Nerozumiem sam tomu a mozno sa najde este niekto kto presiel niecim podobnym.
Pristihol som sa ze mi nechyba vztah. Neviem ci je to seriou sklamani a tym ze som si vytvoril akusi zonu komfortu v ktorej sa venujem sam sebe a veciam a ludom pre mna podstatnym alebo tym ze nemam chut plytvat svoj cas na hladanie niecoho co mozno ani neexistuje. Aby som vlastne popisal v com vidim problem tak neviem ci som fakt tak spokojny so svojim zivotom na tolko ze ma naplna aj ked som sam, alebo je to akasi forma rezignacie nad hladanim perspektivneho vztahu. Mam 28, a uz nejake vztahy za sebou ale asi 3 roky nemam nikoho okrem nejakych kratkych znamosti a sklamani. V poslednom case som si uvedomil ze vlastne mi je dobre samemu a akosi som si odvykol od vztahu a vsetkeho co s tym suvisi v dobrom aj zlom. V podstate sa mi tento stav nechce zmenit, len mam trochu obavy z toho ze raz budem chciet a nebude to fungovat lebo budem zvyknuty fungovat ako samostatna jednotka. Asi si preslo viac ludi obdobim ked boli samy a zaujima ma ci mali podobne pocity ako ja a co, resp. kto a ako vas presvedcil zmenit tento stav.
Nechýba mi vzťah
cccc - napísala si to krásne. Reklama na vzťah.
Vzťah však vyžaduje dušu, ktorá je ochotná prejsť ohňom.
Tá duša musí jednak byť ochotná ísť sama proti sebe a jednak musí byť ochotná znášať chyby partnera. Chyba partnera vo vzťahu znamená dýku do srdca. Kto je ochotný nastaviť hruď a odkryť srdce na tieto rany? To je ochotný len ten, kto považuje manželstvo a rodinu za svoje poslanie.
Mat vztah je krasne.
Zaspavat a zobudzat sa pri milovanej osobe, pocut jeho hlas, citit jeho vonu, dotyky. Zaujimat sa o to, aky mal den, co ho trapi, co ma rad. Bat sa o niekoho, ziarlit, no aj milovat.
Clovek nikdy nemoze byt sam tak stastny, ako vo dvojici.
Ak si najdes cloveka, ktory tiez dlho nemal vztah, spolu sa budete ucit fungovat vo dvojici, tesit sa spolu, preskakovat prekazky, dvihat sa navzajom, ked jeden padne, ci opriet sa o toho druheho, ked bude tazsie.
Ve dvou se to totiz tahne lip.
Su to radosti, no aj starosti, kompromisy, ci obety, slzy, no aj usmev.
Ja si myslim, ze ludia povazuju vztah za nieco povinne. Niekto vidi aha moja kamaratka ma frajera, aj ja si idem rychlo hladat a potom to aj tak dopadne. Alebo ti, ktori vztah nemaju su povazovany za niekoho ineho, alebo su ohovarany, aha ty si gay/lezba ked nemas vztah? Kedy si uz niekoho najdes? A mas uz frajera?
Fakt vztah je u ludi asi nieco povinne... Ja som veru vztah nikdy nemala a vobec mi to nevadi. Nevyhnem sa sice blbym otazkam, ake som pisala vyssie ale co uz. Hlavne ze som stastna, tak zakladatel temy aj ty bud stastny a bud na seba hrdy :)
po ceste
jedno mi u teba chyba. pišeš že možno si rezignovaný. čo tak popremyšlať nad tým prečo tie vztahy zlyhali, akú máš vlastne predstavu o \"perspektívnom vztahu\" a o čom vypovedajú tie krátke známosti ktoré si mal počas posledných troch rokov ? možno by to bolo užitočnejšie hlavne teraz ked si sám, než premýšlať nad tým či raz v budúcnosti budeš práliš navyknutý na samotu. ja si myslím že teraz riešiš somariny. rieš to čo je podstatné.
neboj sa ako ti už ccc napísal/a ten stav zmení opäť nejaka láska, ona sa nejaka objaví, ale možno ked sa nad svojimi predošlými vztahmi, teraz v klude, zamyslíš, možno ten budúci bude lepšie fungovať a to aj po období samoty. neboj sa, obdobie samoty lahko prekonáš. ked budeš ženu lúbiť tak budeš chcieť ísť po s ňou ktorú si budete sami vytvárať, nie tou svojou vyšlapanou a sám.
Neboj sa, oni by si o tom mali dosť čo povedať ;)
A co si budu pisat?
"Nechyba mi vztah. Aj tebe?"
"Ano, ani mne nechyba vztah."
Ludia, ktorym nechyba vztah by si tu mohli vymenit kontakty a mohli by si o tom pisat.
Ja sa cítim rovnako...
