povinne ockovanie

Trefa: Mohol si dať link na tú učebnicu, z ktorej si spravil copy-paste.

Na väčšinu politických proklamácií nemá zmysel reagovať, ale jednu perličku, vlastne dve, si neodpustím.

Pasteurov "zázrak" - zaočkovaný chlapec, ktorý "vďaka vakcíne" prežil pohryzenie psa. Nuž, veľký zázrak, keď pes, ako aj ďalší ľudia, ktorých pohrýzol, ostali bez vakcíny v dobrom zdraví.

Jenner bol šarlatán, ale doplatil na to aj sám (popri miliónoch ľudí, ktorí dostali jeho vakcínu). Zaočkoval totiž aj svoju manželku, keď bola tehotná. Dieťa sa narodilo mŕtve, posiate kiahňovými vyrážkami. Pasteurov syn prežil očkovanie, no ostal mentálne postihnutý.

Trefa tu zamoril celu temu vakciinami. Tejto teme už teraz nehrozí zánik.
Nechápem, ze ked je uz mnozstvo ockovacich latok proti tolkym chorobam, a medicina na uz takej vysokej urovni, ako sa chvali, preco rapidne pribuda chorych ludi s rakovinami a mnozstvom chronickych nevyliecitelnych chorob. Okrem velkeho zisku na vakciinach si hlavne zabespecuju do buducnosti zisky z liekov, ktore budu mat pri takom pocte chorych.
Ockovanie = tovaren na chorych ludi = velke zisky. Vsetko je to politika. Dobru noc.

dakujem, vykonam :-)

trefa, takze take malickosti podla teba ako vysoka imunita pre lepsiu vyzivu tu nehraju ziadny rolu? Alebo take malickosti ako hygiena?

A taky malicky fakt, co si ja ako o hodne starsi pamatam, ze z mojej triedy ani vedlajsej nemal nikto ziadne alergie, okrem sennej nadchy a deti v dnesnych skolach(aspon v USA) trpia az vyse 1/2 na alergie rozneho druhu a to vsetko prebehlo pod kontrolou lekarov, vladnych institucii pre potravu, hygienu a lieciva?

Nieco a niekto za to predsa musia byt vinni. Ked hovoris-nie vakcinacia a lieky ale chemicke zamorenie, tak lieky a zlozky vakcin nie su chemikalie?
A co ten dozor nad nasim zdravim, co robili ti, co sa maju starat o to, aby sme nemali potraviny zamorene a podobne?
To nie su zodpovedni za to? A to su ti isti, co schvaluju lieky a vakciny a teraz by chceli este dostat aj pravo cokolvek sa rozhodnu znasilnit na cele obyvatelstvo pod hrozbou pokut a vazenia, znicenia buducnosti deti tym, ze nezaockovanym nedovolia ani len vstup do skol!

A voberc ich nezujima, ze takym sposobom mozu znicit zivoty milionov, ktorych s ich vyberom nesuhlasia.

Ako sa da takym ludom vobec verit, ked dnes stvrty najvacsi dovod na umrtie su lieky, a to potvrdili konecne aj prestizne medicke casopisy ako Lancet a JAMA!
Ja si myslim, ze treba vsetky tieto metody, lieky a vakcinacie dokladne presetrit a to ludmi, ktori nemaju zisk alebo postavenie zavisle na vysledku svojho vyskumu.
V tomto odbore je privela spiny a je cast na "pozametanie"

Očkovanie patrí k najvýznamnejším objavov medicíny a najefektívnejším spôsobom prevencie infekčných ochorení. Historicky prvú Nobelovu cenu za medicínu udelili v roku 1901 Emilovi von Behringovi práve za objav očkovacej látky, a to proti záškrtu. Pokrok v medicíne priniesol účinné a bezpečné vakcíny, ktoré každoročne na území Slovenska zabránia ochoreniam a úmrtiam tisícok obyvateľov. Nie každý na svete má však možnosť nechať seba alebo svoje dieťa zaočkovať. V niektorých chudobných krajinách tzv. Tretieho sveta, kde je preočkovanosť obyvateľstva na nízkej úrovni, je priemerná dĺžka života okolo 40 rokov. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie zomiera na svete denne 8.000 detí, ktoré by očkovanie mohlo zachrániť. Vďaka očkovaniu sa z povrchu našej planéty podarilo odstrániť také nebezpečné ochorenie, akým boli pravé kiahne a prenosná detská obrna sa vyskytuje už len v malom počte afrických a ázijských krajín.

Národný imunizačný program na Slovensku zaručuje pre všetky deti bezplatné očkovanie proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, osýpkam, ružienke, zápalu príušných žliaz, prenosnej detskej obrne a v posledných rokoch aj proti vírusovému zápalu pečene typu B (tzv. hepatitída B) a infekcii baktériou Haemophillus influenzae b. Dodržiavanie správnych dávok, intervalov a kontraindikácii očkovania detskej populácie v rámci národného imunizačného programu majú za úlohu lekári pre deti a dorast.

Očkovanie alebo vakcinácia patrí medzi najvýznamnejšie preventívne opatrenia verejného zdravotníctva. Pred infekčnými chorobami už ochránilo milióny ľudí. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization – WHO) z 10,6 miliónov úmrtí detí do päť rokov pripadá 1,4 milióna úmrtí na ochorenia, ktorým je možné predchádzať očkovaním. V európskom regióne WHO je to 32 000 úmrtí detí ročne. Na celom svete sa vďaka očkovaniu podarí ročne zachrániť asi 3 milióny ľudských životov.

Očkovanie znamená zavedenie očkovacej látky (vakcíny) do ľudského organizmu. Imunizácia je následný proces, ktorý v organizme vytvorí imunitnú odpoveď. Cieľom očkovania je zabezpečiť tvorbu protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť tzv. imunologickú pamäť v organizme, čím sa u očkovaného jedinca vytvára dlhodobá, optimálne až doživotná ochrana.

Individuálny význam očkovania spočíva v ochrane jednotlivca navodením komplexnej imunologickej ochrany proti pôvodcom ochorenia. Verejno-zdravotnícky význam očkovania spočíva v zabezpečení tzv. kolektívnej imunity na základe vysokého počtu zaočkovaných osôb, ktorá zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii.

Za objaviteľa očkovania je oficiálne považovaný anglický lekár Edward Jenner. V 18. storočí objavil účinnú a hlavne bezpečnú vakcínu proti kiahňam. Odvtedy sa datuje očkovanie proti variole (pravým kiahniam) a za jeden z najväčších úspechov v histórii očkovania sa považuje vymiznutie tohto ochorenia na celom svete. Variola bola pritom zodpovedná za 8 až 20 percent všetkých úmrtí, registrovaných v európskych štatistikách pred zavedením očkovania.

K priekopníkom očkovania na východnom Slovensku patrí bývalý primár Detského infekčného oddelenia Detskej nemocnice v Košiciach MUDr. Ján Virgala. Ako mladý lekár po druhej svetovej vojne chodil s prvými vakcínami po východoslovenských dedinách, robil osvetu a očkoval deti. „S očkovaním sa v tom čase na východe Slovensku ešte len začínalo. Medzi deťmi sa vyskytovali osýpky, čierny kašeľ, detská obrna, záškrt a mnoho ďalších vážnych ochorení, ktoré môžu zanechať trvalé následky a dokonca skončiť smrťou,“ spomína infektológ Ján Virgala. V štyroch až päťročných cykloch sa vtedy na Detskom infekčnom oddelení ocitlo toľko chorých detí, že bol problém, kam ich uložiť. „Trpel som s nimi. A s ich rodičmi. Na jednej strane ma ubíjala bezmocnosť, na druhej som v sebe utvrdzoval svoj názor, že mohli žiť. Pravda, keby ich včas zaočkovali,“ tvrdí.

Vďaka systematickému celoplošnému očkovaniu na Slovensku sa podarilo dosiahnuť, že:
• od r. 1961 bolo eliminované ochorenie na detskú obrnu
• od r. 1980 nebolo evidované ochorenie na záškrt
• od konca 50-tych rokov je eliminovaný novorodenecký tetanus
• od 60-tych rokov je eliminovaný tetanus u detí a mladistvých
• od roku 1998 je chorobnosť na osýpky takmer nulová

V roku 1796 sa anglickému vidieckemu lekárovi Edwardovi Jennerovi podaril pozoruhodný objav - do pokožky zaviedol vírus kravských kiahní , čo vytvorilo imunitu voči nebezpečným pravým kiahňam. Dr. Jenner uviedol do života pojem „vakcinácia“, ktorý pochádza z latinského pomenovania kravských kiahní (vaccinia). Jeho odvážne experimenty položili základy vakcinológie – vedy, ktorá od základov zmenila oblasť ochrany zdravia.

Vakcíny umožnili zlikvidovať pravé kiahne, ktoré boli v 18. storočí v niektorých európskych krajinách príčinou až 20 % všetkých úmrtí. Neskôr sa ich podarilo eliminovať, alebo sú pod kontrolou s cieľom ich úplne zlikvidovať, aj ďalšie choroby, ktoré ľuďom ničili zdravie alebo dokonca zabíjali – ako detská obrna a osýpky. V súčasnosti môžeme minimálne 26 potenciálne smrteľným chorobám zabrániť, alebo znížiť ich výskyt prostredníctvom vakcinácie. Vakcíny podľa odhadov každoročne predídu až trom miliónom úmrtiam či trvalým následkom. Zo všetkých odvetví modernej medicíny sa preto vývoj vakcín považuje za najväčší príspevok k zmierňovaniu ľudského utrpenia. Viedol k pôsobivému nárastu priemernej očakávanej dĺžky života za posledné dve storočia.

Okrem výhod v oblasti zdravia má vakcinácia aj nesporné ekonomické výhody, keďže vakcíny sú jedným z najakceptovanejších a nákladovo najefektívnejších postupov v oblasti verejného zdravia. Účinné programy vakcinácie môžu znížiť celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť a zlepšiť zdravie populácie, zvýšiť produktivitu, konkurencieschopnosť a celkovú ekonomickú prosperitu. Podľa odhadov len samotná likvidácia pravých kiahní znamenala globálnu úsporu vo výške viac ako 2 miliardy dolárov ročne.

Nedávne prelomové objavy v imunológii, molekulárnej biológii, genomike a proteomike sľubujú ďalší vývoj vo vakcinológii, ktorý by mohol priniesť rozšírenie ochrany pred akútnymi infekčnými ochoreniami, chronickými infekciami, alergiou, autoimunitnými poruchami a niektorými formami rakoviny.

Očkovanie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) najúčinnejším preventívnym opatrením, ktoré je schopné zabrániť rozvoju viacerých závažných infekčných ochorení ohrozujúcich predovšetkým deti ale aj dospelých. Bez preháňania sa dá povedať, že vo svete očkovanie každý rok zachráni život niekoľkým miliónom detí a dospelých, a je teda logické, že sa rozšírilo do všetkých krajín.

V našej republike sa očkovanie vykonáva od päťdesiatych rokov minulého storočia a vďaka vysokému stupňu preočkovanosti populácie je výskyt prenosných ochorení relatívne nízky. To, že sa tieto ochorenia u nás vyskytujú len vzácne neznamená, že je možné prestať očkovať. V posledných rokoch sa u nás objavili niektoré dovtedy takmer neznáme ochorenia. Väčšinou sa jednalo o tzv. zavlečené infekcie "dovezené" zo zahraničia. V dôsledku vysokého stupňa preočkovanosti našej populácie nedošlo k ich rozšíreniu a k epidémiám. Tomuto javu sa hovorí kolektívna imunita - pri zavlečení infekcie z cudziny nedôjde k jej rozšíreniu, i keď nie je očkovaná celá populácia (preočkovanosť nie je nikdy stopercentná). Dôležité je, aby väčšina populácie (predovšetkým deti) mala dostatočné množstvo obranných látok, aby sa takýmto náhodným infekciám dokázala ubrániť, a aby nedochádzalo k úmrtiam alebo k invalidizácii postihnutých

nuz tak isto mozem povedat napr ze v roku 1917 az 19 bolo hrozne mnozstvo milionov ludi nakazene chripkovym virusom a hromada zomrela. A nebola na to ziadna vakcina a po roku 1920 tato chripka vymizla z celeho sveta.
Takze pripisovat vsetko vakcinacii je trochu pritiahnute za vlasy a z hladiska sustavneho fumigovania(potierania) skodlivych ucinkov vakcin snad prisiel konecne cas ich poriadne presetrit, otvorene, a to nezavislymi organmi ci organizaciami, nie takymi, co maju z toho zisk alebo co su vysledkami silne ovplyvneni, ako cela skupina lekarov, ktory sa zucastnuju vakcinacie alebo maju z toho zisk/obrat/mnozstvo pacientov.
Potom sa najdu tie vakciny, ktore su naozaj potrebne a uzitocne a vylucia sa tie, ktore maju pri plosnom ockovani viac skodlivych ucinkov, nez prinesu uzitku.
Rozhodovanie musi byt v rukach nezavislych a ludia maju pravo sa dozvediet vsetky detaily, co sa tyka ich zdravia.

Očkovanie znamená vpravenie očkovacej látky (vakcíny) do ľudského organizmu. Imunizácia znamená následný proces v zmysle vytvorenia nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede v ľudskom organizme na antigén, prídavné a iné zložky vakcíny. Cieľom očkovania je zabezpečiť tvorbu špecifických protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť imunologickú pamäť, čím sa má zabezpečiť dlhodobá, optimálne doživotná ochrana pred ochorením.
Individuálny význam očkovania spočíva v ochrane jednotlivca navodením komplexnej imunologickej ochrany proti pôvodcom ochorenia, proti ktorým sa očkuje.
Verejno-zdravotný význam očkovania spočíva v zabezpečení tzv. kolektívnej imunity na základe vysokej preočkovanosti osôb, čím sa zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii.

Za objaviteľa očkovania sa oficiálne považuje anglický lekár Edward Jenner, ktorý ako prvý vykonal očkovanie 17. mája 1796. Odvtedy sa datuje očkovanie proti variole (pravým kiahniam), pričom za jeden z najväčších úspechov v histórii očkovania sa považuje práve eradikácia (vykorenenie) tohto ochorenia na celom svete. Dnes si už nevieme predstaviť, že variola bola zodpovedná za 8-20% všetkých úmrtí, ktoré boli vykazované v európskych štatistikách pred zavedením očkovania.

Prečo sa začína s očkovaním v dojčenskom veku?
Dôvod je jednoduchý. Infekciami sú najviac ohrozené deti najmladšej vekovej skupiny. Hoci dieťa pri narodení má rozvinutý imunitný systém, ten je “naivný”– prázdny. Ochranné protilátky od matky rýchlo po narodení klesajú. Infekcie najviac ohrozujú malé deti a majú u nich veľmi ťažký priebeh, často v život ohrozujúcej forme. Preto je nevyhnutné, aby aktívna a bezpečná ochrana – očkovanie - predbehlo riziko nákazy.
Znamená to, že ani protilátky, ktoré ma dieťa pri narodení od matky, ani dojčenie nedokážu poskytnúť dostatočnú a dlhodobú ochranu dieťaťa pred vznikom infekčných ochorení. Očkovanie teda musíme zaistiť deťom čo najskôr po narodení – v prvých mesiacoch ich života. Už viac ako polstoročné výsledky jasne dokazujú, že malé deti znášajú očkovanie veľmi dobre a ich ochrana je takmer 100%.

V povinnom pravidelnom očkovaní na území SR sú v súčasnosti očkovania proti jedenástim chorobám, viaceré z nich v minulosti znamenali pre ľudstvo nebezpečnú hrozbu a vyvolávali celosvetové epidémie a boli príčinou veľkého počtu úmrtí. Výskyt ťažkých a mnohokrát smrteľných prípadov ochorení na diftériu (záškrt), tetanus, paralytické formy poliomyelitídy (detskej obrny), pertussis (čierny kašeľ), morbilli (osýpky) bol úplne bežný.