Ahojte. Poprosím Vás o Vaše názory a skúsenosti s daným problémom. Budem vďačná za každú radu.
S priateľom som chodila skoro rok. Pridal si ma na sociálnej sieti s tým, že sme mali spoločného priateľa, zapáčil sa mi hneď, no v tom čase som bola namotaná na iného, tak som to brala tak, že by mohol byť akási záchrana z tohto "vzťahu", ktorý nemá zmysel. Už od začiatku si ma chcel veeeľmi získať, po pár správach sa ma opýtal, či ma môže volať "láska moja". Brala som to síce s rezervou, že sme sa ešte ani nevideli a on ma už chce takto menovať.Ale dobre sa to "počúvalo",veď viete...Robil v zahraničí, tak sme sa stretli až po mesiaci neustáleho písania si. Od začiatku som mala pocit, že je zaľúbený, ja som ale ešte tie pocity nemala. Ale ako som predpokladala, veľmi ľahko ma dostal z toho chalana predtým, pretože bol presne ako na mieru šitý pre mňa, či už názorovo, povahovo, ale aj výzorovo. Zaľúbila som sa asi ešte ako nikdy. Prvé naše stretnutie bolo ako z rozprávky a potom aj tie ďalšie a ďalšie. Obaja sme si hovorili, že sme sa konečne našli, že sme pre seba ideálni. Všetko bolo krásne, až pokým som nezistila, že stále myslí na bývalku. Nechápala som, prečo potom mne hovorí a hovoril také slová, že nikdy nikoho ešte nemiloval tak ako mňa, najviac na celom svete. A, keď som sa ho opýtala na ňu, tak mi len povedal, že sem-tam sa mu zjaví v mysli, ale že to sa nedá porovnať s tým ako myslí na mňa. Že proste mali 8ročný vzťah a nedá sa to tak ľahko vymazať, že sa s tým musím zmieriť a hotovo, ale že je s tým bývalým vzťahom vysporiadaný, lebo takú ženu ako je ona proste nechce. Že mu nevyhovovalo, že pije, fajčí a flirtuje s inými. No ja som z tých, čo jediné na čom mi najviac záleží je nehrať druhé husle, ale byť "tá prvá". Takže do vtedy to začalo, neustále upodozrievanie, či nepozeral ne jej profil na sieti a podobne. A hneď pri prvom uistení som sa uistila správne, bol na jej profile a pozeral si jej fotky. Možno pre niekoho primitívne a nezávažne, ale pre mňa to veľa znamená. Lebo veď predsa nie som naivná a nebudem s niekým, kto miluje bývalku. Začali sme kvôli tomu mať čoraz častejšie problémy. Vždy som mu vyčítala, že myslí na ňu a, že sa s tým jednoducho nezmierim. Potom začal s tým, že už na ňu nemyslí, že to zmizlo a podobné "kapusty do hlavy". Ale všímala som si jeho správanie, keď ju niekto spomenul, nemal pekného slova na ňu. Jeho rodine, ktorá s ňou dobre vychádzala povedal, že si nepraje, aby s ňou boli v kontakte, v nijakom. A ako výhovorku uviedol, že to kvôli mne, aby som sa ja netrápila. Ale mňa netrápilo, že jeho rodina ju má proste rada, bola u nich dlho, tak je to pochopiteľné. Mňa trápilo to, že k nej chová stále takú nenávisť. Veď keby bol za vodou, tak ho to predsa netrápi a je mu to ľahostajné a ona tiež. Takže tieto takéto podobné situácie sa párkrát zopakovali, párkrát som si pobalila veci a odišla od neho kvôli tomu a s tým, že ja na druhej lodi nikdy nebudem. No zas ma prehovoril, vrátila som sa, ale nemala som, už som to oľutovala. Nie som naivná, aspoň si to nemyslím. Len proste všetko okrem tohto problému(pre mňa veľkého) sme zažívali krásne chvíľky, bol pozorný, proste mi dával pocítiť lásku, žiarlil na mňa a mne to robilo dobre, lebo som cítila, že mu na mne záleží. No stalo sa to, že sa raz tak opil do nemoty, že mi splietal, že nemôže zabudnúť a začal plakať. Ja som sa ho pýtala načo nemôže zabudnúť a to už neodpovedal, bol z toho vysokého promile v krvi už riadne mimo. Ale ako aspoň trošku rozumnej žene mi došlo, že nemôže zabudnúť na ňu. Na druhý deň si to samozrejme nepamätal s tým, že miláčik, naozaj neviem, čo sa stalo a čo som ti hovoril. No miláčik nemiláčik, toto ja proste NEznesiem. Ja som aj cítila, že ma má rád, možno ľúbi, ale to mi nestačí, ja chcem byť tá jediná. :( Veľmi som sa v tom vzťahu snažila, aby sme boli šťastní a on tak isto. Ale toto nie. Stále hovorí o tom, že on je s tým vzťahom už vysporiadaný, že vie, že nechce takú ako je ona, že chce mňa. Ale proste láska je slepá. Ak je raz do nej taký zaľúbený, tak asi nikdy nebudem pre neho tá prvá a jediná aj, keď so mnou plánoval budúcnosť. Je mi toho veľmi ľúto, lebo som ho veľmi milovala a mám pocit, že málokto mi takto povahovo sadne. No musela som to ukončiť, lebo by som sa trápila každý boží deň a dookola by to bolo vždy to isté. Ja by som nachvíľu zabudla pre tie jeho pekné reči, že ľúbi mňa, ale po čase by som neodolala a zase by som mu pozerala do histórie počítača, či ju sledoval. Možno to celé nie je úplne normálne. Ale proste som raz taká. Všetko viem akceptovať, rešpektovať, keď som vo vzťahu a snažím sa, ale toto jediné prekusnúť neviem. Síce je pravda, že neviem, či mi hovorí pravdu, či klame, ale nechcem byť naivná. Mal s ňou dlhý vzťah a bola to veľká láska, takže myslím, že mám pravdu, že ja som len na druhej kolaji aj, keď on hovorí, že to tak nie je. No slová sú slová, ale dôkazy sú iné. Myslíte, že som urobila dobre a nebudem to už nikdy ľutovať, že som to takto riešila a odišla? On je teraz zdrvený z toho, lebo si myslí, že som si našla iného, tak od neho odchádzam. Ale to nie je pravda. No len on si teraz tiež vytvoril vlastný scénar v hlave, že som ho pekne povedané ojebala a ojebovala celý čas. Pričom to tak vôbec nie je. Moje srdce patrí stále iba jemu. On nechápe alebo nechce pochopiť moju situáciu a furt tvrdí dookola to isté, že on na ňu nemyslí a, že ju má na háku. Ale ja mu to proste neverím, lebo dôkazy sú iné. Ale jedno som si istá - sociálne siete sú rozvracač ako vzťahov, tak aj manželstiev. Myslím, že predtým takéto problémy nemali.
Jeho myšlienky na bývalú
nerobis dobre a ani si nerobila. Tiez si myslim, ze TVOJE spravanie bolo dost mimo, nie to jeho. Ale to asi nepochopis, lebo to nechces pochopit.
Ako prepáč, ale Ty si riadne blbá...
Dúfam, že keď trošku dospeješ, tak si toto celé,hlavne svoj celý príspevok ešte raz prečítaš a si uvedomíš, akého dobrého chlapa si mala pri sebe, a ako si ho utýrala svojou nezmyselnou povahou.
Keď si zistila, že si pozerá jej profil (mimochodom- nehanbíš sa? To tvoj vzťah bol krachnutý už dávno predtým, keďže medzi vami nebola vzájomná dôvera) tak si sa mala snažiť zažiariť, aby jediné čo videl, si bola ty, a tak si úsmevom a dobrou náladou postupne a suverénne získať to jediné miesto v jeho srdci. Ale nie, Ty musíš byť typická ženská, čo začne vyťahovať veci z miulosti. NAČO, prosím ťa? výčitky zabíjajú lásku. Keby si mu s bývalkou dala pokoj, a keby si bola v pohode, ver tomu, že by ťa na rukách nosil, a na ňu - no a čo, že si spomenie, buď rada, že nemá Alzheimera, že je zdravý, mladý chlap. Toto čo Ty tvrdíš, že cítiš, nemá s láskou nič spoločné. Lebo stále vravíš len o sebe. "Ja chcem byť jediná, a JA CHCEM toto a ono" Láska nie je o Tebe. Ale o ňom. A Ty si takto svojim nemožným správaním skutočne doje*ala dobrého chlapa. Ach!
Ďakujem Redka, tiež si myslím, len som sa potrebovala uistiť, že robím správne...
tak radsej na neho zabudni, ked uz teraz mas taky problem... caka na teba niekto iny... a na neho tiez... ostava ti len zmierit sa s tym...
Ďakujem za reakcie, máte asi pravdu. On mi povedal to isté s tým, že sa mám ísť dať liečiť, lebo že nie som úplne v poriadku asi. A viem, že mám problém so sebadôverou, vždy som mala a podľa mňa vždy aj budem, lebo to proste neviem nijak zmeniť. Irónia je, že som ale nikdy nebola taká žiarlivá ako som teraz, práveže o ňom mi to každý hovoril, že je chorobný žiarlivec, že nemám sa púšťať do vzťahu s ním. Ale mne to proste nevadilo, že žiarli, postupom času som ho z tej chorobnej žiarlivosti kus vyliečila, lebo videl, že ho proste milujem, tak sa ukľudnil. Ale s tým, že som začala ja. Ale to nie je taká typická žiarlivosť. Proste sa len neviem zmieriť s tým jeho vzťahom pred nami. Nebola to jeho prvá láska, ale chodil s ňou najdlhšie. Beriem to, že na bývalé lásky zabudnúť ani nemáme, máme si nechať tie pekné spomienky a ja ich aj mám pri vzťahoch s bývalými. Ale proste neviem pochopiť, že mne sú už všetci moji bývalí ukradnutí, proste mi netrhá žily, keď ich niekto predo mnou spomenie, alebo mi nebúši srdce, keď ich vidím, proste sme čisto len kamaráti. Ale neviem, či je to povahou, alebo tým, že jej ešte neodpustil, ale veľmi ju neznáša, nechce o nej ani počuť. Ublížila mu tým, že od neho odišla aj, keď mu sľubovala, že budú navždy spolu. Ale v podstate ho ona tiež veľmi ľúbila, len bol voči nej agresívny, tak to už viac nezniesla. Ale predsa treba odpúšťať, nemôže voči nej chovať takú nenávisť. Nie sú spolu už skoro štyri roky. A stále taká nenávisť? Či si myslíte, že to je normálne? Lebo ja si to spájam s tým, že asi k nej stále cíti tú lásku, keď mu nie je ľahostajná. A viete, keď stále, dá sa povedať, že každý deň chodí na jej profil a pozerá si čo má nové, jej staré fotky stále dookola, dokonca vždy keď si viac vypije, tak plače a nechce mi povedať prečo, tak si dávam dokopy dva a dva, proste chýba mu. Tak sa nehnevajte, ja netvrdím, že chcem byť pre neho tá prvá a posledná, ale ja si neviem predstaviť, žeby ma po určitom čase nechal, lebo by ho chcela naspäť a on by ju uprednostnil. Veď by všetci hovorili, aká som bola naivná a hlúpa, či som to nevidela, že je stále zamilovaný do nej. A ja to proste vidím, len som dúfala, že ho z toho dostanem, ale zjavne asi nie som tá pravá pre neho. Aj napriek všetkým krásnym veciam, čo sme prežili. Mrzí ma to, lebo fakt to bol krásny vzťah, keby nebolo tohto problému. Ale vravím, ja som veľmi akceptujúci a rešpektujúci človek, ale toto je pre mňa dôležitá vec, chcem, aby ma môj partner ľúbil z celého srdca, len vtedy budem šťastná. Nie, keď by som sa mala v tom srdci deliť ešte s inou. Možno ma pochopí iba taká povaha ako som ja. Lebo je veľa pováh, čo som čítala aj tu na fóre, že sú s partnermi aj, keď im narovinu povedia, že sú stále zaľúbená do bývalky. Toto by som hneď zutekala, keby mi to povedal. Ja som síce bola v podobnej situácii, ale mne hovoril niečo iné, ale mám pocit, že len preto, lebo si nechce pripustiť, že ju stále ľúbi. Ďakujem vám teda ešte raz za príspevky. Koniec koncom je to asi neriešiteľná situácia, tak ako veľmi by som s ním chcela ostať, tak veľmi sa neviem zmieriť s tým, že nie som v jeho srdci jediná.
este mi napadlo, ze si dala zly nazov temy... lebo to su skor tvoje myslienky na jeho byvalu... a ver mi, tym, ze ju stale spominas, tie spomienky len vyvolavas a ty sama mu tymto nedovolis zabudnut... je to ako vyvolavanie duchov... popracuj skor na svojej nezmyselnej ziarlivost, lebo takto budes mat problem v kazdom dalsom vztahu...
suhlasim s predoslym prispevkom..verim, ze ti je z toho vsetkeho nanic, aj mne by bolo, ale uvedom si, ze pre tohto chlapauz nebudes mozno ta prava, ty alebo dalsie, ktore pridu.. ale to este neznamena, ze ta nemoze uprimne lubit..pozri, ak bolo to dievca predtym jeho prva skutocna laska, tak ver mi, ze ta bude trvat do konca zivota..nehovorim, ze ju bude dosmrti milovat, ale myslienky a spomienky tu budu stale..ale to je uplne v poriadku, tak to ma byt..8 rokov je sakra vela.
lepsi v tom vyzname, ze bude chiet prijat jeho lasku a bude mu verit... nechcela som tym povedat, ze by si bola zly clovek...
myslim, ze mas problem.. ty vo svojej hlave... prepac... nemozes chciet, aby totalne zabudol na 8 rokov zivota... ty si uz mala taky dlhy vztah? ak chces niekoho "neposkvrneneho" minulymi vztahmi, tak si najdi nejakeho mladeho neskuseneko chlapceka, ktory este nic nezazil.... na zaciatku sama pises, ze "veľmi ľahko ma dostal z toho chalana predtým".... aj ty si ho dostala z toho vztahu predtym... len tomu z neviem akych pricin odmietas uverit.... nikdy nebudes ta uplne prva... to by si si fakt musela najst panica bez skusenosti.... musis sa zmierit s tym, ze si aktualne ta jedina v jeho zivote... takymto spravanim si odozenies stastie, budes za ziarlivu stihacku a stratis mozno cenneho cloveka... potom ked bude s inou, uz bude neskoro si hlavu trieskat.... vobec mu nechces dat sancu... tak ho nechaj radsej ist mas pravdu... asi na neho caka niekto lepsi...
