Som asi naozaj zvláštna ,keď som v spoločnosti niekoho nič sa ma nedotkne, nedokážem plakať, ani vyjadiť iné emócie ako radosť,smútok. Vačšina ludi si o mne myslí že som bezcitná,ale ja naopak že som recitlivelá. Pretože viem,že keď som sama dotkne sa ma naozaj všetko. Dokážem plakať celé hodiny a rozmýšllať na svojím nešťastím. Okrem toho je tu ešte druha vec, mam akokeby strach z ludi, vždy keď ma niekto niekde zavolá snažím sa vymyslieť si niečo,aby som tam nemusela ísť, napríklad na disko,do mesta apod. Bojím sa návštev, spoznania nových ľudí a pod. Strácam priateľov, lebo s nimi odmietam niekde ísť ale ja proste nemôžem je to taky podmedomy strach:(
Nedokážem prejaviť emocie pred ľuďmi...
faith
luciferka
tak sa pokus raz prekonat, a ist s tym niekym, mozno ti to zmeni zivot
faith
Dakujem Vam, zda sa mi to trochu zvlastne,nikomu nedokažem povedať že ho mam rada ani nič:( a keď ma niekot niekam pozve, pride na mňa uzkosť,začne mi búšiť srdce a snažím sa vymyslieť si nejakú výhovorku..-
---
...no,na jednu stranu je aj dobre,ze svoje emocie neukazujes na verejnosti,su ludia, ktory to len zneuzivaju.
A ako pise luciferka,mozno stretnes niekoho,komu sa budes moct pozalovat,len dnesnej dobe je to velmi tazke-vela stastia.
luciferka
Pokial ich stracas pre toto tak to nie su priatelia....., ja som taka podobna ako ty. ja som tym mojim kamaratkam narovinu povedala, ze ked ja nemam chut ist niekam, tak nech ma neprehovaraju, ze je to zbytocne, a pochopili. Ja mavam blbe dni kedy nemam naladu na nic a nikoho, tiez nerada chodim do spolocnosti, kde je vela novych ludi. A o emociach ani nevravim...., mozno ked najdes niekoho komu dokazes doverovat tak sa to zmeni. u mna nastal zlom ked som spoznala priatela. vedela som sa mu vyplakat, povedat co ma trapi a tak, sice doteraz neviem o mne vela veci, neviem mu povedat vsetko, ale je to lepsie, a neplacem aspon sama do vankusa..., neboj bude dobre
