som tak odlišná ako iní, že sa cítim ako posledný outsider, a keď sa chcem začleniť medzi ostatných tak mi je to tak proti srsti, že sa radšej ešte viac stiahnem...nedokážem sa baviť ako ostatní, nedokážem žiť ako ostatní-bežne, baviť sa s priateľmi, na spoločenských akciách, nič také.. chcela by som byť na tom ako ten najbežnejší človek, byť ničím (to som aj teraz, ale teraz veľmi vyčnievam), chcem byť človekom z pásovej výroby...a vadím tým, že taká nie som, hlavne sama sebe a to je to najhoršie..áno chcem byť tuctová lebo je to takto strašné, preto som najradšej sama, lebo ma nikto nechápe, fakt nikto....ja sama sa neznesiem, vadím si, chcem sa začleniť ale keď vidím aká som, viem, že medzi ostatných nepatrím a musím byť sama, či už chcem alebo nie...a už som si na to tak zvykla, že už chcem...čo na tom, že ma niekto má rád, či dokonca miluje, keď vadím sama sebe?...keď som sa skúšala začleniť a nedarilo sa mi to, a nikto ma nebral ani takú, akou som sa snažila byť, ani takúto aká som, tak ma to fakt totálne odradilo..proste medzi ostatných nepatrím a koniec...všetka snaha márna...neznášam svoje ja, neznášam môj pohľad na všetko, v ničom nevidím zmysel, v ničom nevidím šťastie, nikomu neverím, som utiahnutá a rozpoltená, chcem pozornosť a keď ju mám, tak pred ňou utekám, bojím sa ľudí, bojím sa spoločnosti, klamstva, bojím sa všetkého a hlavne života, kde mám preboha hľadať šťastie keď mám v podstate všetko čo potrebujem, mám lásku, milujem, som milovaná, ale nemám dosť rada sama seba...? netvrdím, že som výnimočná, som len iná!!! aby si to niekto zle nevysvetlil...a nechutné je, že niektorí ľudia ma majú za úžasnú...robím polke známych psychologičku a vychvaľujú ma do nebies...robím to pre nich rada,mám z toho dobrý pocit a to mi celkom stačí....ale to sú niekoľkí ľudia..bežná spoločnosť, všetky vekové kategórie, ma majú za čudáka, pretože sa vyhýbam všetkému čo iní ľudia zámerne vyhľadávajú, vidím na sebe chyby aj tam kde ich iní nevidia a je to asi až chorobné...ak toto niekto dočítal do konca tak gratulujem, netuším, čo som tým chcela povedať, je to len ďalší krok bez cieľa..u mňa celkom bežný...no tak čo? som ok? potrebujem psychoša? alebo som len príliš veľký realista? a okrem toho ma bolí hrdlo...
poprosim (ne)odborný posudok mojej osobnosti...díky moc
chcela som ti len pomoct....je jedno ci to nazves socialnou fobiou alebo inak, pred par rokmi to tu nebolo a zrazu to ma kazdy druhy. Ja som to tiez zazila a vyriesila som si to. Preto viem, ze s tym treba bojovat a neutapat sa v tom. Mala som v puberte tazke depresie a nasla som si kamosku s podobnym problemom. Miesto toho, aby nam to pomohlo, mne sa tie depky este zhorsili tak, ze som pojedla tabletky, aby som sa zabila. Tak mi nehovor ze neviem o com hovoris. Chcela som ti len vysvetlit, ze je to vekom, ak to budes riesit, dostanes sa z toho, ale nesmies sa v tom umarat. Ja som ta nenazvala egoistom, to bol Roman. A mas pravdu, uz starnem a je mi luto ked vidim decka s depresiou, v najlepsom veku. A na rozdiel od teba nikoho neurazam.
prepáčte za duplicitnú správu, neviem, ako sa to podarilo, ale keď tak nad tým premýšľam, niektorí si to tu budú musieť aj tak prečítať dvakrát, aby im ich vlastná obmedzenosť umožnila to pochopiť :D
viete čo, keby ste tak VY mali príznaky sociálnej fóbie a VÁM by strpčovali život, tak tu prestanete trepat ironicky o sebaľútosti a puberte, zobuďte sa, vy dokonalí, a založte si miestnosť s názvom "komplexy", a tam s nimi bojujte, nás nechajte riešiť naše problémy!! s radosťou by som sa na vás pozerala, ako sa nedokážete najesť pred ľuďmi, ako sa bojíte komunikovať, ste sami, lebo spoločnosť a akcie vám spôsobujú utrpenie, ako máte neúspech na pohovoroch, skúškach, kde sa na vás pozerajú a počúvajú vás niekoľkí ľudia...ROMAN, podľa teba je tu egoista každý, kto príde na toto forum a chce riešiť svoj problém? a každý sa tu len ľutuje? zdá sa mi, že aj ty máš nejaký problém psychického charakteru...a nevravím, že som zdeptaná, len mám plné zuby toho, aký problém mi robí žiť bežný život kvôli tým príznakom sociofóbie (nejdem si sama diagnostikovať choroby, preto hovorím len o príznakoch, ale príznaky mám všetky, ktoré sú opisované, a vlastne o tom som aj hovorila, keď som zakladala túto tému)..SEDMA, tipujem, že ty budeš kočka, ktorá už starne a to ju núti všetkých mladších nazývať pubertiakmi a tak podobne, že mám pravdu?? a už keď tak hovoríš o tých dobrých ľuďoch, tak máš pravdu, dobrí sa neukazujú, pretože to nepotrebujú, nepotrebujú na seba za každú cenu upozorňovať akýmkoľvek spôsobom, a už vôbec nie, keď je vrcholne nemiestny a úbohy, presne tak ako to robíš ty a roman....asi toľko...princezna, daj mi na seba e-mail, prosím ťa :)
viete čo, keby ste tak VY mali príznaky sociálnej fóbie a VÁM by strpčovali život, tak tu prestanete trepat ironicky o sebaľútosti a puberte, zobuďte sa, vy dokonalí, a založte si miestnosť s názvom "komplexy", a tam s nimi bojujte, nás nechajte riešiť naše problémy!! s radosťou by som sa na vás pozerala, ako sa nedokážete najesť pred ľuďmi, ako sa bojíte komunikovať, ste sami, lebo spoločnosť a akcie vám spôsobujú utrpenie, ako máte neúspech na pohovoroch, skúškach, kde sa na vás pozerajú a počúvajú vás niekoľkí ľudia...ROMAN, podľa teba je tu egoista každý, kto príde na toto forum a chce riešiť svoj problém? a každý sa tu len ľutuje? zdá sa mi, že aj ty máš nejaký problém psychického charakteru...a nevravím, že som zdeptaná, len mám plné zuby toho, aký problém mi robí žiť bežný život kvôli tým príznakom sociofóbie (nejdem si sama diagnostikovať choroby, preto hovorím len o príznakoch, ale príznaky mám všetky, ktoré sú opisované, a vlastne o tom som aj hovorila, keď som zakladala túto tému)..SEDMA, tipujem, že ty budeš kočka, ktorá už starne a to ju núti všetkých mladších nazývať pubertiakmi a tak podobne, že mám pravdu?? a už keď tak hovoríš o tých dobrých ľuďoch, tak máš pravdu, dobrí sa neukazujú, pretože to nepotrebujú, nepotrebujú na seba za každú cenu upozorňovať akýmkoľvek spôsobom, a už vôbec nie, keď je vrcholne nemiestny a úbohy, presne tak ako to robíš ty a roman....asi toľko...princezna, daj mi na seba e-mail, prosím ťa :)
kocecka, nic si nerob zo zlych ludi, robia zle lebo su hlupi, obzri sa okolo seba, su aj dobri ludia, len ich nie je tak vidno
a ak by mal niekto podobny problem ako ja moja adresa sophia79@centrum.sk
ahoj, no ja mam vlastne ten isty problem, aj ked som velmi nepochopila co presne je tvoj problem. Ja zijem v anglicku, mam uzasneho priatela, ale som ozaj uplne ina ako ostatni. Nemam rada alkohol, nafajcim, nerozumiem, preco sa ludia vulgarne vyjadruju, fakt velmi mi to vadi, chcem mat okolo seba idealnych ludi/cize takych ako som ja haha/, lenze taky nikto nieje. Vadi mi klamstvo, ja klamat neviem, vadi mi , ze je niekto drzy a zly. Vadi mi nenavist a nepriatelstvo.Nechapem ludi, ktori nemaju zaujmy a len prezivaju.Cize vlastne nepatrim do tohto skazeneho sveta a fakt mi to pripada, ze patrim do inej doby.A keby si ma videla, ani vo sne by ta nenapadlo, ze to naozaj citim...
jasne, teraz sa to nazyva psychicka porucha a pred desiatimi rokmi to bola puberta. Je to hormonmi, ja som tiez mala depky, tremu, male sebavedomie. Ale ked sa tym budete umarat, tak to bude len horsie. A neodpalim.
roman666. sedma007: vy ste to absolutne nepochopili...je to psychicka porucha, nie je to ziadna sebalutost...ja osobne bojujem kazdy den s s vecami, ktore su pre niekoho uplne prirodzene...ako napr. ked vojdem do autobusu hned ma chyti triaska a pod...je to este raz opakujem PSYCHICKA PORUCHA a nie ziaden egoizmus...takze ked sa v tom nevyznas radsej odpal...
roman666 suhlasim s tebou. Oni to nechcu vyriesit, len sa utapat v svojich depkach. Len dufam, ze nepojdu spolocne aj skocit z mosta.
