Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Až ked o všetko prídete, pochopíte čo všetko máte.

Príspevok v téme: Až ked o všetko prídete, pochopíte čo všetko máte.
dream97865

Hoci mám len rokov 14 rokov, dosť som toho v živote prežila. Boli pekné chvíle, boli aj zlé a boli aj neutrálne. Mala som vždy všetko - komplet rodinu, kamošou, psíka, mala som rada prírodu, chodila som na klavír...stále som však chcela niečo viac. Nič mi nestačilo - chcela som aby sme v rodine boli zdravý, pretože každý v mojej rodine má nejakú chorobu. Chcela som aby ma ľudia brali tak a tak, od seba som chcela niečo viac stále viac a viac.... Až to prerástlo do takého extrému akým bola anorexia. Ale to bolo v porovnaní s tým čo sa dialo potom nič. Dostala som raz trojku na vysvedčení z matematiky(pred dvoma rokmi) a to ma asi poznačilo navždy. Lebo ja som sa s matematiky snažila. A potom to prišlo - vo všetkom som chcela byť perfektná, chcela som perfektne vyzerať, začala som si trážiť váhu, chudnúť cvičiť a to som mala 50kg na 168cm. Za dva mesiace som schudla na 49kg a potom som chcela ešte viac a viac chudnúť.....učila som sa perfektne na každý predmet, ked som dostala 2 musela som denne cvičiť bycyklovanie 3.5hod. Potom to dopadlo tak, že som schudla na 38.5kg na 173cm. Veľmi som ochorela, vymeškala som školy aj š mesiace a ked som prišla bol to nával a ja som nestíhala. A pribrala som na 50, zdalo sa mi to veľa. Neznášala som sa za každý gram na "viac", v škole som nebola so sebou spokonjná, rodina ma hnevala....ked mi v škole niečo nevyšlo neriešila som to viac učením sa alebo už len cvičením ale.....rezala som sa.....ubližovala som si, nenávidela som sa.....a stále som mala pocit že nič nemám - chcela som byť pekná, múdra, štíhla, chcela som aby bola moja rodina zdravá a aby som bola oblúbená - ak toto nevychádzalo, vinila som sa za všetko, za najmenšiu hlúposť....mám jazvy na rukách, nohách, bruchu.......a potom si si povedala že s tým prestanem, lebo som sa odcudzila od kamarátov ktorý ma za to neznášali - bola som čudná, náladová....a nebola som veľmi psychicky zdravá. Už som sa konečne zariadila, v škole to išlo dobre a začala som sa opäť kamarátiť s kamoškami aspon ako tak. Ale prišiel jún, posledné uzávery známok a zasa....matematika hlúpa chyba v teste a.... na vysvedčku....už deň predtým so to vedela, že to nedokážem, a pripravovala sa na niečo nemysliteľné - na samovraždu? Prečo? Pre trojku s matiky? Nie len pre to. To môžem nazvať ako čerešnička na torte. Moje problémy sa nabaľovali, ja som o nich nerozprávala a neriešila ich až napokon....výkrik o záchranu, moje telo zlyhávalo z neustáleho týrania sa. Otrávila som sa liekmi, ale nemalo to žiadne následky, lebo sa to skoroprevalilo a zachránili ma. Povedala som si že už NIKDY to neurobím. A aj som si verila. No všetci ma odcudzili a ja som bola bezmocná. Prišlo leto, a ja som bola šťastná a užívala si ho. V rodine neboli problémy, mali sme relatívne zdravie, nemala som starosti so školou.....kamošky som nevidela a tak som nemohla vnímať ich vyčítavé pohľady....ale trápili ma výčitky a hrozné sny ale iba občasne. Prišla škola a ja som opäť vhupla do toho kolobehu: niečo sa mi nepodarilo a ja som si ublížila. Navonok som však bola milá, vyrovnaná, vtipná, veselá, inteligentná, nikto nevedel o mojom trpáení. V škole ma mali radi, darilo sa mi.....ale výčitky, zlé s ny, stres a problémy ktoré nemienim menovať ma dohneli k dalšiemu pokusu . otrava liekmy zasa opäť, nikomu som to nepovedala ale kedže liekom sa nechcelo mi zabrať,a neumierala som, rozhodla som sa pre drastický spôsob - podrezať sa. A to sa aj stalo, v škole na wc.....no nedokázala som to - príliš to bolelo, avšak jazvy a tie rezy boli hlboké.......nedokázala som už niesť tie výčitky, stres, nároky, sebatyraniu spojenú so všetkým čo som považovala že sa mi nevydarilo.....a tak som zjedla lieky, a išla sa obesiť. Hlúpe? Nepochopiteľné? Hrozné? Ano viem Nič som si navážila, chcela som nereálne veci, hnaná nenávisťou k samej sebe by som to aj urobila, nebyť záchranného anjela ktorý pri mne už po krát stál. A tak ma po tom šupli na psychiatriu. Vlastne bolo to dva aj pol týžna dozadu. Išla som tam stále s pocitom - chcem smrť!
Tam bol však uplne iný režim - nič som nemohla, všetko malo pravidlá a svoj čas, nič, NIC som tam nemala a po dvoch dňoch ktoré mi ubehli ako 2 mesiace som to konečne pochopila - že čo všetko mám. Pochopila som kde tkvela chyba - v mojom perfekcionizme a v ničom nevážení si. POchopila som ako som ublížila každému kto ma má rád, pochopila som že sa treba tešiť s maličkostí a nedeliť veci na dobré a zlé. Stanovila som si priority, zadala 3 životné motto a konečne som všetko pochopila. A začala som odznovu.
Teraz vám chcem dať len jednu radu: Naučte sa mať radi a naučte sa tešiť s maličkostí, pretože v tom tkveje podstata života. A prestante márniť čas zaoberaním sa o veci nemenné, lebo neuvidíte veci ktoré sa zmeniť dajú. A nikdy si po celý život nevyčítajte jednu chybu, lebno váš život stratí na radosti.

ajja

Dream, na tvoj vek velmi rozumne slova a verim, ze si to tak precitila, ako si nam napisala. Jasnacka ze je mozny aj navrat, ako ti napisala 00001. Ale navrat neni povinny, to mi ver. Vsetko bude zalezat len a len na tebe. Tak sa tohto svojho presvedcenia VZDY drz a navraty nebudu :o), aj v tomto sa spolahni len a len na seba. Drzim ti palce

00001

ZAPAMäTAJ si toto čo si dnes napísala, lebo o nejakú dobu budeš zas na tom istom na čom si bola pred tým. Nieže by som ti to priala alebo niečo také to si nemysli ale je to fakt. Vrátila si sa z psychiatrie a si plná elánu do života, si oddýchnutá a inak sa pozeráš na svet...to je len chvíľkové, čoskoro sa zase dostaneš do reality a vrátiš sa ku svojím rôznorodým myšlienkam. Poznám to, presne takto som myslela aj ja, síce u mňa to bolo trošku inakšie a mám trošku viac rokov, ale základ je ten istý. Život na hovno, všetko som zničila čo sa len dalo, samovražedné sklony, psychiatria, elán do života a opäť samovražedné myšlienky a zúfalstvo.... Ale možno nemám pravdu a ty si omnoho silnejšia a zvládneš to v pohodičke. Každopádne ti držím prsty!!!

pussy

ahoj dream98765 mám pocit ako keby som to písala ja. Tiež mám 15 a vždy som bola neskutočná perfekcionista, vždy musím mať najlepsšie známky a iné veci, toto sa vyvinulo do anorexia, neskor bulimie. Kvoli ane som stratila človeka ktorehho som tak veľmi lubila. Navždy... Mám zničený život, okp, socialnu fobiu a s ppp budem bojovať asi navždy:( Vie niekto z tvojich kamošiek o tvojej anorexii?

monika9

neboj sa vsetko zle je na nieco dobre a uvidis ze ak budes zit normalnym zivotom co tam ci 3 alebo jednotka z matiky to je tak nepodstatne,aj ja som sa neucila najlepsie a aha mam aj vysoku.....netyraj sa vtieravimi myslienkami lebo dostanes panicku uzkost ako ja...

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Až ked o všetko prídete, pochopíte čo všetko máte. - Fórum - ZDRAVIE.sk