Keď úraduje alkohol

Tommy°Lie, ďakujem za príspevok. Pekne si to napísala, aj keď začiatok je smutný. No každý v živote má nejakú úlohu. Čas letí rýchlo, a v čase, keď sa vzdávame, nám vojde niečo, alebo niekto do života a postaví nás.
Včera večer sme sa s partnerom rozprávali. Veľa mi opäť toho povedal... Zatiaľ sme ako tak spolu, no moja rodina ho už nechce ani vidieť. Zatiaľ nevedia, že sme "spolu". Moji rodičia mu dali šancu a v jeden večer sa to moc zvrtlo, a ja som myslela, že už je koniec. Rodičom som to povedala a nechcú až sa dáme dokopy. Oni by boli radi, keby býval somnou a oni by sa nemuseli sťahovať ku mne, ale že za tie nervy im to nestojí...Partner chce, až im to rýchlo poviem, lebo sa nechce skrívať a báť, že niekto príde ku mne a budem mať problém... Chcel ísť aj za mojou mamou osobne, ale ona ho už nechce vidieť, že u nej skončil... Čo ju chápem, no rada by som mu dala ešte jednú šancu a poslednú. Vidím na ňom zmenu, a pracovne sa mu už začína dariť. Keď prišiel na Slovensko, tak sa mu tu nedarilo zohnať prácu. No ja sama potrebujem čas. Tiež by som radšej videla, či nám to pôjde, či sa opäť nezvrtne.

Leninka
Nečítala som staršie príspevky, ale rada by som sa s tebou podelila o svoju osobnú skúsenosť, ktorou je neskutočný zázrak ktorý sa mi podaril...
Keď som spoznala svojho terajšieho partnera bola som psychicky na dne ( asi rok pred tým som tragicky stratila partnera s ktorým som strávila najkrajších 8 rokov svojho života ). V tom čase som bola presvedčená že partnera už nechcem, nechcem lásku, povedala by som to tak že nechela som nič. Avšak vtedy mi vstúpil do života on... Tiež si rád vypil, nevravím že alkohol potreboval k životu, ale doposiaľ nemal iný zmysel žitia ako kamaráti a večerné ba až skoro ranné vysedávanie po baroch a krčmách. Osud to však zariadil tak, že sme sa nejako zaplietli a čas zariadil to že už to medzi nami nebolo len o kamaratstve... A práve vtedy som ho začala vnímať ako človeka s ktorým chcem budovať plnohodnotný vzťah , kde alkohol nemal vôbec žiadne miesto... Povedala som mu, že ak to má medzi niekedy fungovať musí sa vzdať alkoholu, priamo povedané stal pred rozhodnutím ,,buď ja alebo alkohol,, . Neuveríš z chalana ktorý blúdil z baru do baru sa stal absitent, pre ktorého je alkohol tabu. Poviem ti, ten boj aby sme sa dopracovali do takehoto štádia bol ťažký... Veľmi ťažký... ťažko sa mu odolávalo kamarátom ktorý ho volali vždy len na jedno pivo. Ja som mu to nezakazala, vždy som mu povedala máš vlastný rozum, urob tak, aby si to nemusel ľutovať. Nepoviem že pár krát neodišiel, nemôžem tvrdiť že s tým sekol jedným razom... Ale vždy keď sa vrátil domov vôbec som ho nečakala vo dverách s valčekom v ruke :D ani som mu nič nevyčítala... Je pravdou že ma to hnevalo, nemôžem tvrdiť že nie, ale nikdy som mu to nedala najavo. Vždy som mu len povedala niekoľko kľudných a vyrovnaných slov a nikdy som mu nedala príležitosť na jeho skvelé výhovorky prečo pil... Trvalo to takto dva mesiace, až raz prišiel domov opitý a dostal od života riadne po papuli keď som ho tam nečakala... čakal ho len list ,, na rozlúčku ,, a kľúč od bytu. Tento krok bol pre mňa tak neskutočne ťažký, ale cítila som, že je správny... Pokiaľ on nemá záujem zmeniť sa, nestojí mi o moju lásku... Vtedy ho osvietilo... Týždeň ma zháňal, obvolal celú moju rodinu, priateľov dokonca aj kolegov... Zháňal ma na miestach kde sme sa spoznali, kam sme zvykli spolu vyraziť a taak... Žiaľ neúspešne... Po týždni som sa rozhodla zdvihnúť mu telefón, srdce mi horelo láskou, ale musela som zachovať chladnú hlavu. Samozrejme v telefóne som nepočula nič iné iba mrzí ma to, prepáč, ja už nebudem, nechcem ťa stratiť atď. Vtedy som mu povedala že každý by mal v živote dostať ešte jednú šancu a vrátila som sa k nemu pod podmienkou už ani kvapka. Poviem ti pravdu neverila som tomu že t dokáže. telefón mu zvonil každý víkend, niekedy aj cez týždeň a on bez toho, aby som k tomu niečo povedala rázne odmietol. Jeden večer sme sedeli na balkóne a zrazu niekto zazvonil... poslíček doniesol kyticu ruží a môj partner mi poďakoval za to, že som pri ňom stála a pomáhala som mu zotrvať... Povedal mi že som jeho životnou inšpiráciou nielen pre abstinenciu ale pre každé jedno rozhodnutie v živote... teraz sme spolu už 2 roky a viem, že je to partner ktorého nevymením za nič na svete....
Moja tým ti chcem len povedať že nič nie je nemožné. No uvedom si že veľmi veľa záleží od teba, od toho, ako partnerovi pomôžeš s tým prestať.. ver že sa to dá, len treba nasadiť správne zbrane a taktiky... A pokiaľ ešte spolu čakáte bábo rieš to kým je čas... Ak zmeny nie je schopný i keď bolestivo zabudni na neho a mysli na to, že dieťa by malo prísť do vyrovnanej ,,rodiny,, .Držím palčeky moja a ak by si potrebovala nejako poradiť ,,ako na to,, kľudne napíš...

ťažko sa s tým vyrovnáva. Tak sme sa obaja tešili, že začneme spolu bývať, a keď sme začali tak žiť, bolo to čoraz horšie. Hovorí mi, že sa dokáže zmeniť a chce sa zmeniť, že kľudne pôjde na liečenie, ak bude vedieť, že to pomôže, že s ním ešte budem chcieť byť. On chce aby sme boli spolu, a uvedomuje si, akú chybu urobil, priznáva si to. Veľmi sa chce starať o malé, vychovávať... Nechce aby malo také detstvo ako on....
Aký býva abstinujúci alkoholik? Býva podráždený, zlostný...?

ja zijem s abstinujucim alkoholikom. Mozem ti povedat,ze aj ked nepije (abstinuje) je to s nim tazke. Alkoholik je chory clovek,ktory ak nepije, najde si zavislost na niecom inom. A to osobne poznam dvoch. Proste oni to musia kvoli tomu aby nemysleli na ten alkohol. Nie vsetci su zli ale je to s nimi tazke. Preto si premysli co spravis. A to co pises je o alkoholizme. Inak ak ON sam nebude chciet na liecenie tak to nema vyznam. A poznam aj takeho co uz bol 6-7x na lieceni a opat sa k tomu vrati. Je to velmi tazke.
A klamat oni vedia uzasne!!!! Zelam spravne rozhodnutie.

vidis Leninka, ludia Ta nepoznaju, ale radia Ti radsej sa vratit z kratsej cesty a vedz, ze to myslia uprimne a pre Tvoje dobro a dobro dietatka, ktore coschvilu porodis, vela zien zbytocne dufalo cele roky, nerob tu istu chybu, nateraz na neho zabudni a ked sa alkoholu naozaj vzda natrvalo, potom mu daj sancu, skor nie, nech je to teraz pre Teba akokolvek tazke, drzim palceky

odputaj sa od neho teraz kym je cas.On sa nezmeni aj ked ti to slubi.Alkoholici klamu.Aj keby sa isiel liecit tak sa vrati k tomu znova.Ukonci to,je to len predlzovanie agonie.Si mlada,este si najdes partnera.

Veď to, že oni si povedia, že prestanú s pitím, aj oni sami to myslia vážne, ale aj tak sa k tomu otočia... Nezvládnu to... Keby a ak bude výnimka, tak budem rada. No má vek, kedy človek už rozmýšľa inak, nie nad krčmami...

Leninka, ja som sa rozviedla s muzom, ale nie pre alkohol a nikdy som to nelutovala, ani na sekundu, lebo rozvod bolo jedine vychodisko z katastrofalneho manzelstva
nerada Ti to hovorim, ale on sa tazko zmeni, mala som moznost poznat vela manzelstiev, kde uradoval alkohol, no poznam aj nie jednu vynimku, kedy muz prestal pit uplne, ale to su fakt iba velmi zriedkave vynimky, ved ak on bude ten vynimocny pripad, potom sa mozete dat znovu dokopy, ale nateraz si nerob zbytocne iluzie, joj, oni vedia tolko naslubovat, velakrat sluby myslia naozaj uprimne, ibaze zavislost je ovela silnejsia ako ich pevna vola, to je ten problem

tak s priateľom sme sa rozišli, a teraz je to také všeliaké. Ospravedlňuje sa, a hovorí, že to čo urobil bolo moc, a uvedomil si, že prichádza o mňa a o malé. Že nechce sa dívať ako niekto iný vychováva jeho dieťa, že nikdy nechcel to, čo sa stalo. Veľmi veľa mi rozprával. Ide si predpísať lieky a nastupuje do práce. Napriek všetkému, ho mám rada, no mám strach, či by to zvládol, a či by sa to niekedy opäť nezopakovalo...
ta3 ak sa môžem opýtať, tak bolo Vám niekedy ľúto, že ste od muža odišli? No podľa toho čo ste napísali, tak ste to mali oveľa vážnejšie ako ja. Lebo napríklad ja stále rozmýšľam, že keď by som bola bez neho, a on by sa zmenil, čo sa chce zmeniť, tak že to budem potom v budúcnosti ľutovať...

Ze som taky smely skusim sa aj o daco podelit

V podstate mas len 2 moznosti
1 - ako uz bolo spominane zacat z radikalnou prevychovou takze si miestami budes pripadat ze mas baaba dve

2 - V pripade ze nemas nervy alebo sily na prvu moznost tak mu pobal veci a >>>

Najhorsie co mozes spravit je nechat to tak vyckavat kym sa to zlepsi alebo verit plany slubom ze sa to zmeni
Mal som podobny pripad v rodine - vlastne ten isty a mozem ti povedat ze s postupom casu sa veci iba zhorsuju a to dost radikalnym sposobom