Socialna fobia

ahojte aj ja mam asi socialnu fobiu...presne to iste prezivam ja ja..dokonca minule isla profesorka skusat a mne az tiekli slzy ze ked mna vyvola ze to nedokazem odpovedat a tak mi bilo srdce...a hrozne som sa triasla a to sa nestalo len na tejto hodine ale zakazdym pred kazdym skusanim ci uz ked skusaju na znamky alebo sa ma len daco spytaju...ani nejak nekomunikujem so spoluziakmi...a ked idem po ulici tak sa len bojim aby si niekto nic zle o mne nemysleôl aj ked ho nepoznem...uz neviem co mam robit..vecsinou cely den travim doma v izbe zavreta aby som nemusela sa s nikim rozpravat..prosim poradte co mam robit??

ahojte, nahodou sa mi podarilo narazit na toto forum a skutocne som sa potesila, ze nieco taketo funguje;).som studentkou VS a SF mi od zaciatku studia strpcuje moj VS zivot, ked si vsimam spoluziakov ako bezprostredne komunikuju s inymi spoluziakmi, ci priamo s vyucujucimi som so seba zdesena este viac. ked mam mat konzultacie alebo vystupit pred vacsim poctom ludi (obzvlast ak su medzi nimi atraktivnejsi)tak sa spravam ako tlk- zacne to trasenim hlasu, ruk a zvysku tela, nedokazem samostatne (triezvo) uvazovat a myslim len na to ako odputat pozornost a ukoncit tuto "siuaciu".potom obvykle nastane sklamanie a depka (a mozno aj depresia) z toho aka som neschopna apod.viem ze sa tak ukracujem o mnozstvo prijemnych momentov a poznani, ale vobec neviem ako s tym pohnut:( (help!) zmena myslienok vobec nefunguje a tiez je na skodu, ze to trva uz par rokov a ja som s tym nerobila v podstate nic:(. k celkovej "pohode" prispieva skutocnost, ze nemam priatela.. uprimne povedane taketo blizsie nadviazanie kontaktu ma priam desi.
uvedomujem si, ze najsilnejsim cinitelom pri mojej SF je vlastna mysel, ale nech myslim na cokolvek v danom momente som bezmocna(doslova paralyzovana). za akekolvek rady dakujem

Ahojte, ja si nie som ista ci mam naozaj socialnu fobiu..snazim sa to nepripustat si a komunikovat s ludmi nrmalne..ale vidim na nich ze nekomunikujem normalne..ked si to racionalne zdovodnim, nemam byt preco nervozna, ale stale som..
uz som kvoli tomu prisla o celkom dobru pracu...vraj potichu rozpravam a cervenam sa..a zacinam mat z toho depky, mam pocit ze nec budem robit hocico, nezbavim sa toho..

:)))

tak dakujem za povzbudenie, potesilo :)

ja som straasne rada ze som vyraz socialna fobia pocula prvykrat pred rokom, lebo keby som to pocula skor, stale by som sa analyzovala :) nesmies mysliet na to ze mas socialnu fobiu. je to len vyraz. nie je to smrtelna ani nevyliecitelna choroba, je to stav mysle.
eva, musis na naucit sustredit na ine veci, a myslienky ze ta vsetci pozoruju, sa vzdat. nie je to pravda, ked sa prechadzas po ulici, a nie je to pravda, ani ked budes na svadbe. tych okamihov, ked sa budu na teba divat, je len par, a v tej chvili ostatnych musis vypustit z hlavy a sustredit sa na to co robis. kaslat na to co si myslia a ci si myslia a ci vobec myslia :)) kazdy ma svoje starosti a viac sa zaobera sebou. ty budes krasna, okuzlujuca, stastna, prestastna, a vsetci sa budu tesit s tebou :) drzim palce, nech mate krasne pocasie a nech vsetko klape ako ma

kadeco, lieky len v krajnom pripade, zvladnes to aj sama. lieky su barlicka, oblbovak, tak ci tak sa musis ty sama naucit, ako na to.

strach z davu ludi ktory ma nespusti z oci mozno si budu mysliet ze mam parkinsona ale to je len jednen z mnohych prejavov SF ako napr. ako trema trasenie tela, busenie srdca, neschopnost vydat zo seba slovo, priserne nieco, aj ked strasne chces to potlacit a nemysliet na to..tvoje telo ta sklame a neposlucha, priserne nieco

Ahojte, tiez som tu dlhsiu dobu nebola, lebo to tu velmi nezilo :) Od mojej poslednej navsetevy blogu sa zmenilo len to, ze som navstivila psychologicku. Zo zaciatku som mala z toho vrlmi dobry pocit, priatel mi dokonca povedal ze som odvtedy aj ovela vyrovnanejsia a kludnejsia, ale zda sa mi, ze to tak je len vtedy, ked tam chodim. Teraz som mala dlhsiu pauzu, nie svojim pricinenim, a uz do toho zase padam a je mi stale horsie. Chcem sa vas spytat, baby/chalani, ktore/ktori ste chodili na psychoterapiu - ako to u vas prebiehalo? Hovoril vam psycholog aj nieco ´odborne´ alebo ste sa rozpravali len ´vseobecne´? Lebo u mna to je druhy pripad a ja by som velmi rada vedela, ci sa o mne uz aj nieco dozvedela, ci vie, v com je moj problem a tak. Aj sa jej to opytam nabuduce, lebo takto je to len prazdne rozpravanie o vsetkom a zaroven o nicom. Robila som raz aj dychacie uvolnovacie cvicenie a povedala mi, ze som to zvladla velmi dobre, bla bla bla, ale okrem toho sa len rozpravame, ako som uz pisala. K psychaitrovi nechcem ist, pokial by mi to neodporucila sama psychologicka, myslim, ze by mala rozoznat, kedy to je potrebne, a lieky nechcem brat. Aj ked som si zo zaciatku myslela, ze by to bol dobry napad, zmenila som na to nazor, a kym mi nepovedia, ze by to bolo najlepsie riesenie, nejdem pokusat.

nie, ja si ju priam uzivam :D ale vazne, coho sa najviac obavas?