...po potrate

Kitty,moja sestra tiež prežívala veľmi ťažko to obdobie.Vieš,som zdravotná sestra na gyn.ambulancii,a spont.potraty pacientiek som považovala za niečo,čo sa stáva bežne.Až kým sa to nestalo sestre.trpela som spolu s ňou,stála som pri nej od prvého "tvrdého"verdiktu až do teraz.Stále plakala držiac fotku,na ktorej drží moju najmladšiu v perinke v náručí.tak som jej povedala,nech tu fotku odloží.Stalo sa jej to mesiac pred svadbou.A teraz jej pomáha/ trošku to prebolelo/ ,keď je u mňa s našimi deckami.nemysli na to.Viem,že je to ťažké,nakoľko som to nezažila na vlastnej koži,ale chápem.Koľko máš rokov,kitty?

Ja som taky tip cloveka,ze v kazdej zlej veci hladam nieco dobre. Tiez sa utesujem tym,ze je to lepsie ako keby sa to stalo po par mesiacoch...
Chodim este na kontroly ku lekárovi a ked tam vidim tehotne s malým bruskom..
A najhorsie je na tom to,ze dvom v rodine sa narodili babetka a mi sme sa este neboli na nich pozriet. Stale som to odkladala a teraz takto tam ist. Mozno to este odlozim mesiac.
My sme to nehovorili este nikomu,ze som tehotna,chceli sme pockat tri mesiace a teraz kazdy sa ma spytuje,ze preco som vypisana. Nechcem to ani hovorit

Kitti,
keď som sa vydala, tak hneď po 3 mesiacoch som otehotnela a presne do roka a do dňa po svadbe sa nám narodil synček. Počas tehotenstva som nemala žiadny problém. Ale po pôrode o 5 mesiacov, sa nám opäť pošťastilo a ja som znova bola tehotná. Prvý deň, keď sao to zistila, nevedela som, či sa mám tešiť alebo plakať. Ale potom som si uvedomila, aké mám šťastie a veľmi som sa tešila tomu. Žiaľ, potratila som v 11. týždni. Bola som strašne nešťastná. Každý týždeň som myslela ako by to malé rástlo, koľko by teraz malo. Bála som sa hneď otehotnieť, nakoniec to prišlo až po roku a pol. Bóže, ako som sa strašne tešila. Dávala som si pozor, užívala som vitamíny, nič som pomaly nerobila a prišiel opäť 11. týždeň a ja som znava potratila. Nerozumela som tomu. Čo som robila zle. Hovorím si, to nie je možné. Vtedy som si povedala, ja sa nevzdám a to dieťa mať budem. Hneď po mesiaci som otehotnela. Zmenila som lekára. Bola som síce do 7 mesiaca na liekoch, prežila som celé to tehotenstvo na liekoch a hlavne v strachu, či to maličké bude v poriadku, ale oplatilo sa.Narodila sa nám zdravá dcérka a všetko je v poriadku.
Je pravda, že časom všetko prebolí. My sme prišli ešte len o nenarodené deti, ale koľkí sú takí, že prídu už o mladšie alebo staršie deti, ktoré sa snažili dobre vychovávať a nešťastnou náhodou prišli o život. Myslím, že táto bolesť nikdy neutíchne a to tiež viem, o čom hovorím /resp. píšem/.
Ospravedlňujem sa za tento román, len som chcela povedať, ako sa život vie s nami zahrávať a skúšať.

:(to je mi luto:(ale tak isto si myslim ze vsetko co sa deje ma nejaky zmysel aj ked je to obcas krute.ale neboj,raz sa urcite budes vytesovat s prckov:)

dievčence...
nič nie je také zlé, aby to nemohlo byť horšie... takže hlavu hore.
Viem o čom hovorím!!!
musíte to prežiť, musíte sa z toho spamätať a povedzte si že sú aj horšie veci na svete, ktoré sa vám mohli stať.
Zdá sa vám že nie? ale predsa len hej a preto sa nad týmto zamyslite.

kitty, ja som potratila v 14. tyzdni, myslela som si, ze to najhorsie, prvy trimester, je uz za nami a vsetko bude ok. vravela som si, preco sa to nestalo skor, ak uz sa to malo stat. velmi to bolelo, taka prazdnota. tak mi to male chybalo v mojom vnutri. nedbala som na rady lekarov, ze pockat pol roka.... manzel sa stazoval, ze ho z toho bolia krize :-D
o pat mesiacov som otehotnela znova, teraz je uz z toho tehotenstva mlady pan, stvorrocny chlapec. otehotnela som prave v case, ked sa malo narodit to prve dietatko. drzim prsty, urcite budes zaraz nadherna a uzasna maminka. drz sa a mysli pozitivne. vlastne nemysli teraz na "vyrobu" babatka. oddychuj a zamestnaj mysel niecim uplne inym. ja viem, je to tazke, vsak vsade sa pohybuje plno kociarikov, plno deticiek.... dokazes to, si silna. pa.

ak by si chcela spoznat i dalsie zienky, co maju podobny problem, je stranka
www.anjeliky.sk
ja ked som tam prvy krat bola strasne som plakala, lebo je tam vela smutnych pribehov, ale i vela nadeje a povybudenia

ahoj kitti. Nam sa stalo to iste pri prvom babatku - tiez sme ho planovali a tesili sa nan. presne v osmom tyzdni ako Ty som zacala krvacat a ked som dosla do nemocnice nic sa uz nedalo robit. Nejako sa zle zacalo vyvijat a takto to dopadlo.. ale yiadnu pricinu mi nenasli, preco sa to mohlo stat. Velmi ma to vzalo, bola som nestastna a vycitala som si, kde som urobila chybu, hoci som si nicoho nebola vedoma.. musim sa priznat, ze som tazko znasala pritomnost tehuliek, nic zle som im nepriala, ale stale prichadyala ta otazka= preco sa to muselo stat nam ked sme tak velmi babo chceli. Neviem ako inym zenam, ale mne celkom pomohlo vyrovnat sa s tym tak, ze sme tomu drobcekovi vymysleli meno a rozpravali o nom , ze je v nebi. Niekedy si predstavujem ze uz by malo rok a chodilo by.. Nechcem sa za nim uzialit ale ani na neho zabudnut.. teraz cakame druhe babo a je vsetko v poriadku (prilet bociana uz ocakavame kazdu chvilku)
je to zvlastne ale v poslednom case sa to stava vela zenam.. len ja mam asi 10 znamych, ktore prisli o mimi raz, niektore i viac krat.. a vsetko okolo veku 24-28rokov.
ale hlavu hore, este budes maminka! zdravo papkaj, nestresuj sa a hlavne ked to znova pride, nesmies sa velmi poddat strachu, co ak sa to stane znova (lebo neg. emocie tehotenstvu nepomozu)
drzim Ti prsty, aby Vam to uz na 2.krat vyslo..

Dakujem vsetkym za povzbudenie. Vierka fibrinogen si urcite dam vysetrit.
Dakujem

neurobíš nič,kitty.čo má byť,bude.šetri sa,užívaj vitamínky už teraz,normálne tie,ktoré sa užívajú v tehotenstve, / ja som ich síce nebrala,nerobili mi dobre/.pracovala som počas celých dvoch tehotenstiev,a v pohode.daj si vyšetriť fibrinogen,či náhodou nemáš zvyšenú zrážanlivosť.mohli by sa vytvárať tromby,a upchať cievy vyživúce placentu alebo pupočnú šnúru a tým pádom bábo odumrie.