MOja laska mi pomohla, ja jej pomoct nemzoem

ahojte vzdy som bol normalny chlapec ktori mal straasne rad dievcata , tak osm rad chodil na net ,pisal z nimi daval stretnutia..... ale pri kazdej ked som sa priznal ze mam rakovinu tak ma hend nechala :/ pomaly som to zacal s dievcatamio vzdavat ....az raz nastal den 15december2006 a napisalo mi jedno dievca ze ci jej nechcem pomoct z matematikou ze ma o to moooc prosi ja som neodolal a pomohol som jej lenze z tejto jendej pomoci ich bolo viac, po mesiaci sme si poslalai fotky ale na stretnutie som uz nemal odvahuu hoci ona ho chcela aj napriek mojej chorobe. ZO stretka nebolo nic, az raz 15feebruara 2007 som ako vzdy cestoval zžo skoly busom bol dost preplneny a nadomnou stalo akesi dievca vtedy som ju nevnimal poriadne ale na dalsej zakrute som si ju musel vsimnut pretoze mi spadla rovno do narucia ja som saneodvazil na nic ine len sa jej spytat ako sa vola a hend som pochopil ze je to moje dievcatko z internetu silno som ju objal ..... a v dusi osm si lsubil ze uz nikdy zsa nou nepojdem nikdy je nevyhldam ale pochopil som ze to nebude spravne a tak som za nou zacal chodit do skoly, domov prosot boli sme spolu kazdu volnu xchvilu,.... ttoto dievca ma podrzalo aj v v tych najhorsich casoch v kazdom trapeni... v den ked nastal pol rok od nasej prvej spravy musel som odist co ciech na brigadu...pocas brigady islo vsetko po starom pisali sme si kazdy den ked sme mohli az raz som ju na internete nevidel dva dni,,,,...28.junatohto roku mi prisla do ciech ta najhorsia SMS od kamarata: "Vrat sa co najskor domov Janka je po autohavarii nevyzera to dobre!" v den som myslel ze sa zblaznim jednemu panovi dodnes neviem komu som v ten den dal 6000SK za jeden pbycajny listok na vlak a upaloval somza jej rodinou pri rozhovore z jej mamou som myslel ze sa zblaznim pri slovach ze mojee dievcatko je v kome sa mi zrutil takemr cely svet :( strasne som chccel ist za nou, vidiet lenze lekari mi to dodnes nechcu dovlit a ja mam pocit ze sa z toho zblaznim :(