Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Nebavi ma žiť...

Príspevok v téme: Nebavi ma žiť...
bez_duse

Ahojte,

asi ma tu veľa ľudí skritizuje, ale aj tak to skúsim..predsa len negatívne odpovede môžem odignorovať a za každú podporu či dobrú radu budem vďačná.
Takže môj problém je, že už niekoľko rokov ma nebaví žiť, stále si hovorím, že sa to zmení, že niečo vymyslím, že sa niečo stane, ale nič, je to len čoraz horšie...
Som zdravá, mám kde bývať, mám čo jesť...mám vlastne toto všetko, ale nemám nič :( a uvedomujem si, že za všetko si vlastne môžem sama, no neviem to nijak zmeniť ani sa nijako postaviť na nohy, pretože moje myslenie je už na bode mrazu a totálne zlenivelo...a môžem si povedať čokoľvek, odpoviem si, že na čo keď aj tak ma to nebaví...
No takže čím môže byť ovplyvnená moja nechuť žiť: v prvom rade je to určite nezamestnanosť, ďalej vo vzťahu tiež nie som šťastná, mám len jednu kamarátku, žiadnych iných priateľov, ak bola aj príležitosť, nemala som chuť, radšej sa ľuďom vyhýbam, nemám žiadne záujmy, nič čo by ma bavilo...chcem sa zamestnať, ale nič neviem, školu mám, ale tá bola len z donútenia, takže je to len papieri, jazyk som mala niekoľko rokov, ale všetko som zabudla...a jazyky všade potrebujú...ale ja už nemám silu sa niekam prihlásiť, zase sa začať učiť...celé dni by som prespala, môžem spať 4,6, 8 alebo aj desať hodín, no som stále unavená a spala by som, z toho mám najväčšie potešenie, keď si lahnem a viem, že za chvíľku nebudem vedieť o živote...neviem sa už tešiť z ničoho....
keď výdem von a obzriem sa okolo seba, všetci sú na mňa až priveľmi dokonalí, všetci vzdelaní, rozumejú svojmu odboru, vedia minimálne dva jazyky a ja?? pripadám si ako keby som vyšla len základnú školu...a neviem ako ďalej...prihlásiť sa na nejaký kurz by možno bolo riešenie, ale čo dovtedy??? čo dovtedy kým sa ho naučím?? a aj to s odporom, lebo vôbec to nie je to, čo chcem, ale len preto, že musím...preto, že táto doba to vyžaduje..:( tak je to so všetkým...robím všetko len preto, že musím, nie, že chcem....a aj to je problém, čo ja vlastne chcem? zomrieť, to by som si najviac želala...psychológovi určite nepôjdem ani predpisovať si nejaké tabletky....ale ja naozaj neviem ako sa z tohto vyhrabem, je to už priveľmi dlho, aby som sa z toho dostala jedným šupom :( pomaly každý deň len plačem...je mi z toho zle...prosím dobré duše o rady, ale asi som beznádejný prípad :(

mimula

najhoršia ľútosť-sebaľútosť...
skrytá zlenivelosť, pohodlnosť niečo urobiť...
vieš čo na to pomáha? AKTIVITA, MOJA.
Ja ťa určite ľutovať nebudem, pekne nakopni prdelku a začni behať, cvičiť, začne ťa pomaličky baviť život, začneš mať chuť niečo s tým životom aj urobiť...nič ti do úst samo nespadne, pokiaľ nezačneš hýbať zlenivelou ritkou..to, že je neskoro, podla teba, nie je pravda, len si si vytvorila blok- sebaľutuješ sa, podcenuješ sa.
Radím ti začni behať, začni cvičiť, zmen stravu, a na kurz sa prihlás...nejaký..
AK SA TI TERAZ VYNORIA VYHOVORKY V HLAVE žE PREčO TO NEJDE :D...zamysli sa, nejde to preto, lebo sa ti NECHCE niečo meniť.

rita098776

pod sa zabit, idem do toho stebou pri tomto citani ako keby citam o sebe tiez mam uz vsetkeho plne zuby, na vsetko som sama, priatel ma podvadza a ved ako inak s ovela mladsou teda este v podstate s dietatom ked to mam tak nazvat, v praci uz mam toho plne zuby kedze ju tiez neovladam uplne perfektne ako moji kolegovci a teraz mam aj zdravotne problemy, fakt mam toho tu uz plne zuby a jedine co chcem je mat uz pokoj

bez_duse

ďakujem vám pekne za odpovede...

ale mne je každým dňom horšie a horšie...každý deň momentálne plačem a veľmi ma z toho bolí hlava :( včera som skúsila ísť aj von, ale bolo mi tam strašne zle, tak som sa len tešila domov...už mávam také hrozné myšlienky, že si sama uvedomujem, že takto zle som na tom nikdy nebola...niekedy som chcela zomrieť, ale bála som sa bolesti, no dnes by mi to bolo úplne jedno...ale stále som tu kvôli našim :( aj keď toto píšem, tak plačem...ja si neviem pomôcť...už nechcem plakať...a ráno len otvorím oči, sama si vytvorím nejaký vnútorný stres, že ešte v posteli sa roztrasiem a strašne mi búši srdce :( ach bože, čo mám robiť...

Trallalla

Bezduse, ved ja tiez neviem, ci je to spravne, vhodne... :D ale navrhnut som navrhol:P,, mam 23,, chcel som ti hlavne priniest ine myslienky:),, nechces zverejnit identitu, myslis na fore alebo mne? Tak ju zverejnim ja,, moj email je ondrej830@gmail.com ,,, akosi mi ide zle tato stranka,, siel som nahodou dnes do druheho statu, tak az sem sa mi podarilo otvorit stranku. Akoby niekto zablokoval moj stat... Nezijem na SK uz musim ist... Ked, tak mi mozes tam napisat:P:)

Fleur-de-lis

Ahoj, nečítala som diskusiu, tak sa možno budem opakovať.
No ja to vnímam tak, že život väčšinou nebaví tých, ktorí nevedia byť vďační. Možno si dostávala veci v detstve priveľmi ľahko a nie si zvyknutá, že v živote sa treba o niečo snažiť. A o čo sa musíme snažiť, to si vieme aj vážiť.
Máš len jednu priateľku, chápem, prečo ťa mrzí, že nemáš viac, ale ide o tvoj postoj: budeš nariekať, že máš len jednu, alebo budeš vďačná a tešiť sa, že tú jednu máš?
Život ťa nebaví preto, aký máš postoj, nie preto čo život robí...
Ak sa naprd stravuješ, tak to môže prispievať k tvojej únave a nechuti.
Ak nemáš v živote cieľ a všetko vzdáš pred tým než sa o to pokúsiš, no môžeš čakať či niečo nespadne len tak z neba, alebo pohnúť zadkom ;)
Nemáš prácu a máš pocit, že nič nevieš. Ten pocit som mávala aj ja, je to deprimujúce. Ale opäť, nariekaním sa nič zázračne nezmení. Nikto nepríde a nenaleje ti vedomosti či skúsenosti do hlavy... Potrebuješ začať niečo robiť, niečo sa učiť,niečo čo ťa zaujme, čo ťa bude baviť. Skús si spraviť nejaké profesijné testy ak nevieš čo, alebo sa s niekým poradiť, či už odborníkom alebo niekým, kto ťa dobre pozná.
Každý človek potrebuje cítiť, že jeho existencia má zmysel, že je potrebný, že je prínosom. Aj preto nezamestnaní či egoistickí ľudia časom môžu dospieť do depresie.
Tak hľadaj, urči si ciele, začni sa o ne snažiť a nerieš, že zatiaľ to nemáš. Nenariekaj, neľutuj sa... Keď si bola malá to možno pomohlo, ale teraz potrebuješ prebrať zodpovednosť za svoj život ak chceš byť šťastná.
Možno je pre teba toto obdobie dobré. Možno si potrebovala zažiť niečo také, aby si sa prebrala, aby si zistila, kde je chyba, zistila na čom musíš popracovať...
Spomeň si, čo si robievala rada ako mladšia (nejaký šport? tanec? kreslenie?....) a venuj sa tomu ako hobby...
A vieš, ak ťa tu niekto zdrbe, to nie je so zlým úmyslom. Bohužiaľ je to tak, že sa potrebuješ "prebrať" a rozhýbať sa. Nie pre naše dobro, ale pre tvoje vlastné. Ja chcem aby si našla zmysel, aby ťa život bavil. Ale potrebuješ sa na seba pozrieť pravdivo...

A ozaj nezanedbávaj tú stravu a pohyb, pretože ak máš leptínovú či inzulínovú rezistenciu, ak máš zníženú funkciu štítnej žľazy, ak ak ak... proste to sa prejaví aj na tvojej nechuti a negat. nálade, únave... Kopa ľudí ani netuší, že práve tam je ich hlavný problém s únavou a nechuťou.

bez_duse

Trallalla neviem ci by som chcela odhalit svoju identitu :) a ci by to bolo spravne..odkial si a kolko mas rokov? :)

trallalla

bezduse, prestan, niesi na svete zbytocna, nebola si a ani nebudes:P, len sa musis dat do kopy:),, najst si toho praveho,, no zrejme si si teraz nevybrala najstastnejsie,, musis to skusit znova,,, neviem, citis sa dost blbo... tak ak ti to zlepsi naladu, nechcela by si sa len tak somnou raz stretnut?:P:D kamaratsky :)

bez_duse

Ach,je to neznesitelne...neikomu ide zivot az moc rychlo..asi preto,ze je stastny...no pre mna je kazdy jeden den ako desat rokov a musim vzdy pretrpiet..stale dokola si musim hovorit musim musim donekonecna a nikde noe je koniec....:( ja viem,ze panbozko by nebol rad,ale radsej by som darovala niekomu zivot ten kto si ho vie vazit,nie ako ja len frflatm :( a pritom nechcem..snazim sa bojovat,ale neviem co spravit..niekto povie,ze najjednoduchsie je povedat neviem,ale tak nepostavim sa na hlavu za to ked si neviem rady....a priatelovi som zas a znovu povedala o svojich citoch,o trapeniach,o nas..ale tak ako vzdy to skoncilo rovnako...povedal,ze nevie co mi ma na to povedat a tym to skoncilo...to je tak vzdy... pokracuje sa dalej,tak ako predtym,nezmenene...ja naozaj neviem co so mnou dalej bude,som na tomto svete uplne zbytocna :(

sam_som

citim sa podobne :( uz 4 mesiace rozmyslam ako to spravit,kazdy vecer stym pocitom zaspavam a vtlkam si do hlavy ze uz to musim spravit..uz som bol natolko odhodlany ze som nechal list na rozlucku v skrini a isiel nato..nedokazal som to,,pretoze to chcem urobit bz lkoholu inak opity by som nevahal uz ani sekundu

Textová Inzercia

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Nebavi ma žiť... - Fórum - ZDRAVIE.sk