Túto tému som založila preto, lebo som sama v minulosti trpela úzkosťami a depresiami a hľadala som radu aj v diskusiách na tomto fóre. Chcem len dodať silu všetkým ľuďom, ktorí trpia týmito chorobami a povedať im, že si musia veriť a dá sa z toho dostať. Navštevovala som aj psychiatričku a brala lieky, som už viac ako rok bez liekov a iných utišujúcich prostriedkov. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a mne táto choroba dala dosť veľa. Uvedomila som si, že šťastie je v maličkostiach a človek si je jeho strojcom sám. Za ten rok som skončila úspešne školu a našla som si prácu, kde je komunikácia s ľuďmi základom a vrtochy úzkosti tam nemajú šancu. Všetkým vám držím palce a ak sa niekto z toho pekla tiež dostal, pridajte svoj príbeh a povzbuďme spolu tých, ktorí s týmito hnusobami ešte bojujú.
Úzkosť a depresia - vyliečenie a prekonanie samého seba
Ja môžem ísť len domov, ale kam pôjdete vy?:-)
Nebudem strácať čas pomstou, mám lepšie veci na práci.
Goodbye. A ja som si myslel, že sa to nedozviem:-)
Čiže, keď tak "rozmýšľam", tak to všetko spätne bola pravda. To nebola len ilúzia. Pekne, pekne. Pomsta. Ok, nič vám neodpustím.
The end. I sh.t on you.
Ahojte,
Mám 20 rokov a depresívnymi náladami trpím už prakticky od detstva. V rannom detstve som začala navštevovať psychológa. Také skutočné depresie kedy som musela začať brať antidepresíva začali v mojich 15 rokoch. Vtedy som vážne uvažovala o samovražde a aj som sa o ňu pokúsila. Odvtedy som mala raz za čas potrebu sa rezať, niekedy s úmyslom to tu skončiť, niekedy len zo zlosti a nenávisti samej seba. Asi také dva posledné roky už som si myslela, že je môj stabilizovaný, síce pomocou liekov ale chcela som žiť, mala som plány do života a podobne. Posledné dva mesiace sa to všetko začalo vracať. Momentálne je to už ale neúnosné. Mám problémy so spánkom, skoro každý večer pred spaním plačem, vyhýbam sa ľuďom, nechcem nikam chodiť, som neustále unavená, často myslím na samovraždu. Aj doma som niekoľko krát povedala, že lepšie by všetkým bolo bezomňa, no snažím sa pred rodičmj nedať tieto nálady najavo. Bývam na internáte a viem, že ak by som sa im so svojimi stavmi zdôverila, veľmi by sa o mňa báli. A vlastne nemám sa komu inému vyrozprávať. Blízke kamarátky sú na iných výškach a počas toho čo sa raz za čas stretneme, na to, aby som sa vyrozprávala nie je priestor. Som teda už zúfalá, nevládzem a netuším ako sa vzchopiť a kde nabrať silu žiť ďalej.
ahojte,
aj ja sa pridávam, zijem s tym uz 9 rokov a da sa to. su dni horsie su dni lepsie ale tiez mi tato "hnusoba" vela dala. naucila som sa rozumiet sama sebe, tesit sa aj z obycajnych veci, byt milsia k ludom, chapat problemy druhych, neodsudzovat ludi...
zakladom je pochopit svoj stav, vediet zvladat tie horsie okamihy a situacie a uzivat si kazdy den s usmevom. lebo ludska mysel je velmi silna a treba pochopit ze vsetko to zle je len v hlave a ako prislo tak aj odide. treba sa naucit spravne dychat, relaxovat, oddychovat a uzivat si zivot.
drzim vsetkym palce :)
kto chce pokecat, nech sa ozve :)
Ahojte,
trpím depresívnymi stavmi, je to krátko, bola som aj u psychyiatričky ale nedostala som presne vyjadrenie diagnozy, uvedomujem si ale, ze nie som uplne v poriadku, stavy sa mi menia, hore dole suvisi to stym ze po dlhom case som otvorila oci a zistila som strasne vela veci, ktorych som robila zle. Psychiatrička mi poradila cvicenie, pred zrkadlom si hovorit (ale naozaj to aj prezivat ): Je mi to luto, Odpustam ti, Mam ta rada, Dakujem.
Tieto štyri slova su velmi silne, clovek by ani neveril ako to pomaha.
Je jedno co vas vnutri trápi, základ je si odpustit, to co bolo vminulosti, uz nezmenite, dolezite je zit pre pritomnost, a prekonat tie stavy. Základom je uvedomit si preco depresia vznikla, a následne to zmenit. Sice tu pisem ako na to, no mam pocit miestami ze to sama nezvládam. Som v zahranici daleko od vsetkych blizkych a cakaju ma tazke skusky, depresivne stavy ma ovladaju hore dole, ale snazim sa stym bojovat. Pomaha mi rozhovor s mamou sktorou mam velmi blizy vztah.
Viem ze toto cele ma do buducna len posilni, no teraz je velmi tazke najst v sebe silu.
Pribehy ktore som tu citala ma naladili pozitivne, ze sa to dá, len treba siu.
som odhodlaná tu silu v sebe najst.
Drzim palce všetkým :)
Ahojte,
trpím depresívnymi stavmi, je to krátko, bola som aj u psychyiatričky ale nedostala som presne vyjadrenie diagnozy, uvedomujem si ale, ze nie som uplne v poriadku, stavy sa mi menia, hore dole suvisi to stym ze po dlhom case som otvorila oci a zistila som strasne vela veci, ktorych som robila zle. Psychiatrička mi poradila cvicenie, pred zrkadlom si hovorit (ale naozaj to aj prezivat ): Je mi to luto, Odpustam ti, Mam ta rada, Dakujem.
Tieto štyri slova su velmi silne, clovek by ani neveril ako to pomaha.
Je jedno co vas vnutri trápi, základ je si odpustit, to co bolo vminulosti, uz nezmenite, dolezite je zit pre pritomnost, a prekonat tie stavy. Základom je uvedomit si preco depresia vznikla, a následne to zmenit. Sice tu pisem ako na to, no mam pocit miestami ze to sama nezvládam. Som v zahranici daleko od vsetkych blizkych a cakaju ma tazke skusky, depresivne stavy ma ovladaju hore dole, ale snazim sa stym bojovat. Pomaha mi rozhovor s mamou sktorou mam velmi blizy vztah.
Viem ze toto cele ma do buducna len posilni, no teraz je velmi tazke najst v sebe silu.
Pribehy ktore som tu citala ma naladili pozitivne, ze sa to dá, len treba siu.
som odhodlaná tu silu v sebe najst.
Drzim palce všetkým :)
Ahojte mám taký problém asi všetci tušíte aký a neviem ako ďalej k lekárovi nechcem ísť lebo nechcem mať v karte že som jedol všelijaké sprostosti.. a viem aj čo bolo spúšťačom pred dvomi mesiacmi sme sa rozišli s priateľkou ktorá pre mňa znamenala veľmi veľa a ešte mesiac po rozchode mi dávala nádej že by sa ku mne vrátila. Po mesiaci mi povedala že je koniec hneď v ten deň aj môj najlepší kamarát ktorý bol pre mňa oporou v ťažkých chvíľach mi povedal že zostava žiť v Nemecku... povedal som si nevadí ideme ďalej a rozhodol som sa spoznávať nových ľudí aj som stretol jedno dievča s ktorým sme mali toho veľa spoločného aj sme si sadli a bolo nám spolu dobre a už som myslel že všetko opäť dobre ale poslednou ranu pre mňa bolo keď jej diagnostikovali rakovinu v pokročilom štádiu a uzatvorila sa do seba a prestala komunikovať so svetom... a vtedy to prišlo začal som si pripadať sám a opustený že nemôžem byť šťastný prestali ma baviť moje koníčky prestal ma baviť život... začali ma prenasledovať myšlienky čo ak už nebudem nikdy s nijakou tak šťastný ako s bývalou. Začal som o ňu bojovať hľadať si zámienky aby som mohol byť s ňou čo môj stav ešte zhoršuje a teraz boli vianoce všade samé vianočné pesničky priania aby sme boli s tými na ktorých nám záleží tiež môjmu stavu nepomáha... pripadám si sam opustený a zbytočný a že nič pekného ma nečaká a neviem ako ďalej ako sa tohoto celého zbaviť opäť by som chcel byť ten usmievavý optimista...
Podobným peklom som si prešiel aj ja,preto budem písať len moje osobné skúsenosti.K psychiatrovi som chodil celých 10 rokov a vôbec nič mi to nepomohlo.Zo začiatku za každú moju návštevu si pán psychiater účtoval nemalú sumu.neskôr od toho ustúpil,avšak pri mojej poslednej návšteve u neho,si za moje konzultácie s ním zapýtal 20€ ,hoci dobre vedel,že nikde nepracujem...Zo začiatku som to bral tak,že mi chce pomôcť,tak som si návštevy zaplatil.Postupne mi však pridával rôzne lieky,ktoré stoja nemalé peniaze a tieto lieky si musíte uvedomiť,že budete musieť brať trvalo,lebo ani chvíľu psychiater neuvažuje spôsobom,že by vám ich vysadil a v zdravotnej karte sa vám tak objaví množstvo diagnóz,ktoré vám napríklad pri hľadaní zamestnania značne skomplikujú život.Neverte podobným bájkam,že je to chémiou v mozgu!Vy sa potrebujete len pozdieľať,možno s niekým,kto by vás pochopil vyrozprávať,preto odporúčam takéto veci riešiť jedine cez dobrého psychoterapeuta,alebo psychológa!Pozor!Psychológa,ALE NIE psychiatra!Pokiaľ ste však veriaci,možno by pomohol rozhovor s dobrým kňazom,prípadne spovedníkom.Psychiater lieči iba chémiou,z ktorej ostane vaše telo na nepoznanie,priatelia a známi vás nespoznajú a budú po vás iba so súcitom pozerať...Mám s tým osobnú skúsenosť a môžete mi veriť,keby som s tým v roku 2012 nesekol,neviem,kde by som dnes bol,lebo pri vynechaní sa objavia bastinenčné príznaky,ako pri drogách a darmo vám tu psychiatri tvrdia,že to tak nie je a SSRI sú vraj liečiky bezpečné...Nie sú! Nedávno som takúto epizódku z úzkosťou a depresiou absolvoval,skúsil som navštíviť inú psychiatričku v okresnom meste,no po vyjdení od nej,a z jej neprofesionality som sa cítil viac depresívny,ako keď som tam šiel!Prišiel som u nej ešte dokonca hneď aj o 15€!!! Vraj za prvé vyšetrenie! Za každé ďalšie 5€! A to počítajte s tým,že zo začiatku budete tam musieť chodiť týždenne,kým vás na lieky nastaví,tak si vypočítajte,koľko na vás zarobí!Lieky som si samozrejme nevyzdvihol a ešte ma dokonca chcela zatvoriť na oddelenie....!!!!Neviem,či pani psychiatrička vôbec tuší,že sa už mám fajn,ale mne pomohlo z práce pár dní voľna,o svojom probléme porozprávanie so svojou nadriadenou a vôbec sa nedám nahovoriť,aby som podobné "liečivá" do seba zasa pchal,nakoľko sa tu jedná jedine o biznis farmaceutických firiem.Musíte si uvedomiť,že máte právo prejaviť svoje emócie,aj si trebárs poplakať,fľaštička je síce možno pre niekoho dobrá vec,ale váš neriešený problém to len utlmí,snažte sa to preto riešiť inou cestou,ako cez psychiatra,lebo o tom,aké peklo som prežil,keď som si naraz vysadil v roku 2012 tie lieky,viem len ja sám a druhýkrát do tejto rieky fakt nevstúpim.Ak chcete,kľudne mi napíšte,rád sa pozdieľam.
beriem už tretie ad po tom ako som vysadila udržiavaciu dávku bez porady s lekárkou,prvé ani druhé nezabrali,začala som brat tretie ,zmenila som aj lekára,beriem ich týžden a tak čakám či zaberú.toto nieje život len prežívanie.prežil to už niekto.dufam,že vianoce budú veselšie.má niekto takú skúsenosť.niekedy sa prekonám niekedy to nejde,mám pri tom problémy s dýchaním krčami v žalúdku teda zachvaty uzkosti.
