Nebavi ma žiť...

Ahoj bez_duse ... velmi dobre ta chapem... ja si prechadzam niecim podobnym... Mam 21 a min.skolsky rok ako 20rocna som zmaturovala .. teraz v juli po mature som prisla do ba ..nastahovala som sa do podnajmu prijali ma na vs... depresie som mala uz doma na vych. slovensku a naivne som si myslela ze ked sa sem rpestahujem vsetko bude ine zacnem novy zivot odznova.. ake velke klamstvo.... skolu som uz aj nechala tak ..nemala som ani silu tam chodit .... z brigady ma vyhodili lebo som si vzdy menila sluzby nemala som ani chut tam chodit a ked hej aj tak som vzdy nieco dojebala (robila som na recepcii)... moje spolubyvajuce na byte maju take navyky ze normalne rano vstanu, idu do prace, po praci idu cvicit , do kina a tak.. normalny zivot..a ja? rano vstanem a uz mi je na hovno zo samej seba aka som neschopna a ako nemam v zivote ziaden jasny ciel ..nemam ani priatela ani nikoho v ba na koo by som sa mohla obratit..jasne mam tu apr kamosiek ale ..ach.. s nimi som sa videla tak 2x odkedy tu som tie by si vkuse len na fb pisali ale von ist ani za boha.. este musim spomenut ze mam bulimiu a denne PREJEM aj 50 eur.................................... z toho mam najvacsie depresie..... jednoduco sa neviem prinutit rano vstat, robit nieco produktivne..namiesot toho depkarim revem, prejedam sa, zvraciam a takto stale dookola a nikam nechodim)!! musim povedat ze som pekna baba ale takto sa totalne nicim..uplne zanedbana som teraz... poslala som si na profesii par zivotopisov ..ked ma pozvali na pohovor ani som velakrat neprisla...neviem ja si vzdy podvedome vymyslam nejake vyhovorky preco tam neist..teraz ma prijali do jednej prace a v piaotk mam ist na zaucanie a ja uz teraz si vymyslam preco tam neist ...ze napr na vianoce chcem byt doma a urcite by som musela robit ze az po novom roku si najdem pracu..proste ja som SLABA...LENIVA..NESCHOPNA...NEPOTREBNA..JEBNUTA!!!! moj den vyzera tak ze sa zobudim revem jem v izbe , citam fora , pozeram filmy, som na fb lutujem sa .... a tesim sa kedy pojdem spat vtedy mi je najlepsie.. neviem co so zivotom naozaj ale takto to dalej nepojde ... lebo toto nieje zivot.. ja potrebujem rano vstat nakopnut sa a robit nieco produktivne ! lenze preco je to take tazke kazde rano????? do pice..nebavi ma to :/

najhoršia ľútosť-sebaľútosť...
skrytá zlenivelosť, pohodlnosť niečo urobiť...
vieš čo na to pomáha? AKTIVITA, MOJA.
Ja ťa určite ľutovať nebudem, pekne nakopni prdelku a začni behať, cvičiť, začne ťa pomaličky baviť život, začneš mať chuť niečo s tým životom aj urobiť...nič ti do úst samo nespadne, pokiaľ nezačneš hýbať zlenivelou ritkou..to, že je neskoro, podla teba, nie je pravda, len si si vytvorila blok- sebaľutuješ sa, podcenuješ sa.
Radím ti začni behať, začni cvičiť, zmen stravu, a na kurz sa prihlás...nejaký..
AK SA TI TERAZ VYNORIA VYHOVORKY V HLAVE žE PREčO TO NEJDE :D...zamysli sa, nejde to preto, lebo sa ti NECHCE niečo meniť.

pod sa zabit, idem do toho stebou pri tomto citani ako keby citam o sebe tiez mam uz vsetkeho plne zuby, na vsetko som sama, priatel ma podvadza a ved ako inak s ovela mladsou teda este v podstate s dietatom ked to mam tak nazvat, v praci uz mam toho plne zuby kedze ju tiez neovladam uplne perfektne ako moji kolegovci a teraz mam aj zdravotne problemy, fakt mam toho tu uz plne zuby a jedine co chcem je mat uz pokoj

nikto už neporadí? :(

ďakujem vám pekne za odpovede...

ale mne je každým dňom horšie a horšie...každý deň momentálne plačem a veľmi ma z toho bolí hlava :( včera som skúsila ísť aj von, ale bolo mi tam strašne zle, tak som sa len tešila domov...už mávam také hrozné myšlienky, že si sama uvedomujem, že takto zle som na tom nikdy nebola...niekedy som chcela zomrieť, ale bála som sa bolesti, no dnes by mi to bolo úplne jedno...ale stále som tu kvôli našim :( aj keď toto píšem, tak plačem...ja si neviem pomôcť...už nechcem plakať...a ráno len otvorím oči, sama si vytvorím nejaký vnútorný stres, že ešte v posteli sa roztrasiem a strašne mi búši srdce :( ach bože, čo mám robiť...

Bezduse, ved ja tiez neviem, ci je to spravne, vhodne... :D ale navrhnut som navrhol:P,, mam 23,, chcel som ti hlavne priniest ine myslienky:),, nechces zverejnit identitu, myslis na fore alebo mne? Tak ju zverejnim ja,, moj email je ondrej830@gmail.com ,,, akosi mi ide zle tato stranka,, siel som nahodou dnes do druheho statu, tak az sem sa mi podarilo otvorit stranku. Akoby niekto zablokoval moj stat... Nezijem na SK uz musim ist... Ked, tak mi mozes tam napisat:P:)

Ahoj, nečítala som diskusiu, tak sa možno budem opakovať.
No ja to vnímam tak, že život väčšinou nebaví tých, ktorí nevedia byť vďační. Možno si dostávala veci v detstve priveľmi ľahko a nie si zvyknutá, že v živote sa treba o niečo snažiť. A o čo sa musíme snažiť, to si vieme aj vážiť.
Máš len jednu priateľku, chápem, prečo ťa mrzí, že nemáš viac, ale ide o tvoj postoj: budeš nariekať, že máš len jednu, alebo budeš vďačná a tešiť sa, že tú jednu máš?
Život ťa nebaví preto, aký máš postoj, nie preto čo život robí...
Ak sa naprd stravuješ, tak to môže prispievať k tvojej únave a nechuti.
Ak nemáš v živote cieľ a všetko vzdáš pred tým než sa o to pokúsiš, no môžeš čakať či niečo nespadne len tak z neba, alebo pohnúť zadkom ;)
Nemáš prácu a máš pocit, že nič nevieš. Ten pocit som mávala aj ja, je to deprimujúce. Ale opäť, nariekaním sa nič zázračne nezmení. Nikto nepríde a nenaleje ti vedomosti či skúsenosti do hlavy... Potrebuješ začať niečo robiť, niečo sa učiť,niečo čo ťa zaujme, čo ťa bude baviť. Skús si spraviť nejaké profesijné testy ak nevieš čo, alebo sa s niekým poradiť, či už odborníkom alebo niekým, kto ťa dobre pozná.
Každý človek potrebuje cítiť, že jeho existencia má zmysel, že je potrebný, že je prínosom. Aj preto nezamestnaní či egoistickí ľudia časom môžu dospieť do depresie.
Tak hľadaj, urči si ciele, začni sa o ne snažiť a nerieš, že zatiaľ to nemáš. Nenariekaj, neľutuj sa... Keď si bola malá to možno pomohlo, ale teraz potrebuješ prebrať zodpovednosť za svoj život ak chceš byť šťastná.
Možno je pre teba toto obdobie dobré. Možno si potrebovala zažiť niečo také, aby si sa prebrala, aby si zistila, kde je chyba, zistila na čom musíš popracovať...
Spomeň si, čo si robievala rada ako mladšia (nejaký šport? tanec? kreslenie?....) a venuj sa tomu ako hobby...
A vieš, ak ťa tu niekto zdrbe, to nie je so zlým úmyslom. Bohužiaľ je to tak, že sa potrebuješ "prebrať" a rozhýbať sa. Nie pre naše dobro, ale pre tvoje vlastné. Ja chcem aby si našla zmysel, aby ťa život bavil. Ale potrebuješ sa na seba pozrieť pravdivo...

A ozaj nezanedbávaj tú stravu a pohyb, pretože ak máš leptínovú či inzulínovú rezistenciu, ak máš zníženú funkciu štítnej žľazy, ak ak ak... proste to sa prejaví aj na tvojej nechuti a negat. nálade, únave... Kopa ľudí ani netuší, že práve tam je ich hlavný problém s únavou a nechuťou.

Trallalla neviem ci by som chcela odhalit svoju identitu :) a ci by to bolo spravne..odkial si a kolko mas rokov? :)

bezduse, prestan, niesi na svete zbytocna, nebola si a ani nebudes:P, len sa musis dat do kopy:),, najst si toho praveho,, no zrejme si si teraz nevybrala najstastnejsie,, musis to skusit znova,,, neviem, citis sa dost blbo... tak ak ti to zlepsi naladu, nechcela by si sa len tak somnou raz stretnut?:P:D kamaratsky :)

Ach,je to neznesitelne...neikomu ide zivot az moc rychlo..asi preto,ze je stastny...no pre mna je kazdy jeden den ako desat rokov a musim vzdy pretrpiet..stale dokola si musim hovorit musim musim donekonecna a nikde noe je koniec....:( ja viem,ze panbozko by nebol rad,ale radsej by som darovala niekomu zivot ten kto si ho vie vazit,nie ako ja len frflatm :( a pritom nechcem..snazim sa bojovat,ale neviem co spravit..niekto povie,ze najjednoduchsie je povedat neviem,ale tak nepostavim sa na hlavu za to ked si neviem rady....a priatelovi som zas a znovu povedala o svojich citoch,o trapeniach,o nas..ale tak ako vzdy to skoncilo rovnako...povedal,ze nevie co mi ma na to povedat a tym to skoncilo...to je tak vzdy... pokracuje sa dalej,tak ako predtym,nezmenene...ja naozaj neviem co so mnou dalej bude,som na tomto svete uplne zbytocna :(