Vyzdravieť aj za cenu pribratia?

cawte baby,ja na príklad nemám problém zmeniť život,odhodlať sa a začať žiť zdravšie,ale môj naaaajhorší problém je,že to odhodlanie mi nikdy dlho nevydrží,kým som ešte chudá tak nemám problém sa normálne najesť,ale ked už mám tých 45kg,nikdy si to neudržím viac ako mesiac,začnem sa cítiť tučná,neznášať sa,spočiatku sa snažím potláčať tieto pocity tým,že pred ppp som tiež tolko mala a dokázala som tak normálne žiť a jesť bez výčiťiek a mala som sa rada,dopriala som si,nesúdila som sa podla váhy a výzoru,dokázala som sa odmeniť aj za iné veci ako je chudnutie...ale ked sa moja váha dostáva nad 45kg,hrooozne sa zlaknem,mám nutkanie potrestať sa za to že si to nedokážem anilen udržať ako pred týma že si takáto tučná nezaslúžim normálne jesť a ked sa k tomu pridá aj dáka tá hnusná narážka od okolia,tak to už nevydržím a je po mojom odhodlaní vyzdravieť,vravím si že aj tak nemám menzes,aj ked som taká tučná a odhodlám sa zas k proane a ked že mi odhodlanie nerobí problém-zas sa dostávam do toho istého kolotoča,moje myslenie sa vtedy otočí o 180stupňov a zas som taká pro ana ako pred tým a schudnem,zas mám depky zo svojich zdravotných problémov a odhodlám sa ,,vyzdravieť,, a zas prepnem myslenie o 180stuoňov a zrazu som taká ako teraz,a tak sa to už 4krát zopakovalo,modlím sa aby mi toto 4. odhodlanie vydržalo až do úplného vyliečenia,pretože už viem,že tých 45kg si držať len mesiac nestačí, na spustenie cyklu nesmiem klesnúť pod nich min. 3 mesiace-to mi povedala endokrinologička a ja jej slepo dôverujem,lebo som zúfalá a nemám lepšiu možnosť...

Ahojte. Pre mňa a myslím, že i pre mnohé ďalšie platí, že vieme, čo a ako by sme mali jesť a žiť, aby sme boli zdravé, primerane štíhle,...pomaly by sme mohli robiť prednášky tým druhým, horšie je to, že to stále len plánujeme začať, začať nový život... stále kamsi odsúvame na neskôr. Ja takto ,,plánujem,, už dlhé roky, stále si tie ,,prednášky,, opakujem, čo by bolo dobré. V tomto hľadám nejakú podporu, niekoho v podobnej situácií, aby to odhodlanie moje aj vaše nestroskotalo.

napisem to sem baby, chcela som pisat na mail pusate ale asi je to pre nas vsetky. ja si toto uz dlho uvedomujem, skor je to o tom, ze som uz strasne leniva s niecim zacinat.
to ze zacneme normalne jest, neznamena, ze budeme tlste.
pre anorekticky by som odporucala, aby zacali jest postupne vacsie porcie, zo zaciatku by podla mna stacilo sa aspon donutit jest 5 krat denne, nie hned velke porcie, ale postupne zvysovat ten prijem, aby to nebol ani taky skok pre telo ani pre psychiku.
a pre vsetky plati, ze teraz urcite nieco priberieme, pretoze si dlhe roky nicime metabolizums, ale v pripade, ze sa budeme stravovat zdravo, neprejedat sa a jest rozumne (tak ako by mal jest kazdy, ale ludia to nerobia - to ze nebudeme mat kazdy den knedle a maso neznamena poruchu prijmu potravy, je to len zdravsia strava a tym aj budeme branit kardio-vaskularnym ochoreniam), k tomu zdravy pohyb ... telo nebude mat dovod priberat.
skutocne zdravy organizmus nema dovod byt pribraty, prave zdravou pravidelnou stravou, cvicenim a spravnym pristupom sa dopracujeme k tej krasnej postave po ktorej tak tuzime - nastartovany metabolizums je zakladom a my si ho len *ebeme, den co den. a taktiez zdravie.

Ahoj, pusate, chcem Ťa len pozdraviť...a hlavne pochváliť, lebo si dokázala to, čomu sa ja akosi bránim už 10 rokov, a síce rozhodnúť sa, že áno, idem do toho plnou silou, chcem naozaj vyzdravieť aj za cenu pribratia...mne totiž tá cena, tá daň pripadá ešte stále veľmi veľká a ešte stále nie som celkom ochotná pribrať...totiž chcela by som,aby sa dalo vyliečiť tak jednoducho, žiadna námaha, výčitky a pod....ale tým si každá z nás na ceste za zdravím musíme prejsť. Je to akoby sme boli na nejakom nebezpečnom mieste, z ktorého vedie strašne nebezpečný most, cesta, ktorá však vedie do bezpečia, na ten druhý breh. A aby sme sa tam dostali, musíme prejsť tým mostom, proste inak to nejde...
Pusate, mne sa zdá, že Ty si sa za pár dní tak strašne zmenila (k lepšiemu), akoby si dospela, je z Teba úplne iný, nový človek, zrelší, ktorý má pred sebou jasný cieľ a ide si za ním...Tebe pomohla vidina materstva, túžba mať raz detičky, uvidíme, čo "nakopne" mňa...Držím Ti všetky palce na rukách aj na nohách..a občas sa prosím ozvi, ako sa Ti darí...Ahoj :-)))

az na tu KLUCOVU vec :)

z tvojho prispevku som pochopila,ze tvojim problemom je anorexia.
ja mam taky isty problem ....mam trach z pribratia. vazila som 38 a uz vazim 44kg.
pribrala som 6 kil.
mam strach ze budem tlsta .....
nas pocit nikto nepochopi,lebo mame vlastny svet....
ja si myslim ze uz om z toho viac menej vonku az na tuto jednu vec....

nikus,ved ja jem normálne a pestro,tak ako mi odporúčali,ak tým ,,hocičím,,myslíš nutridrink a tiamín,tak to mi tiež predpísali doktori,ja sa len držím ich odporúčaním a jem čo mi chudí ako kedisy,ked som ešte mala 14rokov a ani som nevedela čo je kcal a celé hnusné ppp...
aj ked niekedy sa tie mzšlienky nedajú vypudiť z hlavy,ten strach,že sa to priberanie nezastaví a ja budem buchta,čím viac vážim,tým tlstejšie sa cítim,aj ked viem,že ešte stále mám podváhu,bojím sa že ked už budem mať 45kg,budem sa cítiť ako buchta,a budem mať z toho depky...ked sa už teraz pri 39kg cítim normálna a vôbec nie chudá aj ked bmi vraví 16,9,a to je velká podváha,ja viem že sa vnímam skreslene,ale neviem ako sa to dá napraviť aby som sa videla reálne,lebo ja už ani neviem aké to je...:-(

Ahoj Pusate.Myslím, že každá žena túži mať raz dieťa, keď na to ,,dozreje,,, aj keď niektoré to popierajú.Ale dopredu sa nedá na 100% tvrdiť ani u inak zdravej ženy, či raz bude mať deti. Iste,keď si vezmeš, že sa PPP začalo vo veku, kedy telo potrebuje najviac živín...aby ,,dospievalo,, vplýva to aj na to, čo súvisí so ženstvom.Ešte nie je úplne neskoro to zvrátiť. Ale ja by som skôr volila pribrať normálnym pestrým jedením postupne-to podľa mňa ti aj odporúčali, začať jesť ako iní- ako rýchlo nahnať kilá kvôli liečbe hocičím. Potom sa budeš báť pokračovať v jedení, lebo sa budeš báť, či sa to priberanie zastaví.Aj keď zastaví... Myslím, vo všeobecnosti, že by si sa mala odpútať od toho, o čom snívala tvoja mama, a neviazať sa na plnenie jej snov. Ona ťa bude podporovať z Hora v tvojich snoch, v tvojom živote, len aby si našla vnútorné šťastie..

Ja vam vsetkym babenky drzim palceky...sama mam skor opacny problem, ja si cely zivot a kazde jedlo tak uzivam a som taky labuznik, ze jem, aj ked nie som hladna, ale len mam na to jedlo chut :o)) Ale neriesim to privelmi, ked sa spamatam, ze velmi kypim z rifli, tak sa prinutim k chudnutiu dajako-ci cvicenim, alebo dietou, alebo upravou stravy, ale vasinou sa to skonci tym, ze sa mi nechce chodit po praci cvicit a tak...a stravu mi pokazia navstevy a kamarati a manzel :o))) Pusate veeeeelmi drzim palceky, ja mam taky vnutorny pocit, ze ludia, co nam zomreli, nas urcite sleduju (ako moja babina) Nech sa ti dari..a aj vam ostatnym...ked budete mat pocit, ze ste "tucne" tak sa vam odfotim v plavkach :o))) a to si myslim ze som plnostihla :o)))

ahoj nikus, mama vždy snívala,že sa stane babkou,ale ja sa bojím,že sa to v tej lubochni nepodarí a nebudem môcť mať deti a potom sa budem zas obviňovať,že pre moje blbé ppp,jej nemúžem dať vnúča a aj ja v kútiku duše túžim mať dieťa a dať mu všetku lásku,tak ako ju dala maminka mne,a preto sa každý deň modlím,aby to vyšlo a aby som bola plodná,a našla si muža,ktorý by ma chcel aj napriek mojej minulosti s ppp a mojej výške...