Ahoj. Ani neviem ako zacat. Nie som ziadny looser, troska ani nic podobne. Ale proste mam vo svojom zivote jednoduchy problem, a to ten, ze si nedokazem nikoho najst, resp. doteraz som nestretol nikoho s kym by som zazil aspon kratku/docasnu lasku. Mozno je takychto muzov viac, ale ide o to, ze na kazdeho takato situacia posobi uplne inac. Zenam takyto stav vacsinou nevadi, vedia sa s tym zmierit a nijak im absencia tejto ludskej potreby nesposobuje problemy(ale medzi normalnymi zenami neexistuju prave taketo, ktore by lasku aspon ciastocne vo vyssom mladom veku(26)nedobrovolne nezazili). Ja to znasam velmi tazko vo svojej dusi, pretoze som v tejto situacii nedobrovolne a mam specificky typ povahy (citlivejsi,umelecke sklony,detailista,rychlo sa v niekom sklamem ak mam na to dovod, neznasam sa s niekym hadat/byt s niekym nahnevany, potom sa tak divne citim ako keby v zlom sne,atd..). Velmi dlhodobu absenciu milovat niekoho a byt milovany nedokazem nijak potlacat a zbavit sa toho aby ma to netrapilo. Zijem ale inak normalnym zivotom medzi ludmi, som vesely, zabavam sa, mam konicky, atd. Vo svojom vnutri citim ale strasny nepokoj a pocit prazdnoty a nenaplnenosti, tazko to opisat slovami. Je obdobie, ked ma to skoro vobec netrapi, ignorujem to a nepremyslam nad tym, ale problem je v tom ze zrazu pride obdobie ked to vsetko na mna dolahne a dostanem sa kvoli tomu do velkeho stavu uzkosti. Cim dlhsie som sam, tym viac sa to na mna nabaluje. Inak ale som uplne v pohode. Bojim sa ale prave tychto stavov uzkosti. Naposledy to bolo tak silne ze som sa z toho isiel zblaznit a nevedel som fakt co dalej. Strasny pocit momentalneho zufalstva z uvedomenia si ze mi tak velmi chyba laska...Realne som rozmyslal ze v zaujme zachovat si vlastne zdravie pojdem k psychologovi. Nakoniec som sa ale tejto moznosti vzdal, pretoze vsetko co som nasiel bolo iba plno sukromnych psychologov ktori za 45 min sedenia pytaju nehorazne peniaze - pripada mi to nemoralne. Je to obycajny byznys, kde ide v prvom rade o peniaze a nie o pomoc cloveku ktory je fakt v nudzi. Aj tak by mi ziaden psycholog s tymto nepomohol, pretoze cely problem spociva v nenaplneni ludskej potreby, ktora sa neda nicim inym vynahradit a skor ci neskor to proste na cloveka dolahne. Chcem sa teda skor opytat ci existuje clovek v takejto situacii ako som ja. Ci existuje niekto kto preziva tiez taketo pocity...kazdy nazor/skusenost od niekoho koho sa to tyka moze pomoct/povzbudit...Nepiste sem prosim ludia, ktorych sa toto netyka, alebo nazory typu ze "musis chodit von medzi ludi, pride to samo, venuj sa konickom, atd...dakujem :-)
Ako sa vyrovnat so zivotom bez partnera
zaujimalo by ma, ako sa ma bebe keksik aj dexter :)po takej dlhej dobe...
a cola: uuplne suhlasim, aspon mat koho objat, pripadne pusa....inak je to uplne onicom.....ja tiez zijem bezny zivot, chodim do prace, po praci si idem zabehat, ked je teplo jazdim na bicykli, pripadne kolieskove a aj tak sa ale citim sam a prazdny a stale mam pocit ze nemam zmysel zivota...ako keby ma to nenaplnovalo...jednoducho chyba laska
ako tovaren na sebalutost. vsak sa vzchopte. neverim, ze nie nic vo vasom zivote, co vam nerobi radost. inak, je tu ta zoznamovacia tema v kategorii vztahy, skuste mozno aj tam.
cole - Ja som na tom rovnako úplne, a je to niekedy strašne ťažké, proste keď nemáš s kým porozprávať sa, nehovorím, že mi ide o sex, ale chýba ten fyzický kontakt, aspoň objať, dať pusu a tak, je to dosť ťažké, keď na človeka prídu takéto myšlienky a jediné čo môže je len stískať vankúš v posteli.
Nazdar, je to velmi stary prispevok, ale zareaguejm na to. Ano, ja som presne v takej istej situacii ako ty. Uplne sa v tom vsetko, co si napisal spoztnavam. Jednoducho tiez mozem narovinu povedat, ze v tejto sfere, ktora sa tyka vztahov, sa mi nedari a uz som dlhodobo neuspesny a mna to dost frustruje. Tiez sa snazim zistit, ako to prezivaju chlapi, ktori su na tom rovnako, co sa im premieta v hlave, ako sa snazia s tym vyrovnat. Co pre to robia, aby im bolo lahsie na dusi s presvedcenim, ze je dost pravdepodobne, ze zostanu sami bez zeny. Ze ich zeny nebudu chciet, ze s nimi nebudu mat uspech a sancu si najst taku, ktora by stala za to. Tiez som cerstvo zazil sklamanie z nenaplnenej lasky a mam chut uz po tomto a dalsim predoslym neuspesnym pokusom uplne zabalit. Rezignovat na zeny a venovat sa cisto len sebe, svojim zalubam, praci a najblizsim ludom. Najradsej by som veci spojene so vztahmi uplne vymazal z hlavy, aby som nikdy na to nemyslel a aby som nemal potrebu to riesit. Jednoducho radsej zostat sam, lebo som presvedceny, ze asi nie som tak dobry, aby som mal nejaky stabilny vztah, rodinu a vsetko co k tomu patri. Ze je chyba vo mne, co si aj priznam. Takze aby si vedel, ze nie si sam, je nas takych dost. Niektorych to netrapi a uz fakt rezignovali a niektori ako ja este nad tym lamentuju, ale tiez pride cas, kedy sa na to vsetko vykaslam a priznam fakt, ze je mi sudene zostat sam. Tak sa drz a nech sa hlavne dari v inych veciach.
to si napisal a vystihol uuplne skvele
raz /kedysi dávno/ pisala basnicku a do nej som dala - milujem ta pre pocit, ktory cítim, ked ta vidím.
nedá sa tá láska definovať, nedá :)
Jajka:
Ja nehladam. Ja len idem naproti prilezitostiam ;-). Nemoze byt clovek pasivny. Samo to ozaj nepride.
S tou iskrou...To co pises je uplne OK. U zien je to tak. Ze nezalezi vobec na tom aky je chlap. (spravanie, vyzor, to je nepodstatne).Zena nemiluje muza preto aky je, alebo ako vyzera, atd. Miluje ho na zaklade iskry, ktoru k nemu citi. Ked iskra z nejakeho dovodu zhasne, zena prestava milovat. A moze to byt neviem aky super dobry clovek/chlap. A naopak. Ked iskra stale pretrvava, zena miluje aj ked je to najvacsi chrapun na svete a nic jej nedava len jej ublizuje. To bolo len na objasnenie, dva extremne priklady(ale v praxi to tak funguje). Nehovorim ze nie su aj pripady, kde iskra funguje rovnocenne a vznika hodnotny vztah.
ta iskra ... co sa mna tyka, napr, iskra sa sem tam vyskytla u jedincov ktori zas inak vhodni neboli, a naopak , stretla som muzov ktori by po rozumovej aj charakterovej stranke vhodni boli, povedzme aj vyzorovej ale chybala tam iskra...tak si vyber :) mnoho ludi vravi ze az ked prestali hladat tak nasli (vsetko v jednom), je to taky paradox. vlastne aj u mna to takto fungovalo.
dexter:
Nazdar :-D...No sranda, tak v tom nie som az tak uplne sam. Nie ze by som ti to nejako prial, ale sa aspon citim menej cudne, ked to citam o niekom inom :-).
JJ presne, moj posledny pokus vyzeral strasne nadejne, az som tomu nechcel verit ze to je realita. Ale proste okolnosti nepriali a nakoniec to dalej nepokracovalo. Tiez som za posledne obdobie (vyse 2 roky) stretol vela novych ludi.
S tou solou do rany, tak na mna to posobi neznesitelne skor vtedy ak pride prave ten neprijemny stav(pocity) a na ulici vidim nejakych dvoch zalaskovanych. Vtedy by som najradsej vrazdil (obrazne povedane). Ale ked prave tento debilny stav nemam, tak je to v pohode a nevsimam si to nejak.
S tou fyzickou strankou to maju chlapy tazsie. Chyba mi sex a to dost tlaci na mozog a nie je to vobec zdrave a ani prospesne teoretickemu buducemu vztahu...Zenam vacsinou sex a s tym spojene ostatne cinnosti nechybaju, oni vedia v pohode prezit bez toho aj do 30tky a dalej. U nich ide o tu psychicku stranku, tak ako si pisal.
Psychologovia. Ano. Zas nechcem tvrdit, ze by to bolo uplne nanic. Ale pokial nepoznas fakt dobreho, tak su to vyhodene peniaze a clovek len hlada v tej spleti nejakeho dobreho, tak ako si pisal..
Tiez k sebe hladam adekvatnu polovicku. Viem presne co chcem vpodstate. A nie je to vobec nerealne. Len sa fakt cudujem ze neexistuje nikto kde by to konecne uz zaiskrilo obojstranne...
tak vela stastia :-)
bebe keksik,
predsa len sa tu niekto taky ako ty najde.. skoro akoby som cital o sebe(podobna povaha).
btw, nedavno tu jedna baba (28) rozoberala podobnu temu.
ja mam tiez 28 a stale nic. vsetky moje pokusy sa skoncili na zaciatku.
moj pocit je presne taky ako tvoj - proste prazdnota, uzkosti, chybajuci zmysel zivota.
Okrem toho samotneho single stavu, ktory mi vadil z dovodov ktore si uz rozobral ma vzdy vedeli este viac zdeprimovat "kamosi" a znami priblblymi otazkami tipu: frajreku uz mas? snad ani nemusim zdoraznovat, ze na takych ako sme my to posobi ako ked ti niekto nasype sol do rany.
nemyslim si, ze by taketo single stavy prezivali zeny tazsie. jediny rozdiel vidim v tom, ze zeny skor potrebuju hlavne nejaku psychicku oporu a na chalpov to dolieha skor aj z tej fyzickej stranky (sex atd. ako to uz niekto nizsie pisal), ale vo vseobecnosti vacsina ludi potrebuje aj jedno aj druhe.
skusil som aj zoznamovanie cez net. netvrdim, ze sa takto neda najst vztah, ale ja som na to stastie nemal. netzoznamka mi akurat tak asi pridala na mojom zufalstve a tiez som zistil, ze jednoduchsie je tam najst si niekoho len na sex ako vztah. no a ked my z toho zufalstva preskocilo tak som take nieco skusil aj ja. stalo sa mi to dvakrat... nejdem do detailov, ale hodnotim to ako najvacsiu blbost v mojom zivote asi.
Tiez zijem relativne normalnym zivotom, dokonca mozme povedat, ze take mnozstvo novych (casto velmi fajn) ludi ako som stretol za posledny rok som nestreol davno. vyskytli sa medzi nimi baby, ktore chceli mna a zase naopak. s jednou to uz vyzeralo velmi nadejne, ale po 2-nsaobnom pokuse to cele odislo do stratena.
cele toto moze byt scasti mojou povahou a tym ako ma zivotne skusenosti vyformovali. tiez aj tym, ze mam dost vysoke naroky, ale nie je to podla mna nic co by som aj ja sam nemohol ponuknut. mam skusenosti aj so psychologmi, ale toto nebolo hlavna tema o ktorej som sa s nimi bavil (islo najma o tu hlupost ktoru som urobil) ale v konecnom dosledku to spolu suviselo.
tie nehorazne prachy o ktorych pises som zaplatil ale tiez sa mi tie peniaze nevytahovali z penazenky lahko. nakoniec, preto to boli iba 4 sedenia (dokopy takmer 100 euro) co je mozno aj malo na riesenie nejakeho problemu. prva psychlogicka, to bol totalny prepadak. druhy psycholog mi aspon pomohol odhalit jednu hlavnu negativnu stranku mojej povahy, na ktorej teraz pracujem.
neviem co este dodat.. snad len to, ze vidis ze nie si sam :))
no beban si robis srandu z mojich psych(psich?:) rad-haha,26 rokov a pises tu akoby si bol dajaky 50tnik:) moja sestra si nasla uuuuplne prveho priatela v 28!namala nikdy nikoho predtym,zila svoj zivot,chodila do prace a tam sa dala dokopy prave s kolegom,ktory v case ich zoznamenia zil s partnerkou.su spolu 3roky teraz.pomoze asi iba trpezlivost,dostatok zaujmov a chodit medzi ludi
