mam 25 a citim sa stara aj ked mi tipuju maximalne 19 rokov...nedavno som si presla burlivym rozchodom...ako v kazdom vztahu, malo to byt navzdy, boli sme spolu niekolko rokov uz sme spolu byvali a planovali, ale nevyslo to...okolo mna su same pariky, bud chodia spolu na dovolenky na vylety, alebo su same svadby, cakaju a tesia sa na babetko... aj moja starsia sestra sa minuly rok vydavala a tiez ma babetko....minule som sa nad niecim rozculovala a mama mi povedala ze frflem ako stara dievka....strasne sa ma to dotklo...az tak, ze som sa zavrela do izby a potajomky sa vyrevala..ja som rodinne zalozeny typ a chcem mat manzela a peknu sudrznu rodinu...mam pocit ze vsetci naokolo su zadani a stastni len ja som ako taky kol v plote...okrem toho aj skoro vsetky moje kamaratky su zadane, cize ja travim malo casu s nimi..inak som sama...chodim sama behat, sama na obedy, sama na nakup atd...okrem toho musela som si opet zvyknut na MHD pretoze ja auto nemam, ale priatel mal.. sama by som asi nezvladala domacnost a ani by som sama nechcela travit cas v byte, preto som sa vratila naspet k rodicom domov...je mi z toho strasne zle... bojim sa samoty a pritom som velmi spolocenska rada sa smejem... ja uz neviem co mam robit...ja nechcem byt sama...bojim sa toho..niekedy chytam uz aj depresie...snazim sa vzdy zamesytnat mysel, ale nie vzdy sa da s tym bojovat....prosim poradte mi alebo mozno potrebujem len nejake povzbudenie alebo si precitat vase zivotne pribehy ktore sa tykali samoty..snad to nieje este na psychologa :(
Mam 25 rokov a pocit, ze je to uz vela
chceš povzbudenie? nie všetci po 25 sme zadaní a inak ti podľa mňa troška samoty neublíži, aspoň by si sa trocha osamostatnila, lebo podľa mňa si dosť závislá od iných, nehnevaj sa, ale tá veta: okrem toho musela som si opet zvyknut na MHD pretoze ja auto nemam, ale priatel mal.. ma dojala.
Tie pocity su normalne po rozchode a mal ich kazdy takmer. Ze co teraz, kde dakoho najdem a podobne.
Mne z toho sa pomohli vyhrabat skveli kamarati a spoluziaci..
A potom som to neriesila uz ani, usmievala som sa na svet, uzivala chvilky a venovala svojim aktivitam a zrazu prisiel niekto dalsi do mojho zivota...
Nemaj depresie, vytaz aj z tohto nieco pozitivne a ak budes ty spokojna, tak ta bude brat aj okolie
Samoty sa netreba absolutne bat pretoze sama nie si ;)
no sama určite nezostaneš, toho sa neboj. Ber to tak, že raz budeš mať muža a deti a súkromie v prdeli po zvyšok života. Teraz si užívaj slobodu, ktorú máš a rob si čo chceš, je to veľké plus, môžeš si vyraziť na nejakú spoznávaciu cestu, alebo si spraviť nedeľu v posteli a kukať nezávislé filmy, môžeš sa venovať sebe po každej stránke, využi to. Potom sa už budeš musieť prispôsobovať. A tiež nechápem, že nemáš v sebe túhu osamostatniť sa. Určite to zvládneš, tak do toho..
Samota desí dvadsaťročnú dušu. (Molière)
