Pod tlakom nič nedokážem/domáca škola

Dobrý deň. Mám 16 rokov a pochádzam zo sociálne slabšej rodiny. Nikdy som nemala najnovšie a najkrajšie oblečenie, nosievala som tie isté zničené topánky a školskú tašku, spolužiaci na základnej škole sa mi často smiali. Nebrala som to tragicky, veď sme boli len decká, nemohli o mojej situácii nič vedieť. Na druhom stupni nás učila fyziku a matiku naša triedna. Bola povestná svojou prchkosťou, v podstate ju však žiaci mali radi.Zasadla si však práve na mňa. Neviem, čo jej vadilo. Mávala som dobré známky, zhrošili sa až koncom základnej školy. Mala som z nej strach. Označovala ma za neschopnú, hlúpu a nemožnú pred celou triedou. Raz mi povedala, že v živote nikdy nič nedokážem. Zdalo sa, že spolužiaci sa začínali riadiť jej slovami a bočili odo mňa. Začala som sa uzatvárať do seba. Cítila som sa sama...hlúpa...nemožná. Medzitým som sa snažila vysporiadať so situáciou doma, s otcom alkoholikom(dnes už abstinujúcim), ktorý si odmietal nájsť prácu, vždy čakal, že bude najbohatším mužom široko ďaleko, a tak už z princípu odmietal ponúkané práce, vraj to bolo pod jeho úroveň. Dnes je naša rodina kompletne rozvrátená. Posledné tri roky základnej som mala panický strach zo školy, zo stretnutia s inými ľuďmi, zo zlyhania. Mala som pocit, že ma nikto nemá rád, cítila som sa zbytocne. Neužitočne. Neschopne. Bola som si vedomá svojho panického strachu, resp. traumy, aj rapídneho poklesu sebavedomia. Prešlo to však na strednej. Bol to najlepší rok môjho života. Lenže naša finančná situácia bola taká úbohá, že sme si nemohli tú školu dovoliť. Pred mesiacom som prestúpila z gymnázia zameraného na literatúru na obyčajné gymnázium, ktoré je zamerané skôr na predmety ako matematika, fyzika, chémia, informatika. V týchto predmetoch veľmi nevynikám, na predchádzajúcej škole sme sa im nevenovali len okrajovo, mám veľké nedostatky, nestíham, nechápem, dostávam zlé známky. Neviem sa začleniť do kolektívu, cez prestávky som zavretá na záchodoch a cítim sa ako pred infarktom, stres a strach prerastajú do fyzických ťažkostí. Nedokážem si predstaviť 3 roky na tejto škole. Nedokážem sa viac cítiť tak úboho, hlúpo, zbytočne. Možno vám moje slová nedávajú zmysel, možno to všetko pôsobí príliš chaoticky a zdĺhavo, možno to ani nie sú skutočné problémy, ale chcela by som vás požiadať o názor a skúsenosti s domácou školou. Som si vedomá dôsledkov tohto rozhodnutia, viem, že by to bolo po istých stránkach náročné, lenže nie som schopná učiť sa, pretože stres vo mne vyvoláva úzkosť a nevoľnosť, často zvraciam, hoci fyzicky som podľa lekárov zdravá. Je vôbec možné študovať doma? Alebo študovať strednú školu externe? Ako tento typ štúdia ovplyvní moje šance nájsť si zamestnanie?
Vopred ďakujem za vaše odpovede, každý komentár a názor si veľmi vážim.