Zacinam neznasat ludi

Vynimocne, ale v tejto teme suhlasim urcite s Anjelikom. Toto je skor o nas, ako o ludoch naokolo :) Kazdy nam nastavuje nejake zrkadlo...
Ja som si kedysi myslela, ze s mojou svokrou nevydrzim v jednej miestnosti...dnes ju beriem taku aka je, vypocujem ju, trpezlivo znasam tie jej vecne ponosy na svet a ludi okolo nas, to jej klasicke zvelicovanie a nariekanie...a potom si uvedomim, ako vela mi dala. Ved mi nastavila presne zrkadlo, co robim ako ona a v com nechcem byt ako ona :) dokonaleeeee ;)

Ako by si mi hovorila z duše, presne tieto pocity mám aj ja, všetci sa len opíjajú, ohovárajú a starajú sa do veci do ktorých je ich nič, ja nemám kamarátov od detstva, je to možno tým, že mám vysoké IQ a preto sú moje záľuby iné ako u ostatných,ale proste, toto je vážne prioritou ľudstva? opíjať sa, fajčiť, ohovárať, závidieť, myslieť len na sex a starať sa do vecí do ktorých je ich nič? proste to nechápem...vážne by som potreboval nájsť niekoho ako ja...nemám ani partnerku, moja posledná mi povedala, že som škaredý, takže tak...a môj deň vyzerá takto...stávam o 5:00 narýchlo niečo zjem, o 6 som v práci(v nej nám aj robia obedy takže obedujem tam) domov prichádzam o 18:30, trochou poupratujem a potom som na PC a prezerám web stránky a pozerám len samé dokumenty a mysteriózne horory do nejakej 2 hodiny ráno...takže vážne potrebujem nájsť niekoho ako ja

Hej, máš pravdu. :o) Tak sa to väčšinou aj deje. Ja som len vravela o tom, že uzavretosť nie je správna cesta z dlhodobého hľadiska.
K tomu mníchovi...to nie je o tom, že prídeš a vykladáš, ale o tom, že odpovedáš, ak sa niekto pýta. Ak nie, si ticho. Čiže to povestné, *netreba hádzať perly sviniam.* Čo už je krajne extrémna výpoveď, aspoň pre mňa určite. :o)

chapem anjelik, co tym myslis, ale praveze ona sa medzi tymi ludmi pohybovala dost dlho, kym si uvedomila, ze potrebuje k zivotu nieco ine a ze ju takyto styl zivotny a ludia ktorych spomina unavuju. Preto teraz ma potrebu byt sama, resp. len s priatelom, aby si uvedomila nejake veci a mohla si premysliet ako sa dalej pohnut v zivote.Bez tej samoty to nepojde, tam si najlepsie clovek vela uvedomi, prechadzkami v prirode, citanim , premyslanim.. a mozno potom, ked vyjde z ulity bude dost silna nato, aby ju rozni ludia prestali svojim pocinan, recami prestali oberat o energiu. Ked uz mam ist do extremu, tiez som nepocua o pripade, zeby nejaky vysoky duchovny clovek, povedzme nejaky mnich chodil denne vysedavat do baru a bavilo ho stale dokola hovorit ludom, akou cestou by mali ist, ked momentalne im vyhovuje zivotny styl aky vedu, tak by to bolo skor hadzanie hrachu o stenu. Casom si urcite najde zakladatelka temy okruh ludi, s ktorymi sa bude citit dobre a po ktorych stretnuti pride domov naplnena prijemnymi myslienkami a dobrym pocitom.

Karolínka, preto sa má stretávať aj s takými ľuďmi, aby prostredníctvom nich spoznala a pochopila samu seba. Čo ona sama chce od života, akou chce byť a akou nie. Každý bez výnimky ti má čo povedať, dokonca aj ten, čo väčšinu času mlčí. :o)
Že to nie je nič, čo je podstatné? Myslím tie ich reči a názory. To je pravda, ale rovnako aj to, že predsa ona tam môže vniesť niečo rozumnejšie. Pre mňa reči o posunutí sa na nejaký ten vyšší level duchovna sú stále len rečami, keď sa ten človek navonok prejaví uzavretosťou voči niečomu. To pre mňa vyšší level nie je a nikdy nebol. Skôr len naivná túžba byť niečim, čím nie si. Jasné, že netreba ísť do prostredia, ktoré ťa nijak nepodporuje, ale rovnako je nutné sa zamyslieť, že prečo a kde mám ja rezervy a či to dokážem zmeniť vo svoj prospech. Uvažovať, ako sa dá tým ľuďom priblížiť a o čom je ten ich svet. Ako som už napísala, sedieť v jaskyni je síce fajn, ale neposunie ťa to nikam. Tú svoju silu, schopnosť chápať a tolerovať si vieš overiť len v kontakte s inými ľuďmi. :o)
Teraz je také nejaké populárne tváriť sa, že ja som z inej planéty a nikto mi nerozumie, že všetci sú obmedzení a duchovno im nič nevraví, len chľast a povrchnosť, ale prečo nikto nenapíše, som tu a chcem vás pochopiť a chcem vám pomôcť, ukázať vám, akou cestou by ste mohli ísť, aby ste sa lepšie cítili? Lebo to je tá ťažšia cesta, jednoduchšie je si povedať, že oni by mi aj tak nerozumeli, škoda plytvať energiou. Čo je pravda iba čiastočne a vedie k otázke, prečo je tej energie tak málo. :o)

Anjelik, prvykrat si dovolim protirecit. preco by sa mala stretavat s ludmi, z ktorych je otravena a ich prazdne reci ju oberaju o energiu, ktoru moze venovat zmysluplnejsim veciam. Nestava sa z teba introvert, len si sa niekam duchovne posunula zasa o level vyssie. Netreba si otravovat zivot zahlcovanim informacii od ludi a od ludoch, kto kde bol, kto co kupil, kto sa s kym pohadal a pod.Niekto bez toho nemoze byt a nedokaze byt sam,so svojimi myslienkami, stale potrebuje nejake informacie od ludi o ludoch a pod. a sirit dalej klebety, je takych pozehnane, nastastie priatelov si vyberame....

Sme na tom podobne.Ja tiež nepijem,nefajcim a pod...ale von chodím..niekedy sa iba porozprávať s jednou..max dvomi osobami..Ale že by som nejak vyhladavala partie ozratych..tak tych tiež Nemusim!! Ale neodcudzujem ich za to..ak sj chcú ničiť zdravie,je tk.ich vec.

:D presne akoby som citala svoj dennik, ked som mala 14-15 rokov :D ako cez kopirak...
Nebolo to az tak davno, sice FB este nebol, pisali sme si smsky na bezfarebnych jednoduchych telefonoch, aj to len vtedy, ked babka kupila kredit :) Travili sme cas vonku na lavicke, popijali nealko pivo, stanovali, chodili na tury a citili sa strasne supeeeer a dospelo :) A predsa som mala tieto pocity, ktore mas v sucasnosti ty...akoby som tu nepatrila a bola z ineho sveta...
Dlho som bojovala s tym, ze som nepochopena, a ze sama nechapem tento svet. Co tu vlastne robim a co vlastne robia ludia okolo mna...ako sa spravaju, akoby sa mohli spravat, preco robia tak nezmyselne veci ako robia.
Potom som pochopila, ze cele je to o mne. O mojom postoji k svetu, ludom. Prestala som vsetkych obvinovat za moje vlastne pocity a prestala som si vytvarat predstavu, ze vsetci su proti mne a ja jedina som ta super bytost v okoli, lebo premyslam inak ako oni. Okruh znamych sa prirodzene zacal "cistit", zacala som stretavat ludi, s ktorymi som si rozumela, s ktorymi sme sa chapali navzajom. A ak som aj stretla niekoho, s kym som si nesadla, zacala som JA pristupovat k tomu cloveku ako k jedinecnej bytosti, ktora ma pravo na vlastne myslienky, nech su ovplyvnene cim kolvek.
A odvtedy mi je fajn :) Tiez si este zanadavam na dnesnu dobu, ale uz len obcas...nepozeram TV, nepouzivam FB v takej miere ako ludia okolo mna, vyberam si, s kym travim cas, ako ho travim a ver, ze je to daleko lepsie :) Nestazujem sa tak ako kedysi a robim si ten svet taky aky ho chcem ja :)

Vitaj v mojom svete :)

nuz nemoze to byt take jednoduche, ludia ktori ti prirastu k srdcu nemusia byt zrovna tvoji kamarati zo strednej, kolegovia alebo z tanecneho kruzku, zivot je ale dost kratky na to aby clovek nasiel niekoho s kym si bude ozaj rozumiet, a mimochodom s priatelom a internetom, pokial si ozajstna zaryta introvertka nevydrzis, zacnie ti liezt na nervy a pokazis si vztah, treba vidat aj inych ludi, ale nie za kazdu cenu, chapem co mas na mysli v tom prispevku