Milenecky vztah-da sa to vobec skoncit?

Príspevok v téme: Milenecky vztah-da sa to vobec skoncit?
ani_neviem

Dnes som ukoncila milenecky vztah so zenatym muzom, viem, ze tato tema tu uz bola prepierana, ale ja mam momentalne pocit, ze mi ide vyskocit srdce z hrude...A este k tomu je to moj kolega:(, chcem ho nemilovat, ale neviem to, ukoncila som to, ale je mi na umretie...Ani neviem, co vlastne chcem pocut, mozno baby, ktore sa takto rozisli s milencom z vlastnej iniciativy skuste nieco napisat.

slobodnaa

No áno sway, ale ty máš problém, pretože sa snažíš všetkým vôkol seba a aj sebe dokázať, že toho dobra je v tebe minimum. Aby to potom nejaký chytráci nechceli využiť-zneužiť :-)

slobodnaa

ani nie sway :-) pretože ja si tie pravidlá prispôsobujem tak ako si napísala aby bol aj vlk sýty aj koza celá !-) Neuchyľuj sa k robeniu záverov, to by si ma veľmi sklamala :-) Nie, tvoja pravda sa mi nepáči, najmä nie to ako ju praktizuješ, ale to som ti už v minulosti dala myslím jasne najavo :-)

sway.

slobodna tak budeme uznavat moju pravdu,ok?ta je fajn;-)Kludne budem zato aj zla a sebecka...Vezmem to bremeno:-)Len tak mimochodom bez pravidiel sa zit tiez neda.Cize ak ich sustavne porusujes,asi mas v zivote dost problemov.
rozumiem ti to sa iba tak hovori,ze neskocis..Ved pozri ako to bolo v historii,vacsina do tej studne predsa skocila:-)
Inac ak si si urcila taketo pravdila,co sa tyka nevery,je to tvoj "mur".A iba ti zelam,aby si samu seba nesklamala a neklamala.Ja som tiez plna idealov a poviem ti,ze to dost bolelo,ked som zistila,ze nie som ciste "dobro"...

slobodnaa

pre mňa sú pravidlá vždy problém :-) asi preto, že moja duša je príliš slobodná a nespútaná. Nedokážem žiť podľa pravidiel, som potom nešťastná. Žijem a aj chcem žiť podľa toho ako chcem a čo chcem, vtedy som šťastná a potom sú šťastní aj všetci vôkol mňa :-) Existuje vôkol mňa strašne veľa ľudí, ktorí by mi chceli nalinajkovať život a prinútiť ma robiť to čo chcú oni, ale ani jednému sa to nepodarilo. Vďaka bohu, že môj partner toto vie a chápe, neurčuje žiadne pravidlá, do ničoho ma nenúti a to isté robím aj ja. V prvom rade človek musí niečo chcieť, a keď je človek individualita, samozrejme je aj sebec.

rozumiem ti

slobodna: pravidla ta zvazuju iba dovtedy, kym ich vidis ako problem. Ak ich ako problem nevidis, nema ta co zväzovat.:) vzdy je to o len tebe.

rozumiem ti

sway: to, o com hovoris, je podla mna vseobecna pravda. ano, ta sa riadi vacsinou. ibaze na to z hladiska svojej individuality mozes zvysoka ... otazka: ked ti vacsina povie, ze je bohovsky napad skocit z mosta do prazdneho koryta, co urobis?! - odpoved si doplni kazdy sam. hlavne, ked vies, ako to dopadne. ani sebelepsi pravnik ti nejde do vopred prehraneho boja, ani najlepsi general.

v otazke nevery mam preto ja osobne jasno. uz viem, ze to ide aj inak - ergo volim mensie zlo, ak uz to musi byt. eliminujem ju skor, ako nastane.:)

ano, su situacie, kde volis mensie, alebo vacsie zlo. ale v oboch pripadoch musis ratat s moznymi nasledkami a znasat ich. bud ich budes znasat tak, ze budes samu seba klamat a obhajovat-povedzme si otvorene, k tejto variante maju ludia ovela vacsiu tendenciu. alebo sa k tomu postavis priamo, nazves veci pravym menom a priznas, ze si to posral, poucis sa z toho. zase kazdeho osobna volba. a so svojim rozhodnutim sa naucis zit.

slobodnaa

Slovo je dvojsečná zbraň. Pravda a lož sú dve strany tej istej mince, takisto ako aj láska a nenávisť, zrada alebo nevera. To či je správne pridŕžať sa iba tej svojej strany alebo balansovať na hrane, je podľa mňa individuálne a vo vzťahu sú dve individuality, ak sú zhodné, je to fajn no nie vždy takáto zhoda nastane. Myslím, že je lepšie nič nevyžadovať, aj manželská zmluva alebo nazvime to tak ako ty- rozumiem ti- nejaká dohoda o vernosti, sa ako veľmi praktická neukázala. Hovorí sa- pravidlá sú na to aby sa porušovali. Ja osobne som jedinec, ktorý nikdy nerobí to čo musí, resp. vždy urobí opak, pretože ma pravidlá zväzujú. Opakujem, každý by mal žiť podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Nemôžme niekomu prikázať aby bol verný, v prvom rade to musí chcieť on a nikto z nás nevie čo nás v živote čaká za rohom, iste, súhlasím s tým, že treba byť férový. No voči komu, sebe? iným?
Čo je pravda sway? moja pravda? tvoja pravda? Prečo by ostatní mali konať tak ako chcem ja? Čo je väčšie sebectvo?

sway.

rozumiem ti Inak len taka mala uvaha: ak je pravda cisto osobna,potom je uplne bezcenna.Z praxe je skor vidno,ze pravda zacina mat hodnotu az ked si ju osvoji skupina ludi a tym vyssiu,cim vacsia je skupina,ktora ju obhajuje.To ze neublizujes inym moze byt tiez zradne a zivot ti moze ukazat,ze niekedy ublizit treba.Hadam si priklady najdeme kazdy svoje:)Je to tazka tema..A zivot je plny paradoxov.Podla mna by jediny pripustny ideal k tejto teme bol,ak by existovala laska na cely zivot k jednemu partnerovi. Nebolo by nutne sa rozhodovat,co komu ublizi viac (ci to,ze sa s myslienkou na niekoho ineho,pripadne s neverou priznas alebo to,ze ju zatajis alebo to,ze ju nespachas a oklames sam seba)..No v zivote casto treba volit mensie zlo.A to za cenu toho,ze si napriklad zaspinim "ruky" klamstvom,pripadne niekomu ublizim..