Myslite ze depresia a panicka porucha su nevyliecitelne, chronicke?

Depresia nie je telesný problém, ale psychický, preto ju nie je možné vyliečiť fyzickými prostriedkami. Nebudem to všetko rozpisovať, je toho viac a každý človek je individuálny. Každý potrebuje inú radu. Kto by chcel, môže písať, rada objasním.

Ono, to je tak, že ak by sme sa pozreli až za hranice možnosti ľudského chápania, tak by sme prišli na to, že áno, ono sa to vyliečiť asi nebude dať úplne, ale existovať môžeš aj bez liekov, ak to dokážeš. Ja mám trebárs stále mániu, tak sa musím tlmiť. Ak sa nebojíš tých stavov, ktoré máš, tak po čase sa to nejako utrasie. Ženy sa však takého niečoho viac boja ako neboja:-) Áno, aj ja mám strach, z bubáka, a preto každý deň po vypití mliečka s medom sa stále pozriem pod tú posteľ, či do skrine, či na wecko a podobne, či tam náhodou nie je. P.S. Ani na pivo nepošlete, ok, v poriadku. Už si pripadám ako sám vojak v poli, či strašiak v maku? Neviem, bohužiaľ neviem.
P.S. Teraz je to zase niečo iné, toto je iný fach.

ked sa to tak vezme, aj chrípka je vlastne nevyliečiteľná :D ked sa furt vracia. Alebo to vezmem ako znak toho, že potrebujem posilňovať imunitu. S dušou je to, možno, podobné. Depresia a panická porucha mi ukazujú, že sa mám naučiť vnímať nejaké veci inak a inak sa o seba, svoje vnútro starať
.

každá choroba je liečiteľná-akupunktúra

Každej depresie sa dá zbaviť, lieky neuzdravujú, ale potláčajú.

Mám 19 rokov, taktiež trpím depresiou už asi 3-4 roky. Taktiež panickú poruchu. Beriem antidepresíva a bojím sa ich vysadil lebo už teraz som na tom dosť biedne. Dosť ma zaujalo čo napísal RNG. Mohol by si k tomu pripojiť nejaký odkaz? Alebo niečo? Chcem vedieť viac

Mne pomohol psychológ v Banskej Bystrici (www.zaskalan.sk), chodila som k nemu síce zo Žarnovice, ale stálo to za to. Panika sa mi spustila po predávkovaní marihuanou+alkohol. Ten stav bol totálne mimo, bála som sa, že mi šibne, že mi to zostane... Pár dní ešte boli mierne paranoidné stavy ale potom sa to postupne začalo nabaľovať - vyhýbanie sa v škole, davy, obchody, ulice, do toho depresie, obavy či nemám nádor v hlave, vyšetrenia...kolotoč lekárov, liekov, psychiatrov.Prerušenie školy, beznádej, tlak mamy, nedôvera v nikoho a nič, odmietanie rodičov... Až ma mama dokopala, že nech idem do BB, čítala nejaké recenzie, články o panike a faktom je, že u psychológa som bola najprv nedôverčivá, ale postupne sme si prešli všetky udalosti a okolnosti, nácvik zvládania paniky v bezpečí odborníka ma uistil, že to dokážem zvládnuť a postupne som uverila, že to bude OK. Dnes sú to,mu 2 roky, na kontrolu do Bystrice chodím už len tak, pochváliť sa, zrekapitulovať život. Nevzdávajte sa, cesta von je možná a pridávam sa k tým ktorí tu písali o pohybe - hýbte sa a cvičte. Panike nazdar!!!

Ja som trpela panickou poruchou a miernou depresiou...a teraz som bez liekov. Zo začiatku som užívala AD cipralex a frontin dokopy..nasledovne...že som začínala pomaly AD najskôr pol tablety ráno, potom trištvrte a neskôr celú tabletu ráno. Frontin som užívala v kombinácii s Ad prvé dva týždne, potom vysadila mi ich lekárka. Ad celú tabletu som užívala asi tri roky, potom pol roka pol, a trok a pol štvrť. Teraz som bez Ad.
Po dohode s lekárkou sme AD vysadili, lebo som dlhú dobu užívala len štvrť tablety a to je skoro akoby nič.
Niekto by si povedal, že nič nemôže robiť..ani ja som nemohla, ani von chodiť nič..ale aj napriek tým stavom som chodila von, najskôr prechádzky, potom som začala lyžovať, plávať, korčule....pomaly som začínala prekonávať masy ľudí čo mi robilo veľký problém..isto som sa aj občas vyhla nejakej nepríjemnej situácii..ale so súčastnostou sa to nedá zrovnať
Teraz chodím každý druhý den na bike, step....a teším sa zo života ako takého...xy razy som túžila byť fit, byť bez liekov, ale čím viac sa človek snaží, tak to neprichádza......treba čas, treba sa vnútorne vyrovnať s tým čo nás trápi, vyriešiť nepespektívne vzťahy...
Vždy s údivom tu čítam ako sa tu niekto radi čo užívať a čo nie a ako a kedy...človek nemôže sám si s liekmi šafáriť ako uzná to je jedna vec a druhá tá že u každého človeka inak lieky zaberajú a nemôžno tu dávať rady na úrovni, lebo daného človeka nevidíte, neviete ako tá choroba u neho prebieha, z čoho vznikla...prepáčte ak vás niekoho tým urazím..ale ja by som sa tým neradila.
A ešte jedna poctatná vec je tá, že pri Ad človek na začiatku prežíva hrozné stavy, občas horšie ako samotná pp, ale po čase to zvykne odznieť...

Prajem všetkým panikárom až sa im podarí sa z tejto desnej choroby dostať.

emem
Panickou poruchou, záchvatmi úzkosti a derealizáciou trpím asi rok aj pol. Spustila mi to marihuana. Bral som aj lieky, ale stav mi ešte zhoršovali. Našiel som si vlastný prístup - zravý životný štýl, pozitívne myslenie a flegmatizmus :) Proste si to nevšímam. Ak aj príde dereálka, vtieravé alebo paranoidné myšlienky, tak sa nad nimi nepozastavujem alebo sa len zasmejem a idem ďalej. Proste ignor :) Takto som spravil prvý ročník výšky (I keď je pravda, že cez skúškové mi bolo horšie) a v pohode pracujem. Nemám s ničím problémy. Občas som hore, občas dole :) Navštevujem psychiatra, ktorý ma zatiaľ 'monitoruje' ako sa to u mňa vyvíja. Psychológ mi nepomáhal... To je asi všetko. Držím palce, hlavu hore! Život je parádny ;)

akonato ty sa na to pozeras z velmi zleho uhlu pohladu. Lieci sa 17 rokov. No bez liecenia by uz zrejme bol 17 rokov mrtvy. Tak aj o tom to je. Radsej zit s liecenou depresiou ako nezit vobec. Tak ako su fyzicke ochorenia chronickeho charakteru, takisto sa vyskytuju aj psychicke chronickeho charakteru. Takze neber ludom nadej v lepsi zivot ;)