vazenie

mala som priatela vo vykone trestu, ale uprimne sa priznam, ze som ho zanedbavala. problem bol v tom, ze na jeho listoch, na sposobe jeho komunikacie mi nieco nesedelo. zrazu bol strasne zmeneny. je pravda, ze sme neboli v kontakte stale, ale ked som sa mu ozvala a skusili sme dat vztah opat dokopy, co sme chceli obaja, po case zacal byt uplne iny, z jeho listov sa stracala stava, vsetko bolo take strohe a ja som nevedela co sa deje. prisla som za nim na navstevu, myslela som si, ze sa vsetko vysvetli. na navsteve sa spraval cudne. stale pozeral jednym smerom, sedelo tam dievca ktore prislo na navstevu za jeho kamaratom a ona tiez pozerala smutne na nas. cele mi to bolo divne, tak som mu povedala, aby sme si presadli. ostal jej chrbtom. bol nervozny a podobne a aj tak sa parkrat otocil smerom kde bola ona. ked som sa mu chcela dotknut tvare, mykol sa dozadu. vobec to nebolo tak ked som chodila za nim predtym. cela navsteva mi len potvrdila, ze sa nieco deje. ked sa skoncila a my navstevy sme uz stali vonku z navsevnej miestnosti, pocula som toho dalsieho vazna ako sa pyta mojho priatela: co, povedal si jej to? odpoved som uz nepocula, museli sme pomaly odist. to dievca aj po odchode z navstev cely cas na mna pozeralo. a ako perlicka: priatel sa pomylil a oslovil ma inym menom :o) dalej sme si pisali, ale z jeho strany to bolo stale to iste strohe pisanie. bola som na tom psychicky zle, liecili ma z urcitej choroby vlastne chemoterapiou, prosila som ho, aby mi pomohol a on namiesto toho robil toto. mala som z liecby psychicke vykyvy, neda sa to opisat a on na to reagoval zas len nejakym jednym riadkom ktory ma vobec nepovzbudil. jedneho dna uz neodpisal vobec. po case som uplne nahodne stretla cloveka ktory bol s nim vo vazeni a ten mi povedal pravdu. moj priatel si pisal s inymi dievcatami, nebudem pisat o com, je mi z toho zle. tiez si pisal s jednou ktora ho sponzorovala a asi ho aj namotala na nejake sladke kecy ktore potreboval pocuvat (citat) volala sa tak, ako oslovil mna na navsteve. myslim, ze tam vtedy bola ona. neviem pochopit ako ma mohol tak odporne zneuzit, aby sa oni videli, ked som bola na tom zle. bol taky zbabely, ze mi to nedokazal ani povedat. mozno sa bal vysmechu, ktory by ho neminul-nechat sa poblaznit a vydrziavat v 27 rokoch zenou ktoru nikdy nevidel a ktora pravdepodobne nema sama usporiadany zivot a miesto, aby zvolila zivotny styl ktory by nejak zabezpecil jej male dieta, si pise s niekym koho nepozna a kto je vo vazeni. je to normalne? viem, ze on si asi musel zamestnavat niecim mysel a podobne, aby tam nescvokol a mozno je lahke ostat na niekom visiet, ked je clovek dlho zavrety. stale ma to trapi, uz pomaly zabudam, prenesiem sa cez to, len neviem ako clovek ktoreho som si myslela, ze poznam, dokazal stavat svoje pseudostastie na skutocnom nestasi ineho. nemohli by ste mi dat na to nazor? :o) diki.