zase len hystericka zena?

haha... ja ani neviem aky nazor maju na mna jeho rodicia a jeho rodina. videla som ich dvakrat a to sme spolu uz hodne dlho.=)) zevraj dialka, pritom, priatel je u nas kazdu chvilu...

tak to čo tu opisujete... aj ja som takého mala... nikdy som sa nedočkala nejakého prejavu lásky v akej koľvek podobe. Bolo to veľmi zničujúce a nakoniec sa to ukončilo rozchodom.... ja som sa k nemu odhodlávala, on to urobil za mňa, lebo pre jeho rodičov som nebola dosť dobrá!

Nakoniec ten rozchod bol to najlepšie na celom vzťahu (a to sme boli spolu rok a pol). Teraz mám priateľa pozorného, všímavého, milého, ktorý vie prejaviť svoje city. Síce mi nehovorí každú chvíľu, že ma ľúbi, ale len vtedy keď to cíti, ale raz za deň, či každý druhý deň... nepotrebujem to počuť stále, potom by to bolo ošúchané slovo, ktoré stratilo na svojom význame a dôležitosti

DESIRE a DEMESY odkial ste lebo vas priatel by presne zodpovedal tomu mojmu :-)

desire, presne si moj pripad. mam strach ze mame spolocneho priatela...=))
zase tomu svojmu nechcem rozkazat aby mi hovoril ze ma lubi, alebo ze mu chybam. potom by mi to pripadalo, ze mi to hovori len kvoli tomu ze som mu to povedala takze tiez to nie je vychodisko.
a ked som mu povedala ze mu uz tiez nebudem hovorit ze ho lubim a ze mi chyba povedal ze ok. on si to nevsima a mna trapi to, ze mu naozaj nemozem povedat co citim. pride mi blbe ze ja mu to hovorim kazdy pol hodinku a on vobec.
vzdy sa ohradi vetou: to ze som s tebou a ze ideme obcas do mesta a bla bla bla... nestaci ako dokaz toho ze ta lubim? no a ja ostanem ticho a som tam kde som bola aj pred tym.
preto hovorim ze veta: "slova nestacia, za nich hovoria skutky" nie vzdy plati...

ech baby, ja som pripad vasich chlapov :D neviem povedat "lubim ta" alebo nieco podobne... aj ked naozaj lubim, paci sa mi to, chyba mi a tak.. neviem to.. ja neviem dokonca ani vzdychat pri sexe :D ale zasa co som mala ja chalanov doteraz (dvoch), tak kazdy mi hovoril aka som pekna, ze krasne voniam, ze som mu chybala, ze ma lubi a tak.. neviem, ci to bolo len akoze kvoli tomu, ze to boli kratke vztahy (pol roka) a ze ich to bavilo len preto, ze to bola taka ta prva zalubenost, ale proste hovorili mi to, aj boli stale iniciativni.. a jeden mal so mnou presne ten isty problem co vy so svojimi chlapmi.. stale sa ma pytal preco mu nedam najavo ze ho mam rada.. chcel sa so mnou rozist preto.. tak som sa prekonala a zacala som to prejavovat.. proste to neslo.. povazovala som to za akysi zhod alebo co.. asi su ti vasi chalani prilis hrdi - ako som byvala ja.. odvtedy, co sa so mnou ten chalan chcel rozist, som sa fakt polepsila a teraz to davam najavo vsetkym.. kamaratkam, kamaratom, sestre, bratovi, ockovi :D proste ze ich mam rada.. hockedy im to poviem, len tak ich obijmem... ale hovorim.. mozno po roku spolocneho chodenia by to tych mojich dvoch preslo tiez :) takze neviem vlastne ako sa citite...

ani mne môj priateľ nikdy nepovedal:
sluší ti to, dobre vyzeráš, si pekná,
chýbala si mi, tešíl som sa na teba.
NIČ, žiadna romantika. a pritom ja mu hovorím napr. ľúbim ťa a on sa iba usmeje. nedokáže ani to, že aj ja teba.
ako ho k tomu doviesť, aby mi hovoril nežné a pekné slová? tak strašne chcem, aby ich vyslovil, a on nič. a to nie je tínedžer, ale zrelý muž. tak ako, hmm ?

kkq, no vies, ja sa snazim mojmu dat vsteko co je v mojich silach: riadim s aheslom, ze ked milujes uplne celym srdcom, tak milujes skutocne, a len tak mozes naplno zit. Aj ked je tu riziko, ze sa zranis. No neviem z pohladu chlapa mi to yvsvetli. Ako tu uz niekto pisal, snazim sa pekne obleict, namalovat, ucesat, a ked po 2 hodinach stravenych v kupelni, prcom sa upravim len a len pre neho, nepocujem nic, ze som pekna, ze mi to pristane. Je to take strasne za 3 roky to par krat povedat? Urobim mu ranajky, upracem, pomozem v com treba, myslis, ze mam uznanie? Nie, povie mi, ze tak som to nemala robit, urobil by to aj sam. JA nevravim, ze otrebujem aby sa mi klanal, ale myslim, ze ani tebe by nebolo prijemne, keby si sa snazil ako blbec a nemal by si ani tosku uznania, par milych slov, nezne objatie. Co sa tyka toho sexu, su obdobia, kedy je ho viac a zase obdobia, kedy si doslova uz trham vlasy co som uz nadrzana. A vies co je na tom najlepsie? Ze staci len malo a vie ho nazhavit,ale pokial mi to on nedovli neni sanca a tiez ma to nebavi zacina sama stale dokola. A ke dpo ytzdni pride a zacne ma obchytkavat tak chytam nervy, ze na jednej strane strasne chcem a na druhej strane mam nervy z toho, ze uz on je nevybureny za cely ten tyzden a zase mna ma k dispozicii a najlepsie na tom, ze potom to trva 10 mina je po vsetkom, co mne po tyzdni nestaci, tak potom som zase dalsi tyzden nervozna ako pes. No nevravim, ze stale je len zle, ved byva aj dobre, ale tak väcsinou aj ked s apohadame, proste on ej taky, ze jemu je to tak jendo a ja s atrapim. Je to podla mna hnusne, lebos i nevie priznat chybu. Ale je to fajn clovek, len proste obcas si nevsima ze mi svojim spravanim ublizuje. No neviem fakt, nechcem ho zmenit, to viem ze nezmenim a zase lubim ho takeho aky je, len si mysim, ze vo vztahu su dolezite kompromisy, takze tym padom myslim ze obcas ma potesit, alebo povedat mi kompliment nie je take narocne. Ked to dokazem ja dokaze to aj on.

dufam ze sa nenahnevas, alepodla mna chces ten svoj vztah vnutorne ukoncit, len si hladas dalsie a dalsie odovodnenia, pretoze vsetko hadzes na tu negativnu stranu......, ak si neni spokojna tak to ukonci, ma to zmysel? a chapem ze si to myslela obrazne, idiot nie som az taky, a aj tak si stojim za svojim, pretoze aj vztah mojich rodicov vyzeral jeden cas plne uzasne, a kazdy vravel aky je moj otec uzasny clovek, a bolo to uplne opacne, tak aspon never vsetkemu

to nosenie na rukach som myslela obrazne a nie uplne doslova. mne sa paci ak dava chlap zene nejavo ze ju pritahuje.
a k tej tolerancii, samozrejme ze tolerancia je vo vztahu dolezita, ale aj ta ma svoje hranice, lebo ak toleruje iba jeden a druhy to berie ako samozrejmost....

Ahojte, zaujimava tema, v niecom suhlasim s kkq, chlapi uplne inak,aspon teda vacsina, zmyslaju ako zeny. Toho mojho tiez velkrat nenapadne preco som nahnevana, co spravil, resp. nespravil...., ale asi ich nezmenime, bud ich budeme tolerovat taki aki su, alebo ich mozeme nechat tak a byt sami. Vzdy je viac moznosti. Ak naozaj clovek miluje, tak miluje toho druheho aj s chybami. Aj ked sa priznam obcas si trham vlasy pri tom mojom, ale co mam robit. On takisto pri mne. Je to o tolerancii a pokial nefunguje, je vztah zbytocny.....a to ze ine zeny ich priatelia nosia na rukach vyzera byt vo vacsine pripadoch len naoko. nie kazdy si prizna ze ma problem vo vztahu...