Problém s prehĺtaním potravy

Asi 2 a pol roka mám problém s prehĺtaním potravy, zväčša tvrdej a hustej. Začalo to z ničoho nič, pocit akoby pohryzené sústo bolo príliš husté na to, aby pri hlte zišlo celé dolu hltanom. Potom to nejako prešlo a o 2 mesiace znova a už seriózne, až som sa vyplašila, že jedlo vdýchnem. Stalo sa to pri sledovaní komédie. Liečila som sa i xanaxom a asentrou asi 2 roky. Posledné mesiace sa môj stav zhoršil, zrejme aj v súvislosti s mojím stravovaním v kolektíve (jem extra pomaly, skoro každé sústo zapíjam vodou a vyzerám pri tom vystresovane, zvýšený pulz atď.). Tento môj problém mi spôsobuje časté depresie a pripadám si menejcenná, že vlastne všetci to dokážu, len ja nie. Neviem, ktorým smerom sa mám vybrať pri riešení môjho problému. Trápi ma to, občas cez deň nemyslím na nič iné. Mám pocit, že môj stav sa globálne len zhoršuje.

Otázka

Problém s prehĺtaním potravy

Odpoveď

Váš problém nie je vôbec ojedinelý, stretávajú sa s ním najmä v odborných ambulanciách psychológovia, ale aj psychiatri. Ide o prejav neurózy, ktorá patrí k tzv. psychoneurózam. Prejavuje sa tak ako u vás nutkavým strachom, pričom človeku nehrozí objektívne nijaké vážne nebezpečenstvo. Odborne sa na pomenovanie takejto formy strachu používa pojem fóbia. Strach zo zadusenia alebo pnigerofóbia, podobne ako iné druhy fóbii reálne neohrozuje život, avšak spôsobuje značný diskomfort. Prežívanie strachu zhoršujú neustále vtieravé alebo tak zvané nutkavé myšlienky, človek sa od nich nedokáže odpútať. Tak sa uzatvára bludný kruh, ktorý zhoršuje subjektívne prežívanie situácie, ktoré sa následne prejaví v správaní, v prílišnom kontrolovaní, neistote a v konečnom dôsledku môže viesť až k tzv. sociálnej izolácii (strach, aby som sa nezadusila, strach aby si to niekto nevšimol, pocity viny, výčitky a pocity menejcennosti...) Spúšťačom fóbie môže byť akýkoľvek zážitok, či prežitá skúsenosť - tak ako vo vašom prípade. Píšete, že \"Posledné mesiace sa môj stav zhoršil, zrejme aj v súvislosti s mojím stravovaním v kolektíve (jem extra pomaly, skoro každé sústo zapíjam vodou a vyzerám pri tom vystresovane, zvýšený pulz atď.). Týmto svojím správaníma koncentrovaním sa na seba len posilňujete prežívanie strachu a sťažujete si to. Poznáte staré príslovie ktoré zneje asi takto? "Stalo sa mu to, čoho sa najviac obával\" . Už dávno totiž ľudia vypozorovali, že náš mozog pracuje ako počítač - to čo do neho vložíte, to vám dá aj naspäť. Akoby ste sa programovali, že ak budete jesť tuhšie jedlo, zadusíte sa! Tu niekde by ste mali začať robiť prvé kroky k návratu do doby, keď tieto problémy neboli. Aká ste boli vtedy? Na čo ste vtedy mysleli pri jedení? Čo ste pritom robili? Možno by ste si mohli povedať na začiatok "pokúsim sa nemyslieť na strach zo zadusenia, aj keď to bude ťažké..." Prehĺtanie potravy je mi ľahostajné, ide to samo... Toto sú možné sugestívne formulky (môžete si vymyslieť aj sama také, ktoré vám budú vyhovovať, avšak mali by byť formulované pozitívne - teda napríklad nie, že nebudem mať strach, ale strach je mi ľahostajný. Môžete sa o zmenu pokúsiť aj sama, ale lepšie by bolo vyhľadať pracovisko psychológa a podrobiť sa psychoterapii, a k tomu by som radil aj podpornú farmakoterapiu. Psychológa môžete nájsť na ktoromkoľvek úrade práce sociálnych vecí a rodiny alebo sa môžete obrátiť na neštátne psychologické pracovisko - súkromnú psychologickú ambulanciu. Zmena nepríde zo dňa na deň ale ak budete veľmi chcieť zlepšenie môžete pocítiť takmer okamžite (a moju odpoveď by ste možno mohli považovať za prvý maličký krôčik k pozitívnej zmene).