Citovo chladná

Tak je potom jasné odkiaľ to pramení. Na tom najlepšie popracuješ so psychologičkou, len je veľmi dôležité si vybrať tú správnu. Pozitívne je, že sa to dá zmeniť a že aj ty môžeš raz zažiť plnohodnotný vzťah, pretože vzhľadom k tomu čo si o svojom detstve a otcovi napísala tak to dalo svetlo celej veci. Väčšina vecí aj vzorce správania sa vo vzťahu a podobne to všetko vyplýva z detstva, práveže by bol priam zázrak ak by si mala úplne bezproblémový vzťah s chlapmi keď tvoj otec bol taký aký bol.
Bohužiaľ zmena je beh na dlhé trate v tvojom prípade, lebo to čo si si prežila je naozaj veľmi nepríjemné a naozaj je asi potrebný odborník, ja ti držím palce. :)

máš zranené vnútro. Aký je tvoj vzťah k otcovi teraz? Tvoj vzťah k mužom ovplyvňuje to, čo si si od otca zažila v detstve. Kým sa nevyrovnáš a nespracuješ to, čo bolo, nedokážeš si žiadneho muža vážiť. To neznamená, že otca musíš mať rada, ale že príjmeš svoju minulosť - ano takto to bolo - vyrovnáš sa s ňou a nebudeš viac hnev a bolesť z minulosti ťahať so sebou. To je na dlhšie a treba na to odborníka. Celkovo by si potrebovala poriaešiť viac vecí, týranie v detstve a pod. Ale začať môžeš kľudne i tými mužmi. Skús zavolať: Komplexné služby obetiam násilia páchaného na ženách 055/625 6237 - od 9.00-17.00 hod., 0905 204 414 (nonstop) - Košice
A uvidíš.

Ale aj slobodný muž môže mať morálnu zásadu, že nespí so ženou s ktorou nemá vzťah alebo dokonca s ktorou nie je v manželstve. Aj keď sexuálny pud majú všetci zdraví muži. Ale dobre nechajme to tak...

Keď si tu ale opísala svoj príbeh, tak je bohužiaľ jasné odkiaľ pochádzajú Tvoje problémy. Viacero mojich kamarátov a kamarátiek má duševné zranenie z detstva od svojich rodičov. Boli to závažné veci a nesú si to dlho - desaťročia.

Uzdravenie z toho je veľmi ťažké - vyžaduje to odpustiť svojim rodičom. Odpustiť neznamená že povieš, že sa nič nestalo, znamená to, že sa na nich nebudeš hnevať. Nehnevanie sa znamená, že to prijmeš. Ako povedala jedna moja kamarátka proste si uvedomila, že rodičia sa k nej správali tak ako to vedeli, takí ako boli. Je to na veľmi dlho...

takyjeden

písala som len o slobodných mužoch. o slobodných, čo by si radi niekoho našli. tých zadaných neriešim.

Len jedna poznámka: podľa mňa podceňuješ mužov. Vyspal by sa s Tebou nie jeden z piatich, ale každý, ktorý nemá morálne zásady a je orientovaný na ženy. Tak ako s s takmer každou mladou holkou. Vitaj vo svete mužov.

otec bol alkoholik, agresívny, nezodpovedný, manipulátor, tyran ked nepil, tak len málokto by si všimol, že je takýto. pamatám si dodnes a je to pre mňa nepochopiteľné, ako mi odtrhol chrastu z lakťa a strkal mi ju do úst, bolo to nechutné a sám to robil, žral si chrasty, bolo to odporné, celý bol odporný, matku často aj znásilňoval, bral jej peniaze, mlátil ju aj mňa keď som sa snažila mamu chrániť alebo som plakala a kričala. vlastne do asi dvanástich som bola také ustráchané tiché decko kým neprišla puberta, prestala somm aj mamu rešpektovať a robila som si všetko posvojom, nepočúvala, dala som sa aj na zlé chodníčky, neučila sa, akože nebola som nikdy šľapka, ale už v tom veku som začal zneužívať omamné látky a tak. teraz už je všetko inak, fungujem, som sa prekúsala z ťažkej puberty mám 26 rokov, matka sa znova vydala, som pre nich taký introvert outsider, ale to si myslia len oni, mám celkom estrý sociálny život a ľudia ma majú radi. o minulosti nerada rozprávam, je to pre mňa ťažké a aj častokrát keď si ja vypijem mám stavy agresivity voči mužom nie vždy ale často. alebo sa chcem zabiť. už som to raz skoro spravila v opistosti. ale zaspala som a potom som sa prebudila a začala plakať ako taká chudera.

Nestalo sa ti v minulosti niečo čo mohlo toto spustiť? Bola si vždy taká alebo tomu niečo predchádzalo?

A koľko máš rokov? Ak si ešte moc mladá, možno sú to ešte nejaké dozvuky puberty a to zvykne prejsť. Poznám aj iných ľudí, čo boli okolo 20-tky problémoví, niektorí aj v 25-tke ale potom sa skľudnili a našli si pekný vzťah, na ktorom pracujú a vážia si ho. Takže aj u teba to možno dozrie časom. Prvý krok si už urobila - že si si uvedomila v čom je problém. Myslím, že by ti mohla pomôcť nejaká dobrá psychologička. Ono to nejakú príčinu určite má, že sa takto správaš, v detstve alebo dospievaní. Psychologička ti pomôže tú príčinu nájsť a už to,že si to uvedomíš ti zase pomôže posunúť sa o krok ďalej. Bude to dlhšie trvať, nečakaj zázraky zo dňa na deň, musíš na sebe pracovať. Ale pôjde to. Prvý krok si už spravila.

z toho vsetkeho, co si napisala mi vyplyva len jedine, ze si musis zacat vazit sama seba, mat sa rada, vypestovat si zdrave sebavedomie a zdravy pohlad na svet, na zivot , vazit si co mas, byt vdacna, ,mat uctu k sebe aj inym , ...tie prave hodnoty. dokial to nezvladnes, nikto ti nikdy nebude vyhovovat a vlastne vzdy bude chyba len v tebe, nie v partneroch , ako sa domnievas.