Preco sa bojim mat vlastnu rodinu?!

vidno, ze si velmi zodpovedna mlada zena a vidis, ako to vo svete chodi, mozno keby si sa nepohla z rodneho hniezda, o par rokov by si bola vydata s dietatom a mozno nie velmi stastne...Ja mam 25, staleho partnera, sme spolu stastny, dieta najblizsich 15 rokov absolutne neplanujeme, je to obrovsky zavazok na cely zivot a nikdy nevies, co sa z toho vykluje...Uprednostnujem sa starat o rodicov (aj financne), okrem toho mam sestry s rodinami. je sa o koho starat, clovek nemusi vyrabat novu bytost, aby mal komu dat lasku a co sa tyka dobreho chlapa- su aj taki.

Mám 32 rokov a hneď po skončení gymnázia som šla von ako au pair. Vynikajúca skúsenosť, aj keď to nebolo ľahké. Po piatich rokoch tohto nezáväzného života som stretla lásku svojho života, s ktorou som už 8 rokov a čakáme prvé mimino. Dievčatá ste ešte mladé, preto rozmýšľate ako rozmýšľate, ale keď príde ten pravý všetko príde samo. A nakoniec rada mojej maminy, hľadaj si tichého chlapca, športovca-amatéra, to sú tí praví do života. V mojom prípade to je bratov spolužiak/cyklista, tenista, lyžiar/ a býval len o 5 ulíc odo mńa. A čo ma najviac teší je, že sa veľmi podobá na môjho otca, správaním, koníčkami, a môžem povedať, že si lepšie rozumie s mojím otcom, ako jeho vlastný syn. Takže veľa šťastia.

Ked som čítala tvoj príspevok tak to bolo, ako keby som počula vlastné dcéry. A moja rada je tebe rovnaká ako aj im - keď nechceš, tak tu rodinu nemaj. Sama som vydatá takmer 30 rokov a mám 5 deti, takže viem o čom hovorím. Moje dcéry majú teraz 24, 25 a 26 rokov, ešte mám dvoch synov vo veku 18 a 15 rokov. Takže všetci poznajú výhody a nevýhody rodiny, dokonca na slovenské pomery veľkej. Rodina je rovnako ako dlhotrvajúce partnerstvo o radosti z dávania, ale naozaj absolutne nezištného. Mať deti a venovať sa im nikdy nesmieš s očakávaním, že ti to jedného dňa vrátia. Nemyslím to pesimisticky, ale je to fakt ktorý pozná každý, kto aspoň raz z úst svojich rodičov počul vetu: "A ja som sa kvoli tebe obetovala...". Nie, ked má človek dieta treba sa na to pozerať ako šancu viesť ho tak, aby dokázalo spokojne kráčať životom a nájsť si dvoje vlastné miesto v ňom. Pre niekoho je to miesto "matky pluku", pre iného je to kariéra, alebo aj starosť o seba samého. Myslím, že sme príliš závislí od nejakej "všeobecnej mienky", od článkov vo všelijakých časpoisoch, ale to vedie len k tomu, aby sme sa snažili kopirovať cudzie životy. Hľadaj ďalej a netrap sa nad tým, že ti pri pohľade na dieťa netečú slzy dojatia, nakoniec máš ešte celý život pred sebou. A život, to je neustála zmena - možno aj tvojich pocitov.

Su aj muzi, ktori netuzia po detoch. A nie je ich malo. Snad najdes takeho.

ja mam tiez strach z rodiny..myslim tym,ze sa bojim mat deti..ale nie ani tak z tej stranky zodpovednosti, ako z tej, ze sa bojim rodit..ako sa to tam dole natrhne, tie bolesti..na Slovensku je velmi biedne porodnictvo a gynekologia..radsej by som rodila v zahranici a cisarskym rezom..

klud uvolni sa pride to samo:)

tak vážené, žiadne strachy , nie je to až tak zlé, pokiaľ na deti nebudete samé, ved nakoniec sú oboch partnerov.. mám 2 decká, muža čo im spraví raňajky, ktorý ich kočíkoval...

ahojte,
ja mam podobne stavy ako rudka, dokonca sa to u mna stupnuje do zufalstva ze nik ma aj tak v zivote nepochopi...a potom si to preklapam do realneho zivota.. zijem s partnerom a je mi dobre ale potom si uvedomi ze maloktory muz nechce rodinu a krkavcia matka byt nechcem... stracam nervy pri malych detoch, nastupujem zadnymi dverami do autobusu ked vidim ze prednymi nastupuje matka s dietatom... tiez sa bojim ze pocit mat rodinu ma nikdy neprepadne... mam skoro 30 a cakam ze sa nieco zmeni ale stale nic... bojim sa porodu,bojim sa ze sa nieco stane a priatel odide a ostanem sama a dieta mi ostane na splatky...zaruku nikde nenajdeme...

Myslim,že by si nad tým nemala príliš premýšlať.Priority sa ti budú formovať a meniť celý život,hlavne sa nesmieš do ničoho nútiť.Tiež som prežívala obdobie ,kedy som si myslela ,že nechcem nikdy deti a vážne neviem kedy a ako som zmenila názor.Podstatné však nie je to, že teraz už deti chcem,ale to že som k tomu dospela nenásilnou cestou. Daj na svoju intuíciu,a nie na rady iných.Aj tvoje dieťa by vycítilo,ak by nebolo žiadané.

cas vsetko napravi