V poslednom case sa moje spravanie vyrazne zmenilo. som strasne precitlivela. Ked sa s niekym rozpravam mam slzy na krajickua a niekedy mi aj vybehne. V praci sa idem niekam schovat aby som si ulavila a hned mi je lepsie. v rodine to mam velmi tazke. Mama i sestra sa so mnou vobec nerozpravaju. na FB si ma vymazali z priatelov, aby som absolutne nevedela co sa s nimi deje. Ostala som sama. Mam dobrych krstnych rodicov, ktori mi nahradzaju vlastnu mamu i sestru. Otca som stratila este ako dieta. Na nich sa mozem obratit ked nieco potrebujem. Nastasie byvaju v takom istom mieste ako ja. Nezvladam to. Chodim aj ku psychologicke, ktora mi velmi pomaha ale nemam moznost k nej chodievat casto. Praca ma v podstate bavi, aj ked je to cim dalej tym horsie. Kolegovia si vsimnli, ze chodim do roboty nervozna a ze ci mam nejake problemy. Ja ze ano. To som konverzovala s jednym kolegom. Dodala som, ze kto dnes nema problemy. A on na to, ze problemy si nemam nosit do roboty. Ale ostatni ked si ich donesu to je dobre. Kazdeho stale nieco boli, maju rodinne problemy, stale to pocuvam. Ale ja ked som nervozna, podrazdena, tak nemam na to pravo brat si to do roboty.
Prepacte, ze som sa rozpisala, ale nemam sa kde vyventilovat a bola by som rada, keby ste mi pomohli a poradili ako sa zbavit tychto problemov a pocitov ktore prezivam.
Dakujem za komenty.
