Čo sa dá spraviť, keď je úplne všetko zle?

Ja som už vystriedal dosť liekov, prednedávnom som bral ešte Alventu, oxazepam, rispen teraz beriem Escitil a Rispen. Len 2 tabletky denne, ale aj tak to nestojí za veľa. Tiež trpím dosť veľkou únavou, ktorá ma dosť obmedzuje, tiež neviem, čo s tým robiť. Mňa tiež na chvíľu motivovali psychológovia, ale naozaj iba na chvíľu, možno deň dva to malo účinok a potom to úplne prešlo a znova som mal staré vzorce myslenia a negativizmus. Je to ťažké.

lesník: A bral si aj AD?

lesník: Ach to je mi ľúto. Prečo to musí byť také strašne ťažké? :( Prečo nemôžeme byť silnejší? Ja som aj mala stavy, že som chytila motiváciu, začala sa snažiť, bolo mi lepšie, no nikam to nikdy neviedlo, vždy sa aj tak nič nepodarilo. A to ma potom ešte viac presviedča o tom, že keď sa z toho znova trocha pozbieram, aj tak to nikam nepovedie :( Začarovaný kruh.

Ahoj, ja som na tom úplne rovnako, tiež zažívam posledné 3-4 roky úplne rovnaké emócie, situácie, stále rovnakí ľudia, nič sa nemení, nemám žiadne aktivity. Proste len vstanem, sadnem maximálne za pc, niečo popozerám, idem sa niekde prejsť a to je všetko a nedokážem nič spraviť. Tiež mám tendenciu sa stále porovnávať s ostatnými, že sú zadaní, majú vzťahy, môžu všetko zažívať spoločne, alebo ako druhí sú už niekde inde, ako som ja, že majú rodiny, deti, a ja som slobodný a to ma deptá, to porovnávanie je zabiják, ktorý človeka ťahá ešte viac dole ako je.

Tiež som už vystriedal kopu psychológov a žiadny mi nejako nepomohol, padal som ešte hlbšie dole ako som bol, a o psychiatroch ani nehovorím, dokopy sa tých doktorov čo som vystriedal blíži k desiatke, a ani ma nepohlo. Bol som momentálne pred vyše týždňom aj hospitalizovaný, kvôli depresiám, ale tiež mi nepomohli, po prepustený mi už bolo na druhý deň nanič. Tiež neviem, čo si po pravde počať, kde hľadať pomoc, u koho, aby sa to už zlepšilo.

Moireal: Ešte niečo... Písala si, že mi asi nepomôže vedieť, že je nás takých viac. Ale mne to pomohlo. V mojom okolí nikto taký nie je, nikto ma nechápe, nikto nerozumie, že sa strašne chcem pozbierať, ale že to jednoducho nejde. A ja sa potom cítim ešte horšie, totálne neschopná...

Moireal: Ďakujem ti VEĽMI, presne tak to vnímam všetko ako píšeš. Konečne mám pocit, že ma niekto chápe.
Len sa ešte vyjadrím k tomu, ako si písala, že sami by sme mali vedieť čo chceme... Ja už som na tom tak, že už ani neviem čo chcem z možností, ktoré zostali.

dalsi: Ja sa strašne nechcem ľutovať. Stále sa snažím nájsť nejakú pozitívnu myšlienku, od ktorej by som sa aspoň mohla už po tisíci krát odraziť, ale nejde to.

V prvom rade sa netreba lutovat. Treba byt aktivny, nieco urobit.

V druhom ra, hovori sa, ze - kto chce zmenit svet, musi najskor zmenit sam seba.

Lutovanim a porovnavanim sa, si to clovek este zhorsuje. Ak si v tom bahni, tak je to este horsie. Ak vie v tom najst odrazovy mostik, moze to zmenit a vydat sa inou cestou.

Trpime aj preto, lebo si vravime: nie takto by to nemalo byt,nemali by sme trpiet a henti maju tamto a su taki stastni a blabla, preto by sme ani my nemali trpiet....Poznam velmi dobre ten pocit. Je vela sposobov, ako sa s tym vyrovnat. Bud si zacnes vedome vytvarat realitu aku chces, cize prestanes venovat pozornost negativnemu alebo prijimes ten stav v akom si. Ako sa hovori, vesmir je nekonecny a nikdy neexistuje len jedno spravne riesenie. Takisto bola dobra rada ist na to z opacneho konca. Lebo uz aj Einstein vravel ze je blaznovstvo ocakavat zlepsenie potom co clovek robi stale vsetko rovnako. Vedome si vytvarat realitu je tazke, lebo clovek priamo zaziva to co nechce a tazko sa naladi na to co by chcel. To najhorsie co nas taha dole su druhi ludia. Bud sa s nimi privelmi porovnavame ze aha, co uz oni maju v mojom veku a kde uz boli a kde uz teraz su..alebo oni sa nam priamo montuju do zivota sice aj s cielom pomoct. Neviem ci to je aj tvoj pripad ale mne sa napriklad snazili pomoct, no nakoniec mi to nerobilo dobre, lebo kazdy mal iny pohlad na vec, kazdy mi radil hento a tamto a ja akoby v snahe byt im vdacna, zato ze radia, som sa upriamila na vsetko co vraveli. Vysledok bol chaos v hlave...Clovek vie sam najlepsie co chce, to mu nikto nepovie. Nikto iny totiz nezije nas zivot, nevie ake to je, ake mame emocie a pocity. Zameraj sa na to s cim suhlasis ty a nie druhi. Hlavne si nevycitaj, ze mohla si urobit tamto a hento. Urobila si to, co si v danom momente povazovala za spravne. My ludia vedome chyby nerobime a vlastne ich nerobime vobec, len sa nimi ucime. Vypis si zoznam, co mas rada a co ta tesi aj ked momentalne mas mozno pocit, ze ta nic netesi ale ked sa upokojis, zacnes vidiet aj tie mensie veci v jasnejsom svetle. Aj ked ti to nepomoze, je nas takych viac. Tiez mam ten pocit, len s tym rozdielom, ze vsetko bolo zle uz od mojho narodenia. Drzim palce nech sa ti vrati zase chut dosahovat ciele a tesit sa z toho co uz mas.:)

idylka: Ja to hľadám už dlho, no alternatívy, o ktorých som vždy presvedčená, že by ma urobili šťastnou vždy padnú.
spring: O to som sa tiež pokúšala, veľmi dlho, no nešlo mi to. Resp. čiastočne aj išlo, no hlboko vnútri som sa trápila a potom to vždy vyšlo a povrch.

idylka: Nie som si istá, či som sa dobre vyjadrila, priamo ciele neplním, len úlohy, ktoré by k nim mali viesť, no nevedú. A vlastne cieľ by mal byť niečo, čo chceme dosiahnuť, no to čo by som chcela, to možné žiaľ nie je a všetko ostatné sa vždy ukáže ako zle.