Mili citatelia, myslite, ze je normalne, ze coraz castejsie pomyslam na smrť, s radostou? Nie ze by som mala samovrazedne myslienky, ale vobec by mi nevadilo odist z tohto sveta, ktory je plny zla, spiny, problemov, honby za majetkom, bolesti. Mam 28 rokov a dlhodobe zdravotne problemy, velmi bolestive, ale zase nie nevyliecitelne. Mam blizkych, ktorych lubim, ale verim, ze sa stretneme v dokonalejsom svete. Som slaboska, ktora to dopredu vzdava? Mala by som vyhladat pomoc? Mavate aj vy taketo myslienky? Ked o tom zacnem s niekym hovorit, hned povedia ze som morbidna, tak si to radsej nechavam pre seba.
SMRŤ VYKUPENÍM?
chorôbka
aduliena
Chorôbka, tiež mám problémy pohybového charakteru, bolesti v nohách, chrbtici, krížoch... lekárov som ani ja nemala dobrých, trápila som sa dva roky, kým som našla toho správneho lekára, ktorý mi pomohol žiť život bez bolesti. Skús hľadať kým nenájdeš takého, ktorý pomôže práve tebe. Ani ja som neverila, že takého lekára nájdem, ale podarilo sa to.
d.j.
chorôbka, škoda že nemáš priateľa. Nie je nik v okolí na koho by si mohla zapolovať?
d.j.
aduliena, hlavne že máš - máme - ľudí okolo seba, priateľov, rodinu, kolegov...
Chcela by som mať tak 10 rokov, vtedy som o nijakej chorobe nič nevedela. Svet bol taký krásny, ružový.A teraz zrazu šedne.
chorôbka
tie antidepresiva sa bojim zacat, lebo uz tak vela liekov uzivam kazdodenne a aj tie neziduce ucinky su mi podozrive, viac zla ako osohu sa mi zdaju. volny cas travim vacsinou takto vecer sama pri televizii alebo na nete. von medzi ludi nevladzem, a tym, ze aj casto odpadavam, iba hanbu si narobim
aduliena
D.J., chorých ľudí je na svete veľa a aj mne ich je veľmi ľúto, keď viem, že mnohí sú na tom ešte horšie ako ja. Ja som mala veľmi zlé obdobie celé dva roky, plné bolesti a utrpenia, ktoré nikomu neprajem a úprimne povedané, vtedy som život chcela vzdať aj ja, ale našťastie ma podržala rodina. Teraz viem, že to netreba tak ľahko vzdávať, že mnohí sú na tom ešte horšie ako ja.
joni
aduliena suhlasim s tebou, mne nakoniec nepotvrdili depresiu, ale fakt je ze sa velmi tazko vyrovnavam s mojou diagnozou a chodim psychologovi uz druhy rok na terapiu a ozaj to pomaha. Je to v pohode, normalna vec, za ktoru sa nemusi nikto hanbit. Pre mna urcite lepsie chodit na terapiu, ako sa celkom zrutit - pod tarchou vyjadreni od lekarov som takmer tak dopadla. Psycholog mi odporucil radsej terapiu ako lieky, ale to zavisi od kazdeho pripadu a okolnosti.
panika
..smrť nie je zlá, to ln tíško zaspíš..jazýčky váh sa nakláňajú, never viac tým, čo nedúfajú..
možno je smr´ť vykúpenim, ale vela tým stratiš..
mam 35..velakrat som to chcela vzdat, ale VER MI, zivot je super a neoplati sa ho vzdat
chorôbka
na objasnenie - mam problemy pohyboveho charakteru - velke bolesti v koncatinach nervoveho povodu, po uraze chrbtice. a najnovsie aj daku poruchu hlavy - casto odpadavam. lekarov nemam dobrych, nesnazia sa hladat hlbsiu pricinu a ani mi to nevadi. trapim sa v praci ako viem, ale nestiham v tomto stave a to mi na nalade nepridava
sykorka
a co kamarati, priatelia, znami? s kym travis volny cas? alebo ako ho travis?
d.j.
chorôbka, skús tie antidepresíva. Ono to na niečo je.
