Naviazanost, citova zavislost

Príspevok v téme: Naviazanost, citova zavislost
LadyOpium

ahojte....zacalo sa to pred tromi rokmi ked som nastupila na strednu...ja som bola prvacka na obchodnej akademii, on si robil posledny rocnik na nadstavbe...i ked som ho vnimala ze k nemu citim nieco viac uz od zaciatku, bala som sa, ze by ma nechcel a vnimala som ho len ako muza, ktoreho nikdy mat nebudem...tak to islo dva roky...potom ma navstivil doma ale po roku sme to ukoncili lebo sme zistili, ze jeden k druhemu citime nieco viac ako kamaratstvo...ja som sa vtedy zrutila a skoncila som na psychiatrii...on si myslel ze somm spachala samovrazdu a preto sa ma nepokusal kontaktovat...raz som napisala na facebooku status a on mi ho okomentoval a zacali sme si opet pisat...v tom case ho mama moja nemala uz velmi v laske lebo podla nej mi ublizil, ale ja som ju prosila nech mu dvoli prist...zistil, ze ma lubi a ...tu je problem...

on niekedy sa ku mne chova ako partner ale inokedy vie tak dako prehodit sa a sprava sa len ako kamarat...v tych chvilach nech sa pokusam ho co len chytit za ruku hned povie ze radsej nie...a ked opet dostane chut na neznosti tak mi ich opetuje...ale vascinou som iniciativna ja...on je skor taky hanbliny...

no a teraz k tym citom...on mi povedal, ze citi ku mne nieco viac ako kamaratstvo ale nieco mnej ako lasku a vraj ma nechce ranit ale ja ked som s nim mi to nevadi...lebo potom sa mu prisposobim tak, ze nacnem daku temu a zabudnem na tu vasen... ALE boli ma to aj ked s to snazim ukryt...

a ked som od neho prec, vtedy zacnem citit akoby daku prazdnotu...cely den kym sme spolu nechcem jest musi ma nutit, a ked so mnou neni az vtedy som schopna sa normalne najest, ...ked som s nim, stale nieco vymyslam, kam by sme isli sa prejst, ale ked nie je pri mne tak trcim doma na zadku...

myslim si ze som akoby od neho zavisla..a pred tymto ma mama varovala...len teraz to neviem otocit ani keby neviem ako chcem aj teraz ss citim strasne lebo nie je pri mne...prepada ma smutok a nic ma nebavi... ale viem ze ked prerusime kontakt, bude to este horsie, lebo to by som asi psychicky nezvladla ...bud by som sa zrutila alebo rovno zabila...

uvedomujem si ze je to chore ale zmenit to neviem

prosim poradte oc robit?

keysha777

Je to tvoja prvá láska?ak áno tak na neho nezabudneš nikdy stále ho budeš ma vo svojej mysli, či v spomienkach. Myslím že psychicky by si sa zrucovať nemala ,poviem ti že poznám prípady ked sa ľudia rozišli aj po 20-tich rokov majú spolu deti, zažili toho neskustočne vela a naozaj sa milovali,píseš ze on ti stále hovori že ta ma rad viac ako kamarátku ale láska to nieje, vyhovuje ti to takto? Ja osobne by som vztah s človekom ktorí ma neľúbi naozajstnou láskou ani nebola to nema zmysel,ak ta niekto skutočne lúbi tak to cítiš či už v jeho bozkoch,pohladoch,dotykoch,ale aj v jeho činnoch... Si mladá zamiluješ sa ešte určite do niekoho kto skutočne bude ľúbiť aj teba dokonca aj viac než TY:) .. ak chceš vydrž v tomto vztahu ešte uvidiš kam to bude smerovať či sa objaví z jeho strany tá láska ak nie pošli ho do kelu..

ajo

Ahoj, si mladá nemáš záväzok, musíš ísť k odborníkovi . Ver mi ja takto fungujem uz šesť rokov a stratila som všetkých kamarátov čo som mala uzavrela som sa do seba . Musíš žiť, lebo ti život prejde pomedzi prsti a bude neskoro.