Možno sa vám to bude zdať hlúposť ale už dlhšiu dobu nad tým premýšľam. Cítite sa byť, resp. patriť k nejakému národu? Že sem patrím, z tejto zeme som, mám takú povahu, nosím to v sebe. Narodila som sa v býv. Juhoslávii, ale od mala žijem na Slovensku. V podstate mám len cudzie meno, otca cudzinca a iné miesto narodenia ale odjakživa som si tu pripadala ako exot. Hlavne keď každý začal riešiť ako sa volám, že mám také črty a pod. Nieže by ma to urážalo ale ja vlastne neviem kam patrím. Žijem na Slovensku vyše 20 rokov, páči sa mi kultúra, folklór, hory, jedlo všetko ale stále mám pocit akoby som len ,,ochutnávala,,. Bola na návšteve. Raz sa riešili otázky ohľadom SR a mňa zahriakli že čo sa do toho starám keď nie som z tadeto. Možno po toľkých rokoch sem patrím ale vlastne to tak ani necítim. Chcem povedať že som hrdá na svojich predkov, chcem povedať že Tatry sú moje, že sa tu cítim doma ale nie je to tak. Nie som ani Juhoslovanka. V živote som tam potom nebola a ani ma to tam neláka. Iba mám pocit že mám povahu bližšiu k nim.
Škrie ma že takto to bude všade. Aj keď pôjdem do Škótska tak budem len cudzinec a votrelec.
patrit k narodu/zemi
Máš úplnú pravdu AdamKrt. Sme deti planéty Zem a je úplne jedno v akej krajine sme sa narodili.
Aj tak vsetci zijeme na jednej velkej hrudke ho... co sa vola Zem :) Keby aj nasa slnecna sustava zmizla, vesmir si to nevsimne. Vsetky problemy su iba subjektivne. Pre jedneho velky problem, pre druheho je to nic.
Pomyslite si na velkost vesmiru, malost cloveka a mozete si zaspievat:
"Malicka som, husky pasiem,
tancovala by som, az sa trasiem..."
:)
Jacquelinn: Prejavy úzkoprsosti vedia byť nepríjemné, ale nenechaj sa nimi rozrušiť. Ľudia s úzkym a obmedzeným vnímaním sa budú vždy snažiť obmedziť aj druhých. Niekto si príliš zakladá na rodine, iný na národe a ďalší na voľajakom inom uskupení, ku ktorému náleží. Ale v skutočnosti sú to všetko len povrchné obaly, formy, ktoré zakrývajú prostý fakt: všetci sú ľudia, všetci sú živé bytosti. Nehľadaj svoj pôvod a korene v zemi, v krajine alebo v skupine iných ľudí - hľadaj ich v sebe samej a keď nájdeš svoj vnútorný domov, odrazu ti prídu všetci "národovci" a spol. ako tápajúci slepci nepoznajúci pravú radosť... =)
Excell, to je len moj subjektivny nazor, ja sa napriklad ovela lepsie a prirodzenejsie citim ked rozpravam po anglicky nez po slovensky :)
lochness, vo všeličom máš možno pravdu ale ako si prišla na to že cudzie jazyky sú krajšie? Ja si dovolím tvrdiť že slovenský jazyk je najkrajší a najľúbozvučnejší zo všetkých.A som hrdý na to že som sa tu narodil.
Asi tak to prezivam aj ja, allie. Az na to, ze ja som povodne nikdy nechcela zit v cudzej krajine a kde som? No co, osud, tak to asi malo byt. Ale ked mam ist domov, uz 3 dni nespim, co sa tesim. A neni nad slovensky ostiepok, bryndzu, rozky, horcicu, stare dobre horalecky a co ja viem co, tiez vzdy nakupujem tieto dobrotky, mnam....uz je na case, aby som zase isla domov.
Tiez ma to vzdy tahalo mimo slovenska, akonahle som odisla, tak ako pisala deria, stala som sa vlastencom:). Som rada ze som odisla, ale ovela radsej sa vraciam. Ked vystartujem vlakom z ba hlavnej stanice, ked sa zhanam za ovcim syrom a ostiepkom, ked hladam pomedzi regale s debilnymi danone smotanove jogurty, horalky, mila rezy, tatramelky zo zamky, ked beham po fatrach, tatrach, pocuvam fujaru, ludovky....to sa ani opisat neda, o vsetko v tom nachdzam...
No to ano, ale ta zostane vsade. Nakoniec aj vo Finsku. Vsetko je len otazkou casu. Kedy ludia na Slovensku konecne pochopia, ze tym, ze clovek odide sa problem nevyriesi, ale zhorsi a stihne ich vsade na svete?
romska vacsina tu ostane, uhlie :)
Ja na to idem z opacneho konca. Ked sa vsetci odstahuju, tak sa tu budem nakoniec citit, ako Slovak vo Finsku, alebo vo Svajciarsku.
