Zdravím. Žil som úplne normálny šťastný život 17 ročného chlapca. Cez leto som chodil nonstop s chalanmi jazdiť na BMX, vkuse som mal vyplnený čas, stále som niekde bol a užíval si svoj život tak ako nikdy. No nato začalo také divné obdobie, začal som sám seba z ničoho nič sledovať že či som v poriadku, či dobre vidím, či mi nič není . Bol som totižto na jednej párty v lete, riadne som sa vybláznil a zabavil sa. No cestou domov ma ale chytali dosť divné myšlienky, opúšťal som sa ľudovo povedané a uvedomil som si z ničoho nič, že som sa vôbec za celý večer nespotil aj keď bolo leto, vonku tak 26 stupňov a ja som tancoval ako zmyslov zbavený. Keď som zaspal mal som veľmi divný sen, ktorý bol dá sa povedať nekonečný a prehral sa mi v ňom celý predošlý deň. Vstal som úplne ustrachovaný, nevedel som čo sa stalo a bol som celý deň strašne unavený. Aj keď si moje telo pýtalo spánok, ja som si ľahol, snažil sa zaspať ale nešlo to. Stále som mal nejaké divné myšlienky v hlave a bál sa o seba. Tento stav neustáleho kontrolovania sa somnou vlečie dá sa povedať doteraz, už je to akési podmienené. Trvá to už skoro pol roka. V poslednej dobe stým bojujem, snažím sa vrátiť život do starých koľají, mávam lepšie a aj horšie dni ktoré sa stále striedajú, v tých lepších dňoch absolútne nemyslím na tieto veci, užívam si život, vnímam emócie a som nesmierne rád, ale problém je to, že si hovorím že čo ak príjde znova tento zlý stav. Naopak v tých horších ma všetko znepokojuje, vkuse mám tendenciu si namýšlať že mi niečo je, nedokážem sa zabávať, všetko čo robím mi príjde také "suché". Ako keby som chodil len po tomto svete a neužíval si. Znepokojuju ma obyčajné veci napríklad keď si nedokážem spomenuť na niečo, alebo keď troška zle vidím niečo - hneď si myslím že mi niečo je. Nemám zdania čo sa stalo a dosť ma to štve pretože rád by som žil môj život plnohodnotne, užíval si každý moment ako predtým keďže som si za ten čas našiel dievča a mám bezstarostný život.
Ako keby som to nebol ja...
Zistil som že všetko toto čo sa deje mám len v svojej hlave. Proste z ničoho nič mi po hlave chodia myšlienky typu, že niečo nieje somnou v poriadku, necítim sa dobre. Nedokážem proste nechať svoju hlavú voľnu a nezaoberať sa takýmito vecami. Taktiež sa nedokážem tešiť naVďaka týmto myšlienkam sa viacej sledujem, kontrolujem si v hlave či si pamätám jednotlivé udalosti čo sa stali buď dnes alebo pred pár dňami. Od Stredy mam dokonca taký jemný tlak na pravom spánku, nijako ma neovplyvňuje v mojej činnosti ale nepomáha to mojmu mysleniu lebo si potom vďaka tomu začnem pripúštať že mám rakovinu mozgu, potom zasa stravim nejaký čas hladanim diagnoz že čo mi môže byť.... ach podľa mňa sa len moc sledujem.
Zistil som že všetko toto čo sa deje mám len v svojej hlave. Proste z ničoho nič mi po hlave chodia myšlienky typu, že niečo nieje somnou v poriadku, necítim sa dobre. Nedokážem proste nechať svoju hlavú voľnu a nezaoberať sa takýmito vecami. Taktiež sa nedokážem tešiť naVďaka týmto myšlienkam sa viacej sledujem, kontrolujem si v hlave či si pamätám jednotlivé udalosti čo sa stali buď dnes alebo pred pár dňami. Od Stredy mam dokonca taký jemný tlak na pravom spánku, nijako ma neovplyvňuje v mojej činnosti ale nepomáha to mojmu mysleniu lebo si potom vďaka tomu začnem pripúštať že mám rakovinu mozgu, potom zasa stravim nejaký čas hladanim diagnoz že čo mi môže byť.... ach podľa mňa sa len moc sledujem.
Mesačný princ
velmi dobrý dokument, čekla som
Ten dokument mi úplne zmenil pohľad, vôbec som si neuvedomoval že všetko toto čo zažívam je predsa ľudské. To že ma bolí hlava, to že nemám vždycky takú náladu akú chcem, to že myslím niekedy na somariny.. ĎAKUJEM :)
wou, vynikajuci dokument, dik princ
Anonym55 - myšlienky nedokážeš ovládať. Mnohí si myslia, že sa to dá ale vedomie a myseľ je jednoducho niečo, s čím sa veľmi nedá pracovať...
Všetko závisí od emócie, ktorú máš a tú, ktorú tvoja myseľ považuje za dôležitú a pre tvoje vedomie má určitý význam či silu...
Každá tvoja myšlienka, či reakcia sa v skutočnosti spája s určitou emóciou a podľa sily tej emócie jej buď odoláš alebo sa jej poddáš.
Dokážeš to však oklamať a to ako tomu hovoria iní ,,ovládaním mysle,, čo je podľa mňa úplný blud.
Myseľ ako takú ovládať žiadny človek nedokáže....
Na to, aby si prestal nad určitými vecami premýšľať potrebuješ zažiť situácie, ktoré budú nositeľmi pozitívnej, ba priam euforickej emócie....Nie je možné to bez takejto skúsenosti!!!
Čím je emócia silnejšia, tým viac ovláda tvoje vedomie a následne myšlienky...A pritom je úplne nepodstatné, či je pozitívna alebo negatívna....Akej emócií dávaš prednosť a to akou silou bude v tebe pôsobiť závisí od mnohých premenných...či je to výchova, prostredie, genetika....
Musíš zistiť aké emócie u teba prevládajú...pretože kľudne to môžu byť pozitívne, ktoré nevieš spracovať alebo negatívne, ktoré síce spracovať dokážeš ale je ich nadbytok.
Len jedna skutočnosť ti pomôže, aby si premýšľal inak. Nemôžeš to zastaviť ale potrebuješ zažiť niečo, čo tvoju myseľ oklame tak, že sa tvoje myšlienky zmenia. Niečo veľmi intenzívne a pre teba pozitívne...
tiež by som to tipovala na depku
Pred pár dňami som bol na ďalšiom sedení u psychologičky, podľa všetkého sa jedná o úzkosť - nadmerný strach o seba a sledovanie sa. Napádali ma teda všetky môžné choroby sveta, ale že by to bola úzkosť, nato som veru nepomyslel. Tak začínaju mi hodiny psychoterapie. Celkom dosť sa mi uľavilo a naozaj keď si spätne vezmem tak naozaj som sa v mojím myšlienkach zaoberal dosť mnou a bal som sa či je všetko v poriadku atp. Doteraz tieto myšlienky ešte mávam, musím stále nad niečim rozmýšlať proste nedokážem svoje myšlienky nechať len tak plynúť. V poslednej dobe ma popichuje sem tam v hlave, aj ma niekedy bolí - to ma znepokojí a zasa riešim v hlave čo mi asi tak môže byť a prečo ma to bolí. Nejaké rady ako potlačiť takéto myšlienky ? :)
