Vážení čitatelia,
aj ja som sa rozhodla prispieť k príspevkom.
V krátkosti sa Vám pokúsim opísať môj \"život\".
13 rokov som žila v manželstve, ktoré bolo celkom fajn, manžel ma ľúbil, žili sme si dobre, zdalo sa , že mi nič nechýba. Mám dve deti 18 ročnú dcéru a 14 ročného syna. Z mojej strany som k manželovi necítil to, čo on ku mne, sexuálny život nám nefungoval 13 rokov, odmietala som ho, nenávidela ten pocit, ale hovorila som si, že nemôžem mať všetko. Bola som rozhodnutá žiť s ním do konca života. Pred dvoma rokmi som sa zaľúbila a vtedy som zistila, že už nemôžem takto žiť. Pre toho človeka som sa rozhodla pre rozvod a odísť z domu. Manžel bol v tom čase už na mňa zlý a psychicky ma týral, musela som odísť z domu a dodnes som sa nedostala ani k osobným veciam. Vzal mi všetko, deti, dom, spomienky...
Ten človek pre ktorého som to urobila prerušil so mnou kontakt a so všetkým som si musela poradiť sama. Viac ako pred rokom som stretla muža, ktorý veľmi o mňa bojoval a hneď od začiatku vedel o mne všetko. Pomáhal mi a stoji pri mne do dnes. Žijeme spolu v prenajatom byte a máme sa radi, môj sexuálny život je nádherný a ja cítim, čo som nikdy necítila.
Ale....bojujem o deti, o všetko, čo bolo súčasťou môjho života. Mojich rodičov som nevidela rok a ani nevedia kde bývam, stratila som dlhoročné priateľstvá, môj ex stihol všetkých navštíviť a podať svoju verziu, na moju sa už nikto nepýtal. Všetci ma odsúdili bez vysvetlenia, že nič zlé som neurobila. Prišla som o prácu, proste o všetko. Na jednej strane mám vedľa seba človeka ktorého ľúbim a on mňa (je ale o 8 rokov mladší), na strane druhej nemám nič. Trápim sa rok v byte, niekedy nevychádzam aj niekoľko dni von a nemám chuť žiť...nemám pre koho. Keby som nemala jeho, tak už dnes nie som tu.
Žijem v nádeji, že sa to všetko obráti a ostatní pochopia, že som nič zle neurobila, iba som chcela žiť...
Opustená
Danka ahoj v tvojom príbehu som našla iečo z môjho života. S mojím manželom sme boi spolu spolu 11 rokov z toho 7 rokov manželia. Vzťah nebol vždy ideálny nakoľko on bol večne nervózny a zlosť vyvršoval na mne. Už počas chodenia mi mamka vravela aby so mto nechala tak rozišiel sa so mnou ale keď chcel sex dobehol vždy.... nakoniec som zostala tehotná vzali sme sa mali sme po troch rokoch znovu dieťa ale vzťah ič moc keď nevrieskal na mňa vrieskl na deti :( tiež som začala pociťovať že ten sexuálny život s ním je nemožný ale bolo to aj jeho chybou keďže prišiel z práce a prvé čo sa spýatl bolo to že či bud sex čo ma odraďovalo viac a viac.... Napokom som sa tiež zoznámila s jedným chlapom ktorý tvrdil že ma o mňa aj deti záujem, manžel sa dozvedel podal žiadosť o rozvod potom stiahol že skúsime kôli deťom, bohužial nebolo to ono :( napokom som sa rozhodla podať žiadosť ja a momentálne som rozvedená mesiac. Ten človek ktorý ma ako vravel "neskutočne" miloval zo dňa na deň neodpvedal na sms ani na hovory. Tiež somzostala sama ale mám aspoň deti čo ma drží nad vodou a mám pre koho žiť :) Dúfam že budem mať šťastie a tiežstretnem človeka ktorý si ma bue vážiť a nebude ma považovať za slúžku a handru :)
Držím palceaby to dobre dopadlo ako aj s deťmi a aj s tvojimi rodičmi :)))
zle si urobila, ze si o to vsetko nebojovala hned na zaciatku, moze byt teraz uz neskoro
ale skovavat sa v byte nema vyznam
jedno dieta je uz dospele, tak zalezi len na tebe ci ta bude chciet vidiet, o to druhe sa musis sudit. nerob zo seba obet, lebo tou si sa urobila sama a nikto iny za to nemoze len ty
a zchop sa, lutovat sa je lahke, ale skus bojovat, este stale mozes mat krasny zivot, tak drzim palce
a zase sa izolujes, zijes len pre seba a priatela, to nie je dobre. ozvi sa rodicom, ved sa musia bat o teba, co deti? si povinna sa o ne starat. ty si ušla, schovala sa, co si maju mysliet priatelia? vyjdi na slnko, chod medzi ludi, ktorym na tebe zalezalo a urcite stale zalezi, kvoli tomu ze ti nevyslo manzelstvo sa svet nezruti ale mysli na deti. tie ta potrebuju.
samé od seba sa nič v dobré neobráti daj mužovi jasne vedieť že deti máš rada a chceš ich aspoň navštevovať ako nechápem ťa ako si mohla opustiť deti?pochopím že nechceš muža,ale deti máš na ne právo aspoň na návštevy určite......
