Ahojte,
píšem sem preto, aby ste mi poradili, prípadne povedali svoje skúsenosti..hlavne mi nenadávajte ani nepodpichujte, nemám to na týchto fórach rada, radšej to ignorujte.Ďakujem.
Pre niektorých možno trápny a nepodstatný problém, no pre mňa asi základ života, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné veci, moja psychika a moje šťastie.
Takže, začala by som tým, že mám vzťah asi necelý rok, no mám pocit, že mi asi nie je vôbec súdený. Aspoň to tak vyzerá, pretože od začiatku mi v ňom nič nepraje. Už začiatok bol iný, komplikovaný, pretože dotyčný ma bral stále ako kamarátku, lebo sa nechcel viazať hŕr bŕr..ale ja som proste vedela, že ho chcem, tak ma nechal aj niekoľko mesiacov v neistote, aj keď teraz povie, že to vedel od začiatku, že ma chce.
No keď sme si už spolu začali oficiálne, tak som bola rada, konečne som sa dočkala. No vtedy som nevedela čo ma čaká.
Prešiel rok a ja aj počas tejto doby sa vôbec necítim byť milovaná a strašne mi to chýba, až neskutočne. Potrebujem jemné dotyky, pocit, že som pre niekoho jediná a nevie bezo mňa vydržať, že chce byť so mnou každú chvíľočku..alebo nejaké prejavy, prekvapenia maličké a romantické, niečo čo robí naozaj len ten kto miluje...ja viem, že tento stav časom opadáva, aj keď ja som iný prípad, lenže v tomto vzťahu som ho uňho nezažila ani na začiatku, u seba samozrejme áno a trvá až doteraz, aj keď sa to vo mne kopí, a tým, že späť nič nedostávam, tak len viac trpím.
Síce nemôžem povedať ani pol slova, že by sa choval ku mne zle, to určite nie, je to dobrý chlap aj všetko a tiež veľmi pracovitý,no počas celého vzťahu sme spolu len po večeroch na dve hodky, aj to je unavený alebo len príde za mnou na chvíľku von keď som s kamarátkou alebo sa spolu len vyspíme a ideme domov, pretože má zase kopec roboty. Budúcnosť aj rodinu so mnou plánuje, proste všetko, no mne tam to hlavné chýba. Tvrdí, že má menej času, to chápem, lebo robí komplet prerábku na dome, elektrika, steny, stropy, kúpelňa, atd atd, všetko. Tak neviem či som akurát nevychytala jeho životnú situáciu alebo čo, ale takto som si svoje začiatky nepredstavovala. Trpím viac ako keď som bola sama, pretože sama sa cítim aj teraz, žiadna opora ani podpora, proste nič. O slovách lubim ťa ani nebudem hovoriť, ja som mu zo začiatku vyznala lásku tak ako sa len dalo, niekoľkokrát som mu povedala, že ho milujem, no on nič. Až neskôr, a to len v sms, že ma lubka. Potom som to dlhu dobu nehovorila ani ja a jemu to zrejme začalo chýbať, tak sa ma to spýtal, čo sa stalo. Neviem či si to neuvedomuje alebo čo, proste každý rád dostáva dostáva, ale naspäť nič neopätuje a to ma ničí. Neviem ako ďalej, ja potrebujem lásku a nie byť len vo vzťahu na oko, hlavne, že si rozumieme a nejak žijeme, stretneme sa na 5 min a domov.
Tak moja otázka znie, myslíte si, že sa to časom môže ešte nejak zmeniť, že je to teraz len tou vyčerpanosťou a zaneprázdnenosťou kvôli domu alebo je tam šanca, že sa to otočí. Nie som naivná a podľa môjho názoru to tak bude asi navždy..a myslím si, že keď sa spraví dom, aj tak si nájde vždy nejaké iné činnosti, ktoré mu vyplnia čas. Podľa mňa keď človek miluje, tak aj napriek miliónom starostí a povinností to vie prejaviť tomu druhému. To je môj názor, no chcem vedieť aj ten váš, či som taká hlúpa a žijem priveľmi v oblakoch.
