Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Stratil som sa, kedy už zazvoní budík a ja sa preberiem?!

Príspevok v téme: Stratil som sa, kedy už zazvoní budík a ja sa preberiem?!
LostInMyMind

Krásny neskorý večer sa praje všetkým tu prítomným osobám, ktoré sem zavítali aby si tieto moje háky-báky výlevy prečítali :)

Neviem ako by som začal, nerád začínam a momentálne ani niesom slušne povedané nasratý ako naspídovaný schumacher takže nederiem klávesnicu ale tak pomaly pri pochlipkávaní čajíku sedím vykvasený na gauči a rozmýšlam, či vlastne má zmysel niečo napísať, či má zmysel sa zdôveriť, či existujú nejaké dvere, ktoré sa mi otvoria a ja cez ne prejdem do nového sveta, sveta kde budem taký ako predtým,kde budem ten čo sa vo mne stratil no kladie sa mi otázka....neni toto všetko len zlý sen? Nezazvoní budík, ktorý ma prebudí z tejto nočnej mory a ja vstanem krásne vyspatý,vysmiatý od ucha k uchu, plný elánu do nového dňa za rytmu zvukov štebotajúcich čvirikov, čo v záhrade oďobávajú jabĺčka jedno po druhom ako v továrni na bežiacom páse... je všetko, čo toto prežívam realita? .....Asi áno, pretože v tomto mojom hroznom sne sa každým dňom dozvedám,zažívam a na vlastné oči vidím nové scenáre iných ľudí, ktorí sú bohužiaľ ale isto natom horšie ako ja a niesu v takomto tranze teda lepšie povedané stave ako som ja, možno vlastne sú ale nemajú za potreby sa o to podeliť tak ako ja aj keď navonok sa vôbec nejavím depresívne, snažím sa ale každým dňom sám na sebe pozorujem zmeny...bohužiaľ zmeny k horšiemu no ja som udatný bojovný rytier, ktorí chce vytasiť meč a bojovať aj keď vie, že to nebude ľahké a stojí predním mnoho prekážok, mnoho nástrah za jeho cieľom no na konci bude ho čakať vytúžené vykúpenie a to buď v podobe smrti alebo krásneho bohatstva,bohatstva typu lásky, pochopenia a pokoja na duši....asi už moc fantazírujem,moc vás zavádzam a vy sa strácate ale s toho si nič nerobte aj ja sa sám v sebe strácam,blúdim labyrintom a neviem nájsť cestu von,neviem sa prebrať a nájsť tú cestu aj keď si ju chcem vybudovať sám pretože nikdy nebude život ako z rozprávky ale človek je tvor, ktorého myseľ dokáže nezávratné divy je to všetko o myslení, ktoré u mna stroskotalo,stroskotalo na nejakom ostrove vôkol, ktorého neni žiadna cesta..z ktorého neni úniku ....určite vám už dlhšie hlavou sa zakráda otázka, že ako sa to celé stalo, čo tento stav mu privodilo....tak ja vás nejdem trápiť a aspoň ak to aj niekto prečíta to napíšem pre seba aby som si dakedy mohol o pár týždňov,mesiacov,rokov povedať aký som bol blázon, aký som bol negatívny, ako som sa stažoval a zasmiať sa nadtím alebo zaplakať aké to bolo v tomto čase ešte celkom únosné :)

Takže ako to začalo? Krátka verzia, pre nečítačov kníh :)
_________________________________________________________

Kedysi dávno pradávno pred 4 rokami, žil jeden mladý chlapec, ktorý vyčnieval z davu pretože svoje detstvo prežil v pokoji a harmónii na dedine, kde nemusel riešiť žiadne problémy ľudstva a dennodenne sa s nimi stretávať,chodil do školy na strednú len v takom meste, ktoré sa na Košice a ani Blavu nechytá, bolo to ako jedno z ich sídlisk čiže žiadna metropoľa iba pole...sem tam zavítal aj do iných miest pozrieť kamarátov/kamarátky no bol iný,inač sa obliekal,inakšie vlasy mal,štýl,počúval tvrdú hudbu a na dedine bol ako verejna atrakcia no bolo to moje už od malička kedy mi ukázali internet a ja som spoznal hudbu ako metal,core,punk a našiel som sa v tom,hneď som vedel že to bude moje no nikoho takého som nepoznal či na dedine, či v meste a poblíž nebolo mnoho takých ľudí a keď sa nejaký našli ja hamblivý tvor som sa im hambil prihovoriť a blablabla...zo ženami som nemal problém, mohol som pár mať aj keď strašne mi stále vraveli, že sa podceňujem ale to všetko my do hlavy nahúckali podľa nich ľudia, ktorími som sa obklopoval, boli to iný ľudia, počúvali dačo úplne iné, inač sa správali ako by sa mi to páčilo ale akceptoval som ich predsa len sú to ľudia,potom som najlepšieho kamaráta streto...toto preskočíme kedže sa mi už ani nepozdraví ale ako sa vraví na dobrotu = vyhrávaš žobrotu sa stalo realitou a to je kapitola sama o sebe ale som rád, že som ho zoznámil z jeho viacročnou priateľkou a je štastný no toto preskočíme ok dáme si stranu z názvou \"ženy\" ...ženy teda vtedy dievčatá boli pre 16r nemenovaného človeka (mňa) veĺký objekt záujmu ale kedže som bol a stále som stará škola a prvoradé sú premna city, nikdy to nebolo nič vážne, nikdy som sa nevyspal zo žiadnou a nikdy som nebol zástanca jednovečerného sexu aj keď možnosti boli a chuť tiež, vždy som povedal nie odolal a to som sa sám čudoval, že sa tie príležitosti naskytli,bol som z nich paf kedže si myslím, že som nesympatický, vlastne položím si otázku myslím si, že som sympatický? Odpoviem si aj sám, že nie .... prečo si to myslím? pretože ja netuším, keď idem po meste tak vidím miliony sympatických ľudí,chalanov a ja som tvor utiahnutý, tvor ktorí sa nemusí prejavovať aj keď v škole som sa prejavoval viac ako bolo za potreby kedže moje slohy žali úspech ale to sa nechcem chváliť, dával som hlášky a blablabla no to bolo všetko spontánne nechcel som byť ako niekto záujmavý,nemal som takých ľudí rád a čo som povedal kamarátovi teda môjmu bývalému najlepšiemu on prebral za svoje a vyhlasoval to, že to povedal on aby bol za toho vtipného...môj mozoček si povedal ok,však nech mu doprajem a nič som mu nato nevravel akceptoval som to dlhé roky aj keď pár ľudí vedelo ako to je :) onsa stal miláčikom a blablabla mne to bolo šumafuk, neriešil som to no postupom času a teraz sa somna vytrácali slová, teda chuť sa prejavovať a stále sa vrhal na nu velký tieň, čoraz väčší a väčší...doteraz moje myšlienky sú v hlave ale vyprdnúť ích z úst neviem, neviem ich vypustiť zo seba pretože sa bojím, mám strach z toho, čo si myslia ostatný, cítim sa zatrpknutý a fakt len pri málokom sa dokážem otvoriť, ukázať sa a veľa kamarátok čo som mal,poznal hovorilo o mne len v tom dobrom, čo som bol štastný ale potom som spoznal jednu osôbku keď som mal 18 rokov a venoval som jej 3 roky svojho života a či to ľutujem? Spravil som to lebo som to tak cítiľ, čas na ľútosť neni a ani nemá na akú byť, zažil som mnoho pekného i keď aj zlého no nezazlievam tomu nič, bolo to tak ako som to cítil.... ten vztah bol zozačiatku krásny, no čas a isté okolnosti, teda partnerkyna žiarlivosť vyžiadala obete, obete v podobe vymazania si fb, menej styku z kamarátmi až na jeho obmedzenie a neskôr prišlo horśie obdobie, že začala mať vážne stavy agresivity, snažil som sa jej pomôcť a koľkokrát ma udrela, bilano ja som jej držal ruky a ona kričala namna dívala sa ako posadnutá nejakým diablom no nikdy som ju neudrel,snažil som sa jej pomôcť keď ju ten stav preśiel ospravedlňovala sa,obýmala ma a ďakovala no ja som sa uzatváral pretože moje detstvo bolo aké bolo...rodičia samé hádky,bitky, citové vydieranie vyber si, či chceš býť z otcom mamou na dennom poriadku, do školy nevyspatý som chodil, koľkokrát ostal doma keď sa mama otrávila a ušla z domu a ja malý chlapec v pyžamku ju išiel hladať keď oco vyťahoval nôź a ja som sa postavil predneho, že najprv musí mna lebo som ich oboch mal rád a stále mám aj keď porobili, čo porobili no neviem, neviem, čo sa somnou stalo pripadám si ako nikto, že aj teleshopping je viac potrebný ako ja ale to asi aj je keď sa nadtým zamyslím aspoň pre staré tetuše (ak to čítate nič proti vám nemám, nebojte sa :)).... zas som odbočil od témy,sakra ja len odbáčam,odbáčam a potom sa strácam ahaha to je také moje :)... no k tej mojej ženuške sa vrátim, bolo to také že som začal sa pomaly báť pri nej povedať hocičo,urobiť kadejakú vec lebo som sa bál jej reakcie, ktorá bola vysoko zvuková a ja som jej pekne veľakrát povedal, že ja sa toho bojím, že namna nemôže krikom,prosil som ju o to, nepomohlo nič....:( ale aj tak som bol s nou a mal ju rád, robil jej prekvapenia a darčeky, ktoré postupne začala kritizovať ale nie v duchu, že nepáči sa mi to ale to koľko penazí si dotoho dal, to si nemusel robiť keď som ej niečo nakreslil, začala to isto si nekreslil, že to si okopíroval a tak znehodnocovať moju prácu,výtvory a mna prešla chuť dotoho....už to ale fakt skrátim,určite to máne nejaké limity a ja to tu nechcem celé zaspamovať aby to tu padlo,to by som vám neurobil,to by som nezniesol...hmm ja ani nič neznesiem, niesom sliepka že by som vajíčko zoseba vypľul ani nič také... no pokračujeme takže spoznala chalana na chate,kde som bol aj ja...bol som taký, že smutný lebo si ma nevšímala a tak som bol pri nej,hral jej na gitaru ale ona vždy odišla tak som bol pri tých, čo chceli somnou byť ona chodila stále za niekym len nie zamnou ja som prišiel za ňou, či sa pôjdeme prejsť,nechcela,že neskôr boli 2 hodiny ráno skoro všetci spali v posteli a mne bolo zle, opil som sa a tak som išiel grckať, ona priśla na záchod a vlastne niečo som jej povedal, čo sa jej nepáčilo a bola opitá tak mi tresla hlavu o stenu a ja som spadol na zem,točila sa mi hlava a ona, že nebuď fajnovka a trhala ma za vlasy ja som bol s toho smutný a som jej povedal, že fakt neviem prečo si toto zaslúžim, že ma nemá rada tak nech mi to povie a nech ma už dlhšie netrápi takto, bude to premna lahšie ale ona, že som sprostý a blablabla oproti záchodu boli dvere von tak som išiel von, že sa prejdem a ona, že kam idem chcel som proste odísť,vypadnúť vyšla zamnou s krikom ja, že nech sa ukľudní pobudí všetkých a tak no jej priślo zle a zvracala, tak som jej držal vlasy a bol k nej milý teda aspoň podla mňa a išiel ju do postele odprevadiť,bola ako zombiek, nechcela mi ani slovo povedať, že je fest unavená a blablabla tak som s povedal dobre....hore ľudia na poschodí žili a ona keď to videla, že je tam aj ten chalan hneď záhadne bola fresh ako ovocie do jogobely...bolo 5 hodín ráno a boli sme hore len my traja ja som jedným okom už spal a vravím idem spať a ona nie ešte nejdeš, čo si jak a blablabla ja že ja idem ty kľudne buď hore a potom príď zamnou do postele lebo som vedel, že chce s nim byť a stále ježiš pôjdem s tebou len počkaj ja chcem žiť ešte a tak fest som sa divne,zle cítil, bolo to ako keď nôž ste mali v srdci a ja som sa zobral a išiel pred tím chalanom som vyznel ako debil no všetci spaly,ja som bol unavený,bez chuti tak že si lahnem a keď som išiel ona, že idem a začala ho obímať a dala mu pusu a keď sme si lahli som bol smutný ani ma neobjala ani nič, povedal som jej to a jej reakcia \"ježiš, si trápny\" a pritom niešom ježiš ani sa nanho nepodobám, teda myslím.... a spala ja som celú noc nespal a čakal celé to odvtedy bolo zlé, chcela pauzu mali sme pauzu dlhých 8 mesiacov ja som sa snažil o nu stále prekvapenia a blabla ale stále ma dojebávala,bola ku mne taká aká bola a ako aj ja som sa začal meniť a to je KONEČNE TEN PROBLÉM, KDE SME SA PO HODINE DOSTALI! Zatlieskam si, že konečne som sa sem dostal.... začal som byť taký divný sám pre seba, začal som byť menej všímavý, začal som mať strach z ľudí,hambil som sa v autobuse keď som mal slúchadka, že hlasno dýcham a kadejaké blbosti... teraz mesiac dozadu sme sa rozišli,strašne mi chýba aj keď 8 mesiacov som vedel v svojej duši, že je koniec kedže sex ani nič nebolo ale ja som sex nepotreboval ok mal som ruku, nemal som zapotreby hĺadať si niekoho nato a ani by som to s ním keby nato prišlo nešiel lebo mal som len ju a svoje priority my nezmenila....city sú u mna na prvom mieste aj keď niekedy chcem byť práve tá svina a chcem podlahnúť pokušeniu no teraz sa už žiadne ani nevyskytuje a asi ani nebude....
pár krát ju stretávam a keď vidím aká je stále ku mne je mi do plaču o to viac, že je to horšie ako predtým aj keď stále vraví ako ma má rada,ako ma rada vidí a tak no neni to pravda,cítim to ale s tím nič nespravím u mna vždy bolo prvoradé jej štastie, teda ona mi vyčítala že to mi je aj u iných prvoradé u každého koho som mal rád, záležalo mi to či to bol kamarát alebo nejaká starena som pomohol a nehladel naseba, dal som zo svojho keď som ani ja nemal a tak ..... strašne mi to vyčítala ale bol som taký však všetko sa ráz vráti som si vravel.... mne sa to asi nevrátilo ale vypomstilo alebo ja neviem čo, možno som sa len nenarodil ako dieťa štasteny :)

Ide o to, že poslednú dobu ako som bez nej tj. tích 8 mesiacov + 2 mesiace ...no precvičte si matematiku (správna odpoveď je 10) gratulujem všetkým, kto to spočítal presne a tí, ktorím sa to nepodarilo nevadí aj mne sa to dakedy stávalo v prvom ročníku na základnej myslím, no mýliť sa je ľudské, niesme stroje ako kalkulačky :)
No k téme zmenil som sa, cítim to,vidím to na sebe stal som sa takím chladným človekom, ktorí si nikoho nepripúšta k telu, nemám záujem o ľudí, nemám záujem nikomu napísať,odpísať sú dni kedy píšem rád ale sú dni kedy proste nechcem aby ma niekto otravoval, cítim sa nudný,nie vtipný nie atraktívny proste ako nejaká smeť súca do koša...
V meste keď som alebo niekde von som väčšinou ticho, proste slová mi idú v hlave ale neviem ich vyprdnúť ale keď si dám alkohol som ako neriadená strela a to mám 21 rokov haha ale neriadená strela v zmysle, že kľudne sa porozprávam zo stĺpom,skočím do fontány lebo si ju pomýlim z tieňom a myslím si, že je to chodník, točím sa ako lietadlo dokola na námestí okolo stĺpa a kývam do kamier na bankaćh lebo treba aj pozdraviť sledovačov kamier,však aj oni sú ľudia ale k ženám prítulny niesom a to som sa presvedčil prednedávnom lebo som sa opil,strašne a jedno žieňa bolo prítulné, mal som možno priblblú poznámku ale keď ma začala ochytávať v rozkroku a volať na záchody, pritlačila k stene dal som jej ruky preč a povedal NIE! proste vedel som sa brániť aj keď chute boli a slinka mi doslova tiekla lebo niesom taký a aj v alkohole si to viem presadiť ....môj postoj sa aj k ženám radikálne zmenil...teraz si myslím, že bez urážky výnimkam len obyčajné nevravím k*rvy, len že ich ehm vagíny slušne povedane mali viac zákazníkov ako v Tescu.... proste chcel by som po tom čase spoznať niekoho, obnoviť si kamarátstva ktoré som len tak kvôli jednej žene zahodil, chcem nájsť same´ho seba... nechcem byť ten človek, čo sa bojí vyjadriť, čo bojí sa niečo spraviť, čo má nechuť ku všetkému, čo zlenivel a len doma sa utápa, ktorého už nič nezaujíma, ktorý proste stratil záujem o všetko....ja som vlastne všetko nechal a teraz začínam odznova, začiatky sú tažké a ja neviem ako začať ani s písaním, čo ot je s telefónom sakra, no povedzte mi čo? no ja vám poviem! Nedosiahnutelná méta pretože nejdem vravieť, že sa s toho mne už vykopať nedá,časom sa nejako vyhrabem ale asi sám seba ako predtým už nenájdem, už nebudem ten vysmiaty,milý človek,pozorný, čo mal záľuby, čo rád spoznával ľudí ale teraz budem ten, čo sa bojí povedať hocikomu hocičo, čo je utiahnutý, čo sa skrýva ako šedá myška a myslí si, aký je nesympatický a všetko pretože keď cestujem mhd tak normálne sa hambím za seba, že bože ako vyzerám, že určite som nesympatický a blablabla ale to sprostá myseľ...viem blbý to problém mám,viem, že sa tu vylievam a stažujem no neviem kam ďalej...Neviem, nepoznám cestu ani žiadnu skratku ani nič čím by som sa vrátil tam, kde kedysi som bol...neviem, prečo nemám chuť odpisovať milým ľudom aj keď si vravím, že to je nepekné ale proste nepohnem zo sebou, nemám chuť nič vravieť, všetko mi to ide hlavou ale bojí sa to výjsť cez ústa a keď to už nejako si cestu nájde a vyslovím to tak to poviem ticho a potom keď sa niekto spýta \"čo?\" strach v očiach a potichu poviem niečo úplne iné, uź by som asi ani do partie nezapadol asi nič

Už sa mi chce cikať tak to ukonćím z menším odkazom aj keď asi nikto si neprečítal túto litániu no strážte si svoje priority, myslite pozitívne, nespadajte do depresií,paranojí ...zbytočne si krátite svoj čas a život, ktorí by ste mohli stráviť vysmiaty a bezstarostný pretože neviete kedy skonćí váš život a potom bude neskoro a ak aj sa práve trápite aj po tej najdlhšej a najchladnejšej noci raz výnde slnko a rozosvieti vaše životy, ožiari vás lúčom a vy zrazu viete kam ďalej vkroćiť, čo zo životom :) zas sa strácam v svojich bludoch ale to asi ten neskorí čas a plný mechúr(aspoň, že sa mám načo vyhovoriť) tak sa s vami rozlúčim a mojimi krokmi smerujúcimi na WC ukončím tento výlev a poprajem vám krásny ničím nerušený zbytok života bez starostí a len z jedinými vráskami a to usmevnými :)

_meno

Ahoj LostInMyMind

Ako prve je skvele ze sa prejavujes LostInMyMind :).

Mno minulost mas veru petru, verim ze ju v pritomnosti pouzijes rozumne ! :)

Podla mna by ti pomohla orientacia k tomu co v skutocnosti chces :) Najskôr si to predstav aby si mal ten pocit dobry - a potom to prejav.

Comu by si sa chcel venovat? Co by si chcel robit? Kde by si chcel byt? S kym by si chcel byt?

Rozvi sa, prejav radost k tomu co v skutocnosti chces :)

Taka klasicka usmernovacia moja veta je "keby v mojej hlave neboli myslienky ktore su ... keby som mohol vo svojom zivote co chcem .. co by som chcel keby na vsetko existovala prilezitost ?"

Na dobrej si ceste LostInMyMind, len tak dalej :)

Drzim palce, vela stastia a radosti do žitia ti prajem LostInMyMind :)

Prezyvka055

Nebol si alebo nie si nahodou EMO? Lebo tak mi to prijde z toho vylevu.
Mimochodom ak si hladas niekoho slusneho tak prestan chlastat, slusni ludia nechlastaju a za dalsie si to uprac v hlave, lebo neviem ci by niekto normalny s tebou bol, mozno len potrebujes trochu dospiet este.

Filip TT

Poznáš týpka s nikom "Tieň seba"? Má 20, počúva tvrdú hudbu a založil tu túto tému:

www.zdravie.sk

Možno by ste si rozumeli.

Textová Inzercia

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Stratil som sa, kedy už zazvoní budík a ja sa preberiem?! - Fórum - ZDRAVIE.sk