Zdravím, môj problém budete považovať za nepochopiteľný, ale chcem ho s Vami zdielať. Mám super rodinu, ktorí ma majú radi. Mám kopec kamarátov, aj z rôznych kútov Slovenska. Mám aj priateľku, domov, peniaze, auto, ale (a teraz to príde) nebaví ma život, odmietam žiť, nič sa mi nechce a všetka nádej sveta je preč. Mám všetko čo normálny človek ku šťastnému a dokonalému životu potrebuje, ale napriek tomu sa necítim byť živý, šťastný, spokojný a s optimistickým pohľadom do budúcnosti. Neviem čo mám robiť, aj keď mám všetko čo treba, nedokáže ma to napĺňať a ja neviem vôbec prečo, často nad tým rozmýšľam, ale odpovede neexistujú. Zažíva/zažíval niekto podobný problém ? Taktiež si o sebe nemyslím, že som depresívny, v spoločnosti som komunikatívny, kamaráti ma majú za veselého človeka, s ktorým je vždy sranda. Ale nič ma nenapĺňa a nič sa mi nechce, som navyše hrozne lenivý, žiadna aktivita ma nebaví, akoby som stratil chuť žiť. Motiváciu sem-tam nadobudnem, ale trvá veľmi krátko. Som študentom VŠ, to čo študujem ma zaujíma, ale nerobím nič preto aby som sa vzdelával. Kde sa vidím o 5 rokov ? basa/na ulici/úrad práce. Mám šancu to zmeniť, ale vtedy vždy narazím na otázku "a načo sa vlastne obťažovať". Ja len ľutujem priateľku, rodinu a kamarátov, že vo mne nikdy neprestali veriť, ale som dopredu odsúdený vlastnou vinou k zatrateniu ...
Nebaví ma život, ale som iný ako tí ostatní
Ahoj melodeath123
To čo prežívaš je úplne normálne pre každého človeka. Volá sa to "nepochopenie" a tvoja duša sa snaží to pochopenie nájsť.
Snaží sa porozumieť tomuto svetu, z kade ideš, kam ideš, čo tu máš robiť. Čo je zmyslom života, čo je osud. Čo je to život?
Atd atd nezaujíma ťa pravda hlbšie (už keď poznáš sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, derivácie, integrácie .... nezaujíma ťa ďalšia vnorená pravda). Chceš sa vrátit v pravde vyššie. Chceš porozumieť čo to je život? čo je to ľudské telo? Aké sú ľudské hodnoty a podobne.
Sám si už v živote zažil mnoho, máš veľa informácií, veľa skúseností. Ja akurát ponúkam pochopenie tohto sveta.. Naše vedomie je také .. môže čerpať z útrob mozgu, alebo sveta. Môžeš čítať informácie zo stromu, z prírody, zo svojej pamäte, z pamäti druhých ľudí. JA je veľmi obmedzujúce pokiaľ si to len ty. Pohybuješ sa len v sebe, rozprávaš len so sebou, veríš len sebe, učíš sa len od seba atd ... je to bolestivé, obmedzujúce, dobrovoľné uväznenie, skľúčenie.
A vtedy duša vraví "prosím, chcem sa spojiť so svetom" a telo "nie, ja som pán všetkého a nič nepotrebujem".. atd atd blúdny kruh.
Pravda ale telo častokrát bolí, lebo je to prevrat zvnútra. Oslobodzuješ dušu, ale telu vyhovuje byť pánom nad tvojím telom ... ego je doma : )
Ego sa tak ľahko nezdá tela :)
Kľudne mi napíš na ateven@pokec.sk ak si chceš popísať.
Prajem ti veľa lásky, spokojnosti a precítenia melodeath123 :)
preber sa človeče.začni pomáhať druhým.to ťa naplní.kašli na seba.ja to robím celý život.jednoducho pomáham druhým a som spokojný.
