Ahojte, po nasich problemoch s manzelom ho stracam. Stracam muza, ktoreho stale milujem, ale narobil mi v zivote tolko zleho, odpustila som. Posledne mesiace sa pokusam kazdym dnom s nim porozpravat, lubim ho,ale on si ma prestal vazit. Stale chcem byt s nim, chcem ziskat istotu,ale len som ho tymto mojim spravanim odpudila,co mi dal jasne najavo. Zacina si uzivat slobodny zivot a ja sa vytacam do vyvrtky z toho. Cim viac sa vzdaluje,tym viac ho tlacim k sebe a on ma odhadzuje. Chcem byt sebavedomejsia, chcem aby ma bavili bezne veci okolo domacnosti,ale ja len cakam ,,za oknom,, kedy pride z prace. Ja uz neviem co mam robit, pokazila som to aj ja. Aj on sa snazil urcitu dobu, ale uz ho to prestalo bavit. Len co ked mam stale v hlave, ze ma par krat opustil koli inej... teraz sa bojim rozvodu, ze to nezvladnem, som uplne na dne.
Stracam muza
Vykasli sa na neho a mysli hlavne sama na seba. A na syna.
Nepodkladaj sa mu a never, ze sa zmeni.
Osus slzy a vydaj sa svojou cestou. Nestoji ti za to, zit s nevernikom a podvodnikom a aj chlapec to citi, nech robis, co robis.
Osamostatni sa, zacni novy zivot, nechaj si pomoct psychologom, len necakaj zmenu u partnera, ziadna nebude. Najdolezitejsi clovek na svete si ty.
no nič iné ti neostáva, len sa postaviť na vlastné nohy a nevyplakávať, neľutovať sa, nie je tento stav dobrý ani pre tvojho syna, deti to vycítia, a to nie je dobré pre zdravý emocionálny vývoj dieťaťa a vývoj psychiky dieťaťa, takže v prvom rade mysli na svoje dieťa, a začni žiť, začni si vážiť svoj život, to čo máš, nájde si koníčky, či už aj spoločné so synom.. začni SAMA žiť a užívať svoj život, ostatné čo má prísť, tak príde samo
Teraz si povedela uplnu pravdu...uplne sama...rob niečo normalne
Ja si to uvedomujem, len to nie a nie prijat a to mam 36 rokov, 10 ročného syna..
Mam to velmi tazke,ale to tazke si robim asi sama..
je mi veľmi ľúto, že takto trpíš, ale tu je už viac ako jasné, že niet čo zachraňovať. On už absolútne stratil o teba záujem a pokusy o jeho znovuzískanie už nemajú zmysel. Najlepšie pre teba bude, ak si to uvedomíš a zmieriš sa s tým. Viem, že je to asi najťažšia vec na svete, ale ak sa budeš takto ďalej trápiť, len sa totálne zničíš.
Ja viem snazis sa to zachranit aj koli syncekovi ale uz je neskoro...cakala si moc dlho...ale ak ho stale lubis musis prestat inak sa stoho nedostanes...
Uz som na pokraji sil a cakam kym naberiem trochu sil a odvahy!! Spravila som chybu,ze vsetko som rychle odpustila a hupe so mnou ako s opickou na gumicke.viem to a stale to zachranujem
A vieš že chyba je aj na tvojej strane... Musíš zistiť kde si urobila chybu...
A to chceš dokedy tolerovať? dokedy nebudeš na pokraji síl?
Neviem co sa mu zastavilo,ale ma ho rad. Keby tam bola naozajsna laska,tak by nesiel prec za frajerkou na rok a o rok si znovu nasiel inu a ja som stale odpustala. Nemal zlutovanie nad nikym ani nad vlasnym synom. Jemu bolo dobre a to bolo pre neho hlavne. A teraz povedal,ze nech sa postavime na hlavu. Tak co je to za cloveka a co som ja za zenu. Nemam uz 20,mala by som byt samostatna buchnut po stole a povedat dost. Ved vsetci sa trapime. Naco chcem udrzat nieco co nejde???
Neviem co sa mu zastavilo,ale ma ho rad. Keby tam bola naozajsna laska,tak by nesiel prec za frajerkou na rok a o rok si znovu nasiel inu a ja som stale odpustala. Nemal zlutovanie nad nikym ani nad vlasnym synom. Jemu bolo dobre a to bolo pre neho hlavne. A teraz povedal,ze nech sa postavime na hlavu. Tak co je to za cloveka a co som ja za zenu. Nemam uz 20,mala by som byt samostatna buchnut po stole a povedat dost. Ved vsetci sa trapime. Naco chcem udrzat nieco co nejde???
