Ahoj, neviem, kde by som už mala hľadať pomoc, tak to vyskúšam aspoň tu. Viem, že táto téma je veľmi citlivá a pre každého osobná, ale rada by som chcela vedeť aj názor iných. Keď som mala 15 rokov, zoznámila som sa s bratrancom, jeho otec mi je ujo a je to brat mojho oca. Stretávali sme sa len na oslavách apod. Sem tam aj mimo. Dnes už sme dospelí, já mám svoju rodinu, ale pred rokom a pol sme sa začali navštevovať. Naše návštevy boli častejšie a začali sme pociťovať, že nám je spolu dobre a keď není sme spolu sme ako telo bez duše. Podnikáme spolu výlety, sme spolu ako sa len dá a ako to čas umožní. O svojich citoch sa spolu rozprávame, ale není to ono. Viem, že keby sa to naša rodina dozvedela, bolo by veľmi zle. Mám jednu kamarátku, čo sú zo svojim bratrancom tiež postavili hlavu a išli proti všetkému a všetkým a dnes sú manželia a majú krásnu zdravú dcéru. (podstúpili však genetické testy). V Egypte apod. je to povolené, dokonca naši predkovia sa takto spojovali, ale dnes na to ľudia odporne pozerajú. Naša láska není len platonická, alebo len dočasná, trvá už niečo cez dva roky, od doby kedy sme spolu o tom ešte nehovorili, ale tie myšlienky už vtedy boli. Chceli by sme sa zobrať a žít spolu, s tím, aby sme sa stále nemuseli schovávať, aby o tom všetci vedeli. Viem, je to veľké téma, kedy to každého zaujíma, ale veľmi sa toho všetkého bojím. Viem, že si hovoríte, prečo on, prečo nie niekto iný, ale já sa už veľmi v živote sklamala
a on ako jediný stál pri mne a pomáhal mi. To nás natoľko dalo dokopy, že dnes už si nevieme život ani bez jedného predstaviť. Možem povedať, že nikdy som nebola šťastnejšia ako som teraz s ním.
Vzťah medzi sesternicou a bratrancom
Ahojte, citala som vasu diskusiu o vztahu medzi bratrancom a sesternicou, ja mam podombny problem, mam priatela s ktorym sme zistili ze sme bratranec a sesternica z tretieho kolena. Chcem sa vas spytat, ci neviete ako je to v tomto pripade so spolocnym babatkom, ci je aj tam nejake riziko postihnutia. Dakujem za vase odpovede
Ak ho miluješ a aj on teba, nemáte čo riešiť. Držím palce.
Baby ďakujem, zisťujeme o tom čo najviac. Už som si písala aj s jednou paní doktorkou z genetiky, chodí sa na konzultácie, ďalej vyšetrenie pred otehotnenim a aj v priebehu tehotenstva. Tam určia aká je pravdepodobnosť a čo bude ďalej. I keby sme deti nemali, aj tak sa milujeme a chceme byť spolu. Chceme do toho ísť aj keby som nesmela, kvoli zlým výsledkom otehotnieť. Nikdy som si nemyslela, že sa mne to može stať, ale láske sa poručiť nedá.
neviem, ci nieco take nie je zakonom zakazane(prave vdaka genetickym porucham a skusenostiam z minulosti)..ale to uz si musite zistit sami..
aj tak si myslim, ze pre kazdeho existuje niekolko vhodnych potencialnych partnerov a ak si sa rozhodla pre bratranca, no tvoja vec. vasi otcovia su si bratia, hej, v stredoveku to bolo normalne, ale teraz.. teraz sa to vymyka norme, uz len to, ze musis ist na nejake testy, aby si vobec mohla mat zdrave dieta, je na uvazenie.
to neries, nepozeraj na ostatnych, podstatne je, ze ste spolu stastni, deti budu mat dobreho tatka. Nepytaj sa na to ostatnych co by ti odporucili, je to tvoj zivot a len ty jedina vies co je pre teba najlepsie. A ti ludia, ktori ta budu za to odsudzovat nie su dobri ludia, len zavidia. Zelam ti, nech ti to vide a nech ste spolu stastny do konca zivota.
chodte na geneticke testy, potom sa rozhodnite ako dalej. co budu o vas rozpravat, to neries. robte tak ako citite.
no prave riziko genetickych vad u pribuznych vyssie ako nepribuznych..ano maju ich aj nepribuzne pary ale u pribuznych su castejsie prave vdaka pribuznosti..sesternica s bratrancom su este velmi blizky pribuzni..
Manžela nemám, len dve malé deti. Deti ho majú moc rady, dobre si spolu rozumejú. Ono sa ľahko hovorí, ale ťažko sa robí. V živote som na mužov nemala to šťastie a zrazu prišiel do mojho života on a všetko je iné, krásne, plné pohody, porozumenia, lásky, žiadne hádky. Proste dokonalosť sama, až rozprávkovo krásne a ťažko sa tomu dá uveriť. Je to muž, ktorý ma robí šťastnú, váži si ma a berie ma takú aká som. Ďakujem za vaše odpovedi. Keby niekto poznal celý moj život alebo len tento príbeh od samého začiatku až do konca, možno by na to pozeral inač.
fuu tak to mi ušlo.. vejva ma v tomto prípade pravdu, ak máš rodinu -a teda si vydatá a máš deti - ktoré ešte nie sú dospelé, tak potom musíš byť zodpovedná aj za to..!
ja som myslela ze si ešte slobodná a bojíš sa len reakcie svojich rodičov, ale ak si už sama rodič tak potom... je to uuuplne o inom. nad tym treba porozmyslať, či chceš stratiť to čo si si doteraz budovala pre starú lásku v ktorej nemaš istotu (hoci si teraz myslis ze mas) a okrem toho za cenu ze ta odsúdi aj tvoja rodina..a aj jeho rodina a minimálne tiež rodina tvojho manžela.
