telenovela

Citim sa ako v nejakej telenovele.Mam 24 rokov a prvy vazny vztah.Avsak nie uplne prvy.3 roky dozadu som v nemecku studovala.Tam som spoznala mojho dovtedy PRVEHO princa.Bol zabavny sympaticky vzdelany a v neposlednom rade aj bohaty.Jedinou jeho chybou bolo ze bol o 22 rokov starsi.Laska ako hrom.On v nemecku rozbiehal firmu a ja som bola zalubena az po usi.Bol mily romanticky a neodolala som mu.Tvrdil mi ze sa zo zenou rozvadza a bla bla bla.verila som mu.Prezili sme tam spolu 8 pre mna skvelych mesiacov.Vsetko vsak skoncilo tym ze sa mi raz priznal ze ziadny rozvod sa nekona.Odisla som a prerusila vsetky kontakty.Nejaku dobu este vypisoval maily vyvolaval ale po par mesiacoch bol definitivny koniec.Ale zabudnut som nevedela...
Presiel dalsi rok a princ cislo 2 si ma nasiel na jazykovom pobyte v Australii.Je skvely.Vazne.
Po takmer roku chodenia ma pozval na rodinnu predvianocnu chatu.(tento piatok)Jeho rodicia,bratia s detmi a manzelkami,on a ja.Vsetko som si to v hlave prehravala aspon 100krat chcela som zaposobit,aj ked priatel mi rodicov vykresloval ako egocentrikov s ktorymi sa v podstate neda rozpravat.Prisiel piatok a stretnutie s nimi.A ON moj PRVY tam stal,avsak uz nie v roli milenca,ale otca mojho priatela.Ostala som ako obarena.Cely vecer som bola v soku.Na svete su miliardy chlapov,ale toto sa moze stat len mne.Mozno by som to zistila skor keby mi princ cislo jedna pred tymi 3 rokmi povedal svoje prave meno.Ale co uz.Dnes je nedela,teda uz pondelok a citim sa stale rovnako.Co mam robit?Povedat to priatelovi?Jeho mame?Som zufala vystresovana,nechcem si pokazit vztah s priatelom...ale toto by asi nezvladol...