Dobrý deň, potrebovala by som poradiť. Mám tesne pred dvadsiatkou a priateľ má 27. Bývame spolu v jednej domácnosti, no nie sme spolu zatiaľ dlho. Cca pred dvomi rokmi som spontánne potratila a odvtedy strašne túžim po dieťatku. Niekedy je to až neznesiteľná túžba a idem si tvrdohlavo za tým a nerozmýšľam nad následkami. Priateľ má už dieťa a starám sa o ňu ako len viem, no tým že to nie je moje dieťa, tak ma to ešte viac utvrdzuje v tom že by som chcela vlastné. Spoločne uvažujeme nad budúcnosťou, no neviem ako mu povedať že by som chcela dieťa. Príde mi to ešte skoro a neviem ako by reagoval. Tak "okrajovo" sme sa o tejto téme rozprávali, no neodvážila som sa mu povedať že by som chcela dieťa už teraz... Netuším čo mám robiť, niekedy mám pocit že som až paranoidná, keď každý mesiac som až sklamaná po tom ako dostanem svoje dni. Myslela som si, že je to len dočasné pobúrenie hormónov, no čím ďalej je to horšie. Neviem ako sa s nim o tom rozprávať, ako "posunúť" túto túžbu.. Niekedy sa až sama pred sebou hanbím za to, aké myšlienky mi napádajú, že ako by som docielila svojej túžby po dieťati bez jeho vedomia, avšak samozrejme s ním. Neviem čo už mám ďalej robiť. Vopred vám ďakujem za radu.
Túžba po dieťati
tak si najprv urči priority.... ak ta zoberu na vš.... zober to ako znamenie,... a chod studovat.. a dieťa odlož na neskor...
ked doštuduješ nech si ta partner zoberie za zenu... tak ako tu bolo písane... ze matku svojho dietaa si nezobral.... aby aj z teba neostala slobodna mamička... poznam znamu co sa velmi ponahlala v 23 rokoch uz dve deti... a je slobodna mamička... ale ma stastie ak sa to da tak nazvat pomahaju jej rodicia... no a teraz dobieha zameskane,...
kazdy vikend žurka, diskoteka... a na nete su jej fotky v podgurazenom stave, v roznych lacnych pozach..... to je fakt správanie pre 2nasobnu mater...
takze pre svoje vlastne dobro radšej počkaj..
Tvoj priateľ už dieťa má, ale jeho matku si nevzal, prečo? Len aby si nedopadla podobne a nebola z teba slobodná mamička, to chceš? A vôbec, najprv by mala byť svadba a až potom dieťa, či to už dnes nie je moderné?
Je síce pekné, že už pracuješ, ale treba si najprv zabezpečiť vlastné bývanie. Ak bývate v prenajatom alebo byt je priateľov a ty vlastne bývaš u neho, ale cítiš sa "dospelo", lebo už nebývaš s rodičmi, tak to tiež nie je riešenie. Dobre ti tu poradili, si vo veku, kedy by si mala radšej študovať a zarábať a nie myslieť na dieťa, na to máš ešte času až-až. Radšej choď na vysokú (ak ťa zoberú), a ver mi, že popri tých stresoch zo skúšok si na nejaké dieťa ani len nespomenieš.
Januš. nenapísala si o sebe, že pracuješ. To je dosť výnimočné, aby niekto pracoval a nemal ešte po maturite. Vlastne, počkaj, po mature asi máš. Prečo si nestihla prijímačky tento rok? Nediv sa, že tak ako som si mala domyslieť vek, domyslela som si aj ohľadom práce niečo iné. Ja na tom nevidím nič urážlivé. Len som sa netrafila.
A tesne pred dvaciatkou je pre mňa vek od 15 do 19 rokov. Prepáč, že takéto vyjadrenie vnímam ináč. Keby si napísala, mám 19 rokov (čo máš, nehovorí sa, že o 5 rokov budem mať 30, o 6 mesiacov mám 24, ale aktuálny stav), nedomýšľala by som si nič.
Šak si pozri akú máte mesačnú spotrebu na domácnosť a aký máte príjem obaja. Vyžili by ste z jedného platu? Plánuješ ísť na vysokú a tam tiež nejaké peniaze treba. Vieš si predstaviť študovať, pracovať a starať sa o dieťa? Dá sa to, veľa báb to dokázalo, ale bohvieaká sranda to zas neni. Máš rodičov, svokrovcov, blízkych, ktorí by ti s dieťaťom pomáhali? Ako si to predstavuješ zvládnuť bez nich? Kde bude dieťa, keď budeš v škole? Keď budeš chorá ty alebo dieťa, vieš pod akým nesmiernym tlakom budeš?Myslíš, že to deculo si bude užívať vystresovanú a strhanú mamu? Len pre vysvetlenie, to sú praktické otázky, nie urážky.
Neznesiteľná túžba po dieťati, kedy si tvrdohlavo ideš za tým a nerozmýšľaš nad následkami, je ti jedno či partner chce alebo nechce dieťa, podľa mňa NENI NORMáLNA. Radu som ti napísala už v prvom príspevku, opakovať sa nejdem. Ak si vorkoholik s vrtuľou v zadku a potrebuješ sa takýmto spôsobom vybiť, zvládaš robiť nie jednu ale dve tri veci naraz, možno je toto to pravé orechové. Len je to dosť hnusné voči partnerovi.
Byť sám má aj výhodu ako tak vidím. Aspoň nemusím riešiť nejaké potraty, na ktoré by som svoju babu nikdy neposlal. V mladšom veku by som to veru nechcel zažiť.
Jana nikto ta neuraza len skusene a starsie zeny ti tu radia ze ine je chciet a ine je dieta mat prezivat s nim vsetky problemy starosti choroby starat sa .Mnoho mladych bab malo sny a skoncili ako slobodne mamicky poznam strasne moc slobodnych mamiciek 20+ ktore si tiez mysleli ake to bude lahke a o rok o dva o pol roka boli bez partnera. Proste preco dnes zeny odkladaju materstvo? lebo naprv si spravia vzdelanie potom setria,pracuju a ked je vsetko ako ma byt vtedy to dieta maju.
Napísala som sem kôli rade a nie kôli urážkam. Navážate sa do mňa akoby ste ma poznali a pritom o mne viete s prepáčením prd. To že "tesne pred dvadsiatkou" neznamená 18, ale to, že o mesiac mám 20. Tak láskavo poriadne čítajte a ak by ste čítali tak by ste zistili, že s rodičmi nebývam. Taktiež pracujem ako každý normálny človek a starám sa o seba aj o celu domácnosť sama. A to že žijem s partnerom neznamená že ma živí on. Ak sa chcete do niekoho navážať kôli vlastným komplexom, že váš život nie je taký ako ste si ho predstavovali, tak to choďte robiť inde a nie tuna. Myslela som si, že fórum je o tom, aby si ženy medzi sebou poradili. Nie aby sa navzájom urážali.
Ahoj chcem ti napisať že ťa velmi dobre chápem.Tiež mam malo rokov ešte menej ako ty a tužba po dietatku je silná.Ale treba sa nato pozerať realisticky.Určite nemáš ešte moc toho zarobeného,možno ešte nič vlastné.Ja by som na tvojom mieste spravila to že si najdem prácu a začnem zarábať.Aby som si našetrila peniaze.Neviem či maš ukončenú strednu.Ja chcem ukončiť strednú teda spraviť si maturitu a zarábať.A dietatko chcem tak v 23 24 rokov.Popri práci nebude ani čas myslieť tak intezivne na tužbu po miminku :) Držím pršteky papa :))
aj túžba lietať je fajn. Pokiaľ máš lietadlo, padák či rogalo. Ak nie... padneš na hubu.
Čo si robila toto leto? Brigáduješ? Tú túžbu môžeš skvelo využiť ako svoj hnací motor - pracuj, odkladaj si, naberaj skúsenosti, opatruj deti susedkám, v rodine..
Vieš variť? Staráš sa o domácnosť TY alebo mama? Vedela by si vyžiť zo 150,- juro mesačne? Nerobí ti problém ťažká fyzická práca? Nie fitko ale práca. Pracovala si už niekedy v sade, na poli, hocikde?
Sama sa o seba postarať nevieš - živia ťa rodičia alebo partner. S partnerom ste spolu krátko - kľudne sa o 2-3 roky môžete rozísť a KTO bude to dieťa (a teba) živiť? Veľmi zodpovedná mi teda neprídeš. Už len to, že si otehotnela v 15? 16-tich? Teraz máš koľko 18? Nemáš ani strednú školu skončenú, prosím ťa, zobuď sa!
Toto skôr vyzerá na to, že si sa nevyrovnala s potratom. TO ťa ženie úplne jak zmyslov zbavenú do ďalšieho tehotenstva, nepozeráš naľavo, napravo, aj to decko je ti úplne ukradnuté, hlavná vec, že zaplníš tú "dieru", prázdnotu v sebe. Bolo to UPT alebo spontánny potrat? V každom prípade by si mala v prvom rade navštíviť psychológa, lebo tehotenstvo ti moc nepomôže.
preboha mas tesne pred 20tkou urcite nemas peniaze aby si uzivila dieta ja na tvojom mieste by som radsej nastupila do prace nejakej lepsie platenej aby si mala dobru matersku nieco si odpracovala a nasetrila. Ja som mala prve dieta az po 30tke ked som si odpracovala roky po vs setrila peniaze mali sme kde byvat a nemusela som sa triast o svoju existenciu. Moja mama ma mala mlada otec ju opustil a sama som pocitila ake to bolo hrozne vyrastat bez koruny a odopierat si vsetko. Prosim vas baby rozmyslajte dieta je zavazok na cely zivot najprv mu vytvorte podmienky a potom ho majte. Chciet je rkasne realita je vsak ina,
Ďakujem za vše odpovede. Vôbec nejde o to, že by som nechcela ísť na VŠ, práveže nad ňou veľmi uvažujem a prihlášky mám už podané. A presne o to ide, v tomto mám zmätok v hlave že si veľmi dobre uvedomujem, že mám ešte dosť času na rodinu a mala by som sa momentálne venovať škole a kariére a práve pocity ma ťahajú niekde inde a presne preto neviem čo mám robiť. Preto som si myslela že to je len chvíľkový stav, no ten stav trvá už dlhšiu dobu a stále je to silnejšie.
