taketo vztahy a 2. nechcem aby som s nim nonstop riesila len svoje vylevy a plac a vycitky a problemy. Bojim sa ze som si to u neho pokazila... hoci on tvrdi ze to nie je ze by som si to pokazila ale ze teraz je tazke obdobie ale ze bude to len lepsie a budeme sa raz normalne stretavat ked sa jeho ex da dokopy.
Len ja na druhej strane, ked vravel ze by so mnou aj chcel byt vo vztahu, tak teraz mam pocit ze som to cele uplne pokazila.
Chcem sa spytat nasledovne>
1. Ako sa znabit naviazanosti (bez toho aby som s nim prerusila kontakt lebo to chcem a mam volu zvladnut!)
2. Aj ked sa posledne spravam strasne, myslite ze mi to odpusti? A bude ma brat zase tak ako predtym?
3. Ako si to u neho napravit? Pomoze ked sa sama prestanem stresovat a nebudem s nim riesit problemy ale len pozitivne veci (lebo ked mam dobru naladu a neriesime toto, tak si popiseme uplne veselo a je to super!)
Ja viem je to dlhe, prepacte ale dakujem za rady !!
