Asi sa zrjme pýtate čo tu vlastne robím, ak mám takéhoto chlapca...Aj ja som si povedala: ,,bože čo to robím, mám úžastný 2 ročný vzťah, ktorá by mi každá závidela, a ja mám problém :(\" Hanbím sa, hanbím sa vysloviť to, že aj napriek tomu, že by priniesol pre mňa aj modré z neba, že by dal život za môj, povedať po 2 rokoch, že mi niečo chýba... Túto tému som pomenovala vlastne preto, lebo každé dievča mi hovorí: ,, Keby sa ten môj tak krásne správal ako ten tvoj\" alebo vety typu : ,,Kedy konečne aj ja stretnem takého normálneho chlapca aký je ten tvoj\" Ale dosť, nejde o fyzický vzhľad, ale o jeho charakter... Mám 18 rokov... Do vzťahu s ním som sa dala akosi náhle...Bolo to len z hlúpeho dievčenskeho vzdoru, pre iného chlapca :( Asi si pomyslíte aká som ja potvora, ale poviem Vám jedno: Nikdy som tohto chlapca nepodviedla. Po dvoch rokoch mi hovorí každú sekundu, že ma miluje. Kupuje mi rôzne darčeky, a to aj keď nemám vôbec sviatok...
Ale dosť toho. Prečo som tu a prečo teda píšem tu a teraz? Chýba mi sloboda...Ten môj je aj žiarlivý a ja mám pocit akoby ma ovládal...Bojím sa pozdraviť alebo porozprávať s nejakým chlapcom na ulici, lebo by z neho asi dušu vymlátil, hoc by sa na mňa iba pozeral, alebo by sa so mnou celý čas hádal. Iné hovoria: Čo by som dala za to, keby aj ten môj bol aspoň trošku žiarlivý.... Poviem Vám, nevládzem už...Páčili sa mi toľkí chlapci, toľko kamarátiek som už stratila... Som mladá 18 ročná baba, a ja si myslím, že mi mladosť uteká pomedzi prsty... :( Ja chcem proste žiť, ale on bude radšej doma, tak sa mu stále prispôsobím...Pýtam sa sama seba, ako som mohla toto dovoliť...Bola som sebavedomé dievča ale teraz sa cítim ako bezvýznamná dievčina, ktorá je zadaná, ktorá nechodí vonku a o ktorú nik nezakopne :´( Dokonca ani moje kamarátky sa mi už ani poriadne neozývajú...chýba sloboda, pocit nekontrolovateľnosti...Trpím, hoc by som mala byť šťastná..Popravde neviem čo k môjmu cítim..Neviem či ho ľúbim alebo to je zo zvyku...Počas dvoch rokoch chodenia, chce byť so mnou denno denne...Posledný rok sme spolu každý deň, možno dva dni sme sa z celého roka nevideli... Môže mi takto ,,prepínať\" z toho?
Prepáčte, že som sa takto rozpísala, len sa potrebujem niekomu vyrozprávať :(
HELP
Chlapec, akého by mi každa závidela
Nikoll
si evidentne vo vztahu nespokojna a miestami az nestastna, co nie je dobre, preto treba s tym nieco spravit, jeho spravanie, ci to nazveme zavislostou alebo ziarlivostou, na tom nezalezi, ide o to, ze jeho postoj ku Tebe nie je zdravy, clovek potrebuje vo vztahu osobny priestor, tiez priatelov, aby sa nezadusil, nemyslim, ze nejake rozhovory pomozu, myslim, ze jedina rozumna vec, ktora prichadza do uvahy je rozchod, Nikoll nezatazuj sa tym, ze on by sa zblaznil, ze by to neprezil, ale prezil by, clovek zvladne ovela viac ako si mysli, nakoniec, ako to bude prezivat, to je jeho vec, Ty musis hladiet na svoje dusevne zdravie, na svoju buducnost, ved nie ste ani zasnubeni, nevidim dovod, preco by si v tomto chorom zvazku mala zotrvavat, cim skor sa oslobodis, tym lepsie pre obidvoch
Nikoll, oslobod sa od neho! On sa uz nezmeni a ty budes nestastna.
Nikoll123: verim ze nevstupim nevhodne do debaty. Iba ta chcem podporit v tejto situacii, treba to dat do poriadku kym mozes. Bude to tazsie a tazsie. Su jednoducho typy ludi, ktori sa vo vztahu tak naviazu ze okamzite prerusuju kontakty s okolitym svetom a naviazu sa na partnera, co samozrejme potom vyzaduju aj od neho. Tito ludia potrebuju byt od niekoho zavisli. Ale mozno to nebude ten pripad. A nechcem tvojho priatelka posudzovat a ani sa ta tym dotknut, ale zaujimalo by ma, ako sa tvoj priatel sprava k tebe vzhladom na tie vsetky dobrodenia, co ti poskytuje, teda dary, neznosti a prijemne spravanie? Myslim tym, aky je jeho postoj k tymto veciam, ci ti to potom nejak nepripomina, alebo nevyzaduje od teba za to nieco. spominam na skusenost s istym clovekom, co na vsetkych okolo posobi uplne idealne, pomaha ludom, dava dary, rozdava rady, utesuje a doslova ludom nanucuje svoju pomoc, ale pravda je taka, ze potom zato vyzaduje aboslutnu poslusnost, nekritickost, potom ti ludia mu nesmu povedat nikdy nie a musia mu byt stale k dispozicii. Ak to tak nie je, tak sa ihned urazi a vyhadzuje na oci to, co robi on pre toho dotycneho. A to o tom cloveku ludia, ktori ho tak nepoznaju hovoria, ze je to anjel na zemi. Verim ze som to neprestrelil s odhadom situacie, len mam podobnu skusenost ako ty a tak by ma to zaujimalo. Lebo mozno teraz ti to nijako nepripomina, ale akonahle skusis presadit svoju volu (teda volnejsie dychanie vo vztahu) moze sa to zacat.
Co je vsak podstatne je, ze ak je taky ziarlivy aj napriek tomu ze si ho nijak neoklamala ani nesklamala, to nie je velmi dobre. Daj si pozor, ujde ti cely zivot pomedzi prsty a ty budes potom lutovat premarnene moznosti a strasne mu to budes potom vycitat...
Takze tak. Nie som nijaky vyzvedac:) ale zaujima ma tvoja odpoved, lebo ako som uz spomenul mam v zivote podobnu, dokonca takmer rovnaku skusenost ako ty...
Myslím, že zo začiatku to bolo trochu mierne, ale po troch mesiacoch sme sa videli každý druhý deň a teraz je to stále :/ Myslím, že skôr to neprípada do úvahy..Som zvedavá ako to bude ak pôjdem na výšku, kde od seba nebudeme vzdialený 7 km ale 500 km :/ On sa asi zblázni...
Ako v rodine zdá sa, že je to v poriadku, občas sa s ocom poháda a tak...
Ono tak lost poviem: ,,Niesom s ním tak mi bude každých 10 minút vyvolávať, kde som, čo robím a hlavne či sú pri mne nejaký chlapci..." A je po chvíli ,,bez neho."
VeĎ normálne mi keď to môžem nejak usuvsťažniť vola priemerne 10krát :/
"Ja už nepoznám ten pocit, že mi chýba"
nj, toto je ten vedlajsi efeket :/
ja som sa stretol s podobnym problemom, lenze v inych rolach, totiz ked som byval so rodicmi, tak sa ku mne spravali inak ako teraz. Ked som (takmer) zo dna na den odisiel od nich, stale ma chceli spat :D stale mi vyvolavali ze ako sa mam, ci mam co jest, ci zijem, ci nie som chory a ze ci nechcem ist na navstevu.
no cim viac toto robia, tym viac som z nich presyteny..
(ono nehovorim ze je to u kazdeho ronvako)
cize tie ludske pocity a psychika je velmi divna a zvlastna :/
alebo "krehka"
A nema v rodine nejaky problem?
Ci vsetko okolo toho je OK?
Ja len ze ci sa nesnazi tou neustalou pritomnostou nieco "kompenzovat" (alebo to moze byt nedobre slovo, no nieco na ten sposob)...
Ale ak pochopi ze ked ides na 1-2hodiny do mesta na kavu s kamoskamy, alebo skuponou kamosiek a kamosov, tak to neznamena ze by si s nim nebola spokojna, nejak mu vysvetlit ze potom sa na neho budes viac tesit (konieckoncov tak funguje fyzika, ze po odluceni priamo umerne stupa radost zo znovuzblizenia sa )
Viem, že je to hlúpe, ale skoro rok a pol som na tamtého chlapca, pre ktorého som sa dala s ním dokopy nemohla zabudnúť, ale akosi som môjho mala veľmi rada, pretože to bola moja láska dá sa povedať skoro zo škôlky... A teraz mi pomotal hlavu taktiež iný...Stále si hovorím, nech na neho nemyslím, že to je len chvíľkové, že to prejde...Proste ma priťahujú aj iný chlapci...Mám chuť sa ísť jednoducho niekam ,,rozbiť" bez toho aby ma niekto kontroloval, a jednoducho niekoho zbaliť...Ten pocit opantania mi chýba :(
Lost možno to bude v pohode keď nebudeme ,,chvíľu" spolu...Máš pravdu akosi si na to zvykol...Ja už nepoznám ten pocit, že mi chýba
Nikoll123
neslo mi o to na neho nadavat.. :)
len som to skusil hned priamo trafit a nerozpisovat sa okolo toho (lebo potom to byde 3x dlhsie ako tvoj povodny prispevok :) )
avsak.. casto som toto uz cital ze znesie aj modre z neba, no na jedno neda dopustit a to je odlucenie..
iste je to narocne pre kazdeho zalubenca (bez ohladu na 2 roky ci 222 rokov trvania vztahu)
cize "zivot v zlatej klietke" ?
nj, riesenim je mu to nejak povedat.. problem asi bude to, ze uz si na to veeeelmi zvykol... cize to bude narocne mu to vysvetlit, alebo pre neho narocne to prijat, no myslim ze to nie je nemozne.. a ked to pochopi, tak to bude OK :)
