Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
ja som bola odporna 1. tyzden abstinovania, ked som sa citila z kazdeho jablka ako prasa, nafuknuta ako balon. fuj. hnusna, nabrucana, vrcala som na vsetkych naokolo, nebola so mnou ziadna rec. ked sa to zacalo davat dokopy, zvykla som si aj ja, aj moje telo. pravidelne kazdy den chodim na wc na velku, zazracne sa mi vycistila plet, ziadne kruhy pod ocami, nalada vynikajuca, usmievam sa a je mi uzasne ! som neskutocne stastna a dufam, ze to tak aj zostane :)
Hmm u mna to bolo podobne... Pokial som grcala, bola som vesela, stastna, mila ku kazdemu... Kazdy ma miloval, lebo som sa stale usmievala... Ked som s tym pomaly prestavala, bola som zla, agresivna, nervozna, stale som plakala...Bolo to presne tak ako v obdobi predtym ako som s vracanim zacala... Chybal mi ten moj "ritual" ...Chce to vela vela sil a trpezlivosti...
zuzka napisat,ze si "doprajes"pecivom alebo dzemom je pekelne anorekticke lebo my normalni ludia to jeme bezne!a nie sme vsetci tlste prasce ako nazyvate ludi,ktori jedia...cele toto forum mi pride ako este vacsi utek z reality,takze miesto toho aby baby uvazovali o liecbe na psychiatrii,nechaju sa tu utesit spolutrpitelkami..nevidim to ako konstruktivne riesenie.
mne regresna terapia vobec nepomohla ...
precitajte si o regresnej terapii ja uz to mam za sebou" regresna terapia.sk "
ahoj moja,
jasne, pamatam si na teba...
no moji rodicia su tiez v zahranici a vzdy, ked som isla za nimi alebo ked boli oni doma, nikdy som nevracala. niekedy aj vkuse dva mesiace. ale to nie je uspech. pretoze som nevracala len zo strachu, ze by na to prisli. hned ako odisli som pokracovala v starych zvykoch. nie je to tak aj u teba ? ze nevracias len preto, aby ti na to neprisli ? co poradit ? po prve si musis prestat hovorit tlste prasa , ale musis sa na seba pozriet v zrkadle a usmievat sa na seba napriklad. tak to robim aj ja. pozriem sa a usmejem sa. a postupne si zacinam vtlkat do mojej tupej chorej hlavy, ze som pekna taka aka som, ze nie som tucna, ani tlsta a uz vobec nie obezna. mam 167cm a 55-56kg. neviem, uz dlhsiu dobu som sa nevazila, ani sa nechcem, je to zbytocne. som zistila :) konecne !!! proste jem co chcem. ja mam stastie, ze mi chuti zelenina, ovocie a zdrava strava celkovo. problem u mna je pecivo, medik, dzem a tieto srandy. ale sak co, niekedy si treba aj dopriat. ale nevazim sa a ani sa dufam tak skoro neodvazim. veci su mi stale rovnake, citim sa fajn. tak nie je dovod. za posledny mesiac som grcala dvakrat. som na seba hrda, lebo som to dokazala sama, s velkym sebazapieranim a strasne bojujem. idem sama proti sebe. ale ty sa musis hlavne chciet vyliecit. musis prestat chciet chudnut !!! pokial budes stale chciet chudnut a drzat nejake diety, nepojde to. jedina cesta je zacat jest normalne, 5x denne, na zaciatok aj viackrat denne. tyzden ma strasne nafukovalo, mala som zapchu, ale ten tyzden treba pretrpiet a pojde to. uvidis a budes sa citit uzasne. hlavne zacni den ranajkami. vela pi tekutim. a treba si dat minimalne raz denne normalne jedlo, akoze teple, varene. ked mas pauzu, daj si jablko, banan, nejaku cer. tycinku, cer. pecivo s niecim. doma si to vecer priprav. no neviem... ja by som to asi tak nejako riesila. ale dolezite, najdolezitejsie, prestat chciet chudnut, lebo vahu mas idealnu na svoju vysku, si urcite super a mas krasnu postavu. pozri do zrkadla a povedz si, ze si pekna taka, aka si :) oooook ? drzim ti palce
ahojte dievcata, neviem ci si na mna spomeniete ale pisala som tu na zaciatku temy ze sa k vam pridavam no a dopadlo to asi tak ze som odisla do Anglicka za rodicmi v domneni ze mi to pomoze a prestanem grcat a tak sa aj stalo prestala som a bol to uz mesiac a dnes sa to opät stalo zas som vela jedla a islo to von:( no ani to nie je tak dovolezite ako to co som chcela napisat..kazdy den okrem vikendu chodim do prace kde som 12 hodin a potom pridem domov a normalne sa naveceriam a tie vycitky co mam su strasne.. vo svojej hlave si uz inak ako tucne prasa nepoviem :( vzdy ked sa najem tak si poviem no co tucne prasa uz si spokojne? ...je to hrozne uz mi nic ine hlavou ani neprejde aby sa to netykalo mojho strasneho vyzoru alebo jedla..ja chcem byt normalna jest normalne ale to sa proste neda a chcem byt chu teraz som pribrala cize mam tak 55-56 kg pri vyske 165cm co ani nie je moc no maja hlupa hlupa hlava vidi iba obrovske stehniska, ani do obchodov nechcem chodit lebo som proste odporna... prosim co mam robit ako zmenit pohlad na seba co mam jest aby som sa vecer neprejedla? stavam rano o 5 prestavky mam prvu o 10, potom o 13 a potom o pol5 a potom az ked dojdem domov o tej pol 8 poradte dakujem :)
Zuzik,
dakujem, snad ju nepregrcam a pod..To co vravis je presne to co ma dnes, vlastne uz dlhsiu dobu trapi a premyslam nad tym ako to zmenit.Vztahy!
u nas v rodine sa zda byt vsetko akoby idealne, ale nie je to tak,prave naopak, tvarime sa ze je vsetko OK, a pritom nie je...asi za to bajim ist, pretoze vacsina dovoleniek s nasimi a so sestrou,plus mladsimi suroencami, dopadla tak ze niekto bol urazeny, alebo ukrivdeny, niekto plakal, nebavili sme sa spolu, atd..a vacsinou ja som ta, kt. je navonok urazena nervozna(to nie len navonok), zarevana, s cervenymi preplakanymi ocami, bez jedineho prehovoreneho slova....ach jaj, bojim sa! Mrzi ma ze ty by si si prave dovolenku priala, a ja ta tu takto provokujem...ale ver mi, nechcela by si sa so mnou menit, pretoze to len znie tak ruzovo, ze dovolenka :/...ale zas verim ze pracovat teraz v lete a tak dlho, s budickom o 6...moja, obdivujem! mas to tazke veru...predsa len ta dovolenka je lepsia alternativa :( no, zase som nepovedala nic mudre, to bude asi tou neskorou hodinou, lebo uz ani nevnimam.. Zuzka, ja len ze, drzim prsteky, aby to mamka zobrala najlepsie ako sa da, lebo si spravila vazne odvazny super krok...ja by som to asi nevedela vyjadrit ani touto formou...ALE to je presne to co ma trapi, ze keby vedeli, keby mali aspon na pol dna moju hlavu a myslienky ktore v nej lietaju, tak by to bolo super, vsetko by bolo inak, lebo cele je to take zvlastne doma, v podstate mam pocit ze o sebe nic nevieme...Uz asi kecam, sorry Zuzi, babky...no, drzim Vam prsty...aj sebe...a este mam 4 hodiny na to aby som si rozmyslela ze ci idem na tu dovolenku...
Ak hej, ozvem sa o 2 tyzdne :) Babky a hlavne jedzte, ale s mierou a negrcajte!!!
Ja som sa včera, Marushik, rozhodla, že nejdem pracovať len na tom, aby som negrcala, ale aj na tom, aby som nejako dala dokopy vzťahy medzi mnou a rodinou. Je to treba, lebo sú to predsa len moji najbližší ... Ale nemôže sa snažiť len jedna strana. Mamine som včera napísala asi "100" - stranový list, kde som sa dosť rozpísala a písala o všetkom. O mojich pocitoch. Snáď to dobre dopadne a ona aspoň pochopí ako sa cítim a ako funguje PPP. No uvidím, som veľmi zvedavá. Musíme sa naozaj prestať ľutovať a začať konať. Naozaj nechcem skončiť zle a pokaziť všetko, čo môžem teraz ešte napraviť a zachrániť.
Marushik, úprimne Ti doslova závidím tú dovolenku. Čo by som ja za to dala. Ja sa zadrbávam v robote každý deň 8+ hodín, kukám s okna a slintám. Každý deň vstávam o 6tej ráno, už fakt mám pocit, že nevládzem a dovolenku by som prijala. Hmmmm ... Marushik, oddychuj na dovolenke, papaj čo chceš, mentálne a psychicky oddychuj, naber tú správnu energiu a hlavne si tú dovolenku celú nepregrcaj !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Uži si ju !!!!!! To je najdôležitejšie :)
Zuzi, to isté u mňa...
Včera som mala pred rodičmi a sestrou zase taký "výstup", že sa hanbím, strašne sa za seba hanbím...ani o tom radšej nechcem hovoriŤ, ale bola som ako totálne malé nevychované rozmaznané seba-ľutujúce sa decko...ach jaj :(
A pocity zo mňa posledné dni...tučné neschopné prasa :-/ Hnus...
Zajtra ideme na 2-týždňovú dovolenku. Strašne sa bojím ako to dopadne :(...Hmmm...
