Psychicke problemy

Zuzka,ked som si to potom spatne premietala tak také náznaky boli možno aj 3 roky dozadu.Ale to boli také chvílkové slabosti.Ale tie problémy s jedením a dávením trvali možno 2 týždne.Presne neviem.Totižto ja ked som sa ráno zobudila cezomna ako keby niečo prešlo a bola som odrovnaná.Ešte som aj manželovi vravela,že sa ráno prebúdzam s takým strachom ako keby som išla maturovat,alebo do zubára.A na to hned začalo to dávenie.Ja som mala problém sa ráno vybrat do práce.Tak som išla za obvodnou,dala mi neurol.Hned ma chcela nechat na PN ale ja som nehcela.Mala som ho užívat 2x denne.Dala som si 1,super.Potom som ešte užila možno zo 2 tabletky.Odišla som na nočnú,po Neurole som sa cítila vynikajúco.Ráno normálne som komunikovala s kolegynami a ked som prišla domov ma odvalilo.To sm vedela že je zle a sama som bola pýtat PN.V robote absolutne nechápali,ked som zavolala že som PN.Chvílu som potom poctivo jedla Neurol,ale ked bolo dobre zasa som ho vysadila.A zosypala som sa znova.Ale to ma už doktorka poslala ku odborníčke.Takže asi tak.Doteraz to nelutujem a s terajšími skúsenostami by som tam už utekala hned.

Veronika, ked ale ja mam take psychicke problemy, ktore skoro vsetci psychologovia a psychiatri prehliadaju a liecia ako ine choroby :(((. Znie to cudne, ja viem, ale je to tak.

zuzka, ja som zacala mat problemy psychickeho razu uz v 15tich, som sledovala ako dycham atake hovadiny....a vadilo mi to...a trvalo mi to asi dva roky, kym to preslo--to sledovanie...potom ak tri roky klud, a potom asi v 20 som sa zacala bat nozov a tak...a nabalovalo sa n ato vselico..ale som s tym bojovala sama vo svojom vnutri..a darilo sa mi obcas...tak som nesla za psychiatrom.potom asi po roku a pol..to odislo...mala som dusevnu pohodicku...a potom dosli problemy...a vratilo sa to s omnoho vascou intenzitou, v inej podobe....preto vravim, ak ma niekto problemy, netreba cakat...treba ist hned, aj mne to vravel sam psychiater..lebo vtedy je najvacisa sanca podchytit to vcas...a aj lieky sa potom nemusia brat dlho..takze neboj sa, chod, povedz pravdu, celu, nic nezatajuj, lebo potom by ti doktor nemohol urcit spravnu diagnozu, takze pre svoje dobre vrav pravdu..a uvidis, bude dobre, drz sa a ziaden strach, akoze ja absolutne nemam problem ani na verejnosti vraviet, kamosom, znamym aj v skole, z echodim k psychosovi..dnes je to vazn euplne normalne. je strasn evela psychickych poruch, dnesny sposob zivota, malo pohybu, chodenia na vzduch atd sposobuje...ze potom takto ludia trpia..takze..tak..:)...a predsa, uvedom si, je to tvoj zivot, a ked si nepomozes sama, kto iny???? nikto.tak si pomoz sama tym, ze chod, a vyhladaj odbornu pomoc.neboj, zvladnes to :)

hej, hej, pri brani antidepresiv sa clovek velmi citi ospaly, ako ja som prvy mesiac brala antidepresiva spolus neurolom. ten som potom vysadila a beriem len jednu tabletku antidepresiva vecer..spociatkus om zvykla velmi dlho spavat...aj vyse 12 hodin...ale casom sa to upravilo..teraz uz len tak 10 hodin..niekedy aj menej, ako sa mi da:) ale hlavne, ze sa citim opat stastna a kludnááááááááá..:)

Alickaj a Veronika a ako dlho ste mali tie problemy, kym ste navstivili psychologa ci psychiatra ???

Veronika,úplne s tebou súhlasím.Ja som tiež velmi dlho nevedela čo mi je.Len som sa hrozne zle cítila.Dokázala som rozprávat s ludmi,ale v duchu som si myslela nech už vypadnú.Dost dlho som sa takto trápila ale ked už prišlo na to,že každé ráno ma neuveritelne dávilo a nedokázala som jest už som vedela,že je to niečo zlé.Ja som užívala Seroxat,doktorka trafila na prvú šupu a bola sama prekvapená ako dobre mi zabral.Ale ako píšeš,trvá to 2 týždne kým sa dostavia prvé účinky.A to by nikto neveril,ale ja som prvý mesiac skoro celý prespala.Takmer nič som nevládala robit.Kto to nepozná by povedal,že som bola lenivá,ale to vobec nebolo o tom.Potom sa pridružila porucha spánku,ale aj to sme dali s doktorkou do poriadku.Chvalabohu už som 4 roky bez liekov,občas ked sa cítim velmi zle dám si Lexaurin.Nerada na to obdobie spomínam a dúfam,že sa už nevráti.

jaj, este jedna skusenost, starsne zle som sa citila, psychicky, fyzicky mi nic nebolo, mala som vsetky vysetrenia z asebou, aj ct mozgu, vsetko...a poslal psychiater aj ku psychologicke, ta mi dala nejake testy, porozpravala som jej, ako s acitim...a ona mi na to, testy su v poriadku...viac cvicte a myslite pozitivne...NIJAKO MI NEPOMOHLA!!!!!! psychologovia v takychto pripadoch nie su moc ucinni...:(...nastatsie psychiater vedel, o co ide, nasadil lieky...najprv sice prve antidepresivum, co mi lekar predpisal, mi nezaberalo...po dvoch tyzdnoch mi zvysil aj jeho davku, ale citila som sa stale rovnako, ak nie horsie...tak mi potom predpisal ine, a uz zabralo...a beriem ho doteraz:)tazke,chcem tym len povedat, ze vam nemusi zabrat hned prvy nasadeny typ antidepresiva, potom to treba povedat psychiatrovi a hned vyskusat ine.

ja som mala problemy psychickeho razu uz dlhsie, ale vzdy som sa snazila bojovat s nimi sama, vo vnutri, obcas to slo, obcas nie...aj to odislo..na isty cas.ale vratilo sa to opat, v inom prevedeni, ovela intenzivnejsie, a tak som sa zamotala v tom, ze inu cestu uniku z toho som ako navstevu psychiatra, nevidela. a vobec som sa nebala ist z apsychiatrom, ziadna hanba. ten moj je uplne super, naordinoval mi super liecky a uz si na nich ficim sedem mesiacov, zlepsenie vidim o 90%:) a nebudem nikdy lutovat, ze som za nim sla. ja som sa ani vobec nehanbila mu povedat vsetko dokladne od A PO ZET...vsetky tie trhle myslienky, a to, co suzovalo moju mysel...lebo som vedela, ze on je tu na to, aby mi pomohol. a bolo mi tak velmi zle, ze nejaka hanba rozpravat detailne a prezradzat doktorovi moje najtajnejsie myslienky, ktore mi vyvolavali uzkosti, nebola. Takze, vsetkym vam, ktori mate nejaky problem, odkazujem a v dobrom radim, nesnazte sa problem odsuvat, mozno sa vam navonok podari ho prekusnut, ale on sa vrati, v ovela silnejsej intenzite, a za to vam o urcite nestoji. aj tak to je sposobene vzdy len nedostatkom serotoninu v mozgu, a to sa da napravit jedine liekmi, antidepresivami 3 generacie, ktore nie su navykove, a su super:) a este vela pohybu, byt na dennom vzduchu a svetle, jset cokoladku bananiky, a vela sa smiat...ale toto vsetko sa da az potom, ako vam bud euz lepsie, leo ked mne bolo najhorsie, nevedela som jest, spat, ani sa len rozpravat s nikym..takz enajprv vam musia nasadit lieciky..tie vam zaberu tak po dvoch tyzdnoch...postupne amusite sa sami snazit chodit von, mysliet na ine..rozpravat sa poztivne s kamosmi.. apak sa to da uz :)drzim vam vsetkym palce:)

Zuzinka, keby si Ty vedela, aké to boli pre mňa galeje, keď som v čakárni prvýkrát stála. Potila som sa ako myš a chvela ako osika. Ale mala som pripravené,čo všetko poviem, prekonala som sa a dokázala som to. Aj druhýkrát to nebolo ktoviečo, teraz nemám problém porozprávať to aj priaťeľom, že som tam chodila a už viem aj to, že to nebola moja vina, ale vina chemických procesov v mozgu. A tie sa dajú nádherne upraviť. Keby si bývala blízko, šla by som tam s Tebou ako podpora. Ale to asi tak nie je.
Ozaj, si už dospelá? Rozmýšľaj nad tým celé hodiny, ak chceš, odhodlaj sa a urob zo seba a pre seba hrdinku. Zvíťazíš!!!!!!!

Zuzka,rozhodne dlho nečakaj,lebo stav sa ti može ovela zhoršit.Čím skor pojdeš tým lepšie.Myslím si, že keby som bola otálala s návštevou psych.tak by som určite skončila na oddelení.A to by bolo horšie.Takto to išlo ambulantne,trocha som pomarodovala a bolo fajn.Držím ti palce,potom daj vediet.