Uz neviem co je realita

...a zase hľadáš riešenie na nete, pritom riešenie je veľmi jednoduché. odpoj sa od netu. najprv sa to bude zdať ťažké ale uvidíš ako sa ti uľaví. je to závislosť ako každá iná, deštruktívna,najprv ponúka, sľubuje, dáva a potom zistíš, že už len berie

Prečo chceš byť niekým iným? Prečo utekáš pred sebou?

To nie je skutočný život, ktorý žiješ. Vlastne akoby si len spala. Realita je možno nepríjemná, ale dáva príležitosť zažiť niečo skutočné a aj pekné. Virtuálny svet je len ilúziou. Radšej žiť v realite, ako v klame. Zobuď sa z toho omamujúceho sna!

Nemusíš sa skrývať, zatajovať sa, si zaujímavá taká, aká si. Si výnimočná a ako žena máš veľké poslanie - prinášať tomuto svetu krásu a lásku, byť pomocou, byť niekým, z koho sa môžu iní tešiť. Ale to sa nestane, ak sa neprijmeš taká aká si a nezačneš sa tešiť sama zo seba. Keď si stále zahĺbená do svojho neskutočného sveta, unikajú Ti dôležité veci odohrávajúce sa v Tvojom okolí. Možno nevidíš niekoho, kto by bol vďačný za jeden Tvoj úsmev, Tvoje slovo, pozornosť. Keby si len trochu chcela, dokázala by si urobiť veľa pekných a dobrých vecí, zmeniť niečo na tomto svete k lepšiemu - áno, stačí urobiť len nejakú maličkosť, drobný dobrý skutok a pocítiš, že si užitočná a tu že nie si vôbec zbytočná.

Alebo môžeš presnívať celý svoj život. Roky prejdú a na sklonku života zistíš, že máš prázdne ruky. Že si sa útekom od reality možno vyhla veľkým sklamaniam a trápeniam, ale zároveň že si svoj život premrhala a vlastne ho nikdy skutočne nežila. Neboj sa pozrieť pravde do očí, aj keď bude bolieť. Prijmi všetko vo svojom živote, s čím nie si spokojná a pred čím by si najradšej ušla. Prijmi teraz od života to zlé, aby si sa neskôr mohla tešiť z toho dobrého, čo pre Teba ešte pripravuje.

Zufana asi sme sa nepochopili, u mňa to nie je virtuálny svet, že na nete som niekto iný, ja som si v hlave vytvorila svoj svet, akýsi príbeh, ktorý žijem a v ktorom som taká akou by som chcela byť v reálnom svete a týmto žijem vždy, ked sa nepotrebujem na nič sústrediť, učiť sa a podobne, tak napríklad aj dnes ráno v obchode ked som čakala asi štvrť hodiny v rade pri pokladni

Ano, stale to vsak nie je to, co je mojim problemom. Stranka, ktora poskytuje vytvorenie profilov, mi dava dost priestoru byt niekym inym - ale zasahuje mi to do sukromia a nemam sil riesit boj s kazdodennym zivotom a neviem, ako prestat. LEbo len tak sa vymazat, to nic neriesi. V dusi to ostava stale. A smutok je stale vacsi.
Larin - ak si sama, si iná? Alebo si iná, keď si medzi ľuďmi...Kedy sa ti to prejavuje? ... Mne keď som sama :-(

ahojte baby, pridávam sa do klubu
ja som si vytvorila v hlave svoj svet, v ktorom som taká, akou by som chcela byť v skutočnosti, no z rôznych príčin sa mi to ani trocha nedarí. Žijem tak už niekoľko rokov, začalo sa to asi v puberte a najprv som si myslela, že ma to prejde, no neprechádza. A ani nechcem, pretože to čo sa mi odohráva v hlave sa mi páči viacej ako realita, a neviem, čo by som dala zato, aby to bolo naozaj. Možno si niekto teraz pomyslí, že som riadne strelená a zrelá do blázinca a nič v zlom, ale som rada že nie som sama

A ten druhy, koho si predstavujes, je virtualna predstava, alebo niekto skutocny? Nehras sa na niekoho, kym nie si... Ja som v mojej verzii muz a nie je to len pubertalny ulet, ale smutok v dusi, neviem si s tym poradit, lebo mi to prerastlo cez hlavu. Neviem, ci je to cast schizofrenie, ci kam spada toto prepinanie v hlave.. :-(

ja mam frajera, ale predstavujem si vkuse, ze som s niekym inym, koho som si iba vymyslela, napriklad akonahle zlozim telefon co som telefonovala s frajerom, hned sa hram, ze som s tym druhym. riadne mi uz z toho slaha. rozhodla som sa vsak, akurat dnes poobede, ze uz s tym prestanem, proste ked mi to napadne tak zacnem robit daco ine. uz nemam svojho frajera tak rada, odkedy si tak casto predstavujem toho druheho, ale on ani len nie je naozaj. skus to aj ty, mozeme sa podporovat navzajom