ahojte. rada by som vas poprosila o radu..alebo skusenost ako ste to urobili vy.. ide o osamostatnenie. nasi su rozvedeni, otec sa roky neozyva (to vsak nie je podstatne), brat odisiel studovat do zahranicia a ostala som len s mamou. nemame vsak najlepsi vztah. su tyzdne kedy si ledva pozdravime.aj to len preto ze musime. ona tazko nesie ze brat je prec, bol jej milacik. a mam dojem ze ma velke problemy pochopit ze ju uz nepotrebujeme v takej miere ako kedysi.akoby sa citila zbytocna.vykrikuje mi to, aj milion inych veci. do amoku ju dostane aj taka banalita ze ked idem vencit a nevezmem psie znamky tak ona z toho urobi cirkus na celu bytovku aka som nezodpovedna a neschopna. kvoli dvom malym plieskom.jednoducho..nemozme spolu vyjst.cez vikend som sa zasnubila..a ani to jej nedokazem povedat.nechcem si predstavit reakciu.a zial ani nemam prilezitost oznamit jej to, kedze od soboty so mnou prehovorila dvoma vetami. ..priatel resp snubenec ma vlastny byt v inom meste a uz dlhsie ma taha tam. zarabame obaja, najom by sme v pohode zvladli, aj by sme vyzili. Len zase..matka.vytykala by mi ze na vsetko kaslem a ze ako to vysvetli starym rodicom atd. Ze kaslem na rodinu.. viem si to zivo predstavit. Na druhej strane..je mi jej aj trochu luto ze by tu ostala uplne sama. Aj psa by som vzala so sebou. Ona je totiz odrana do 8 vecer prec kazdy den.A to psovi urcite nestaci. Neviem ako by zvladla to ze ostala uplne sama. Vidim co to s nou robi ked jej odislo jedno decko.. Ani tak, ani onak. Prosim.. skuste mi nieco na to..ja neviem ci radu alebo nejak usmernit. Hocico.. Dakujem
trvaly odchod z domova
ad piktogram: dakujem ti za tvoj prispevok, skopirovala som si ho a aj vytlacila, je uzasny a klobuk dolu
DAKUJEM TI
Prosim ta, nenechaj sa svojou mamou vydierat, ci nicit. Mam sice dojem, ze za jej konanim je nieco ine, mozno strach, ze pride aj o teba, len to nevie dat najavo... ale sama vies, ze toto dalej s nervami nezvladnes a nanestastie sa toto obdobie neskor moze prejavit aj v tvojom osobnom zivote, v tvojej rodine a buducnosti. Zial, velakrat si so sebou nesieme model, ktory sme doma videli, aj ked to tak nechceme.
Sama pises o tom, ze ju chapes, ze si vies predstavit, ze to \"nema lahke\" sama v sebe, takze ti netreba hovorit, aby si brala ohlad, ci mala pochopenie aj pre nu. Ale toto musi byt vzajomne, ak chcete spolu vychadzat, ci zit.
Sadni si s mamou a vysvetli jej, ze napriek tomu, ze ju mas velmi rada sa to s nou neda vydrzat. Ze mas pravo na svoju mladost, mas pravo robit chyby a z jej strany je nefer ocakavat od mladeho cloveka pristup \"stareho\". Pripomen jej, ze ona bola tiez mlada - v zmysle: tiez musela prejst istymi vecami a nabrat iste skusenosti, tak nech tak necha urobit aj teba. Nemas uz 5 rockov, mas svoj vlastny zivot a svoj vlastny rozum. Jacat pre banality najskor vyusti do situacie, kedy uz s mamou nebudes chciet udrziavat kontakt, aj ked toto by si nerada (neviem, kolko ma mama rokov, ale ked je v menopauze a hormony sa zblaznili, tak sama ma dost problemov so sebou). Kazdopadne, nebud ticho, nedus to v sebe, urci si hranicu. Ak sa po nejakom case ani po tomto situacia doma nezlepsi, bez vycitiek sa odstahuj, ty si pre to, aby ste spolu vychadzali urobila dost. Ak sa to nestreta s pochopenim, mas pravo zariadit sa podla seba a k svojej spokojnosti. Hlavne hovor a ries s kludom, hadky, ci kricanie nic nevyriesi, skor to situaciu zhorsi.
p.s.: Kazdy ma pravo \"posrat si zivot\" po svojom. Niekto tak robi jacanim na tich, ku ktorim by sa mal chovat najlepsie. Niekto tak robi ohovaranim. Niekto tak robi komentovanim veci, o ktorych nic nevie. Niekto tak robi zavidenim, alkoholom, drogami.. zivot sa da posrat mnohymi sposobmi. Ale ty mas pravo sa podla situacie a hlavne seba zariadit. Nie si povinna znasat nieco, co ta nici. To nema zmysel. Mas len jeden zivot a jedny nervy. Verim, ze ak je tvoja mama co i len trocha rozumna, pod tarchou argumentov prehodnoti svoje spravanie k tebe. Je hrozne smutne stratit vztah rodic - dieta kvoli \"blbostiam\".
daj jej najavo ze ju mas rada. znie to jednoducho ale nie je. a ma to fantasticke vysledky - ak tvoju lasku dokaze prijat. a zaroven ti poskytnut slobodu, ktoru prirodzene potrebujes. deti odrastu, vyletia z rodneho hniezda...to je prirodzeny proces. ale vracaju sa.
dakujem vam za nazory a rady..ale akosi sa to sklzlo na moj vztah s partnerom..takze aj k tomu trochu. chodime spolu a nad tym byvanim uvazujeme uz niekolko mesiacov. teraz sa to zda este realnejsie..nie je to len o tom chceni ale aj o praktickosti.ked zacali tie problemy s mamou,prisla praca v "jeho" meste, tu skolu chcem dokoncit.. nik ma do toho nenuti. zasnubeni mozme byt kolko chceme.nikde nie je napisane ze do roka a do dna sa musime vziat. a hoci ho mam nadovsetko rada, urcite by som nesla do manzelstva bez toho aby sme spolu predtym zili. nikomu neberiem nazor, nikoho nechcem urazit. jednoducho zit sami dvaja, najst si svoj system a zistit ci to pojde. az potom to manzelstvo. nam je teraz takto fajn.chceme to, mame moznost, prilezitost.. len ta moja mamina. to o com tato tema mala byt.. chcem odist a zaroven neviem ako jej to vynahradit.alebo aby sa netrapila aby nebola tak sama.a ako jej to vobec oznamit. bojim sa ze to ze som zasnubena a ze chcem ist zit inde..ze to pochopi ze ju uz vobec nemam rada.nechcem aby si myslela ze ma stratila..
preco, aspon nemaju problem s rozvodom. aj tak by na to prisli, akurat by museli riesit rozvod a delenie majetku.
Podla mna je zivot nadivoko ok. Ale tak na 1 rok. Nerada vam beriem iluzie, ale zenine sance na rodinu rokmi utekaju viac nez muzove. Je otrasne, ked su spolu napr. 7 rokov a potom jedne z nich pride na to, ze sa k sebe nehodia.
preco by musela mat zena na krku chlapa aby bola stastna? zena musi byt v prvom rade vyrovnana a spokojna sama so sebou, len tak si moze najst spravneho partnera, inak bude vo vztahu len hladat zachranu od samoty.
suhlas s wevou, aj co sa tyka "byvania nadivoko", preco by to malo vyhovovat len muzom. okrem toho, kym s nim len chodis a nezijes, nezistis, aky je v skutocnosti, v beznom zivote. je jedno ci mate papier, kym nejde o deti ...alebo o majetok :)
necitala som vsetky prispevky.. ale napisem len tolko, ze chod si za svojim stastim. aj tak nemozes a ani nechces zit so svojou mamou do konca zivota. a ked mas prilezitost sa ostamostatnit, tak to sprav.
a ked budete mat medzi sebou s mamou nejaky odstup, tak si mozno najdete cestu k sebe
Ahoj ivana, ja som len chcela zareagovat na Tvoje prispevky kedze mame trosku iny nazor - to ako to podavas s tym zivotom nadivoko spolu znie ako keby iba muz chcel take cosi a zena sa prisposobovala - ved obaja chcu byt spolu tak naco robit umele "drahoty" a "stupat na cene" ak to tak neciti? Na jednej strane to netreba uponahlat, ale na druhej ma kazdy vztah svoju dynamiku a i tymi drahotami sa moze vela pokazit najma ak nie su uprimne, ale ako strategia zo strany zeny by si draheho testovala.
A rovnako i mamina - bolo by super keby si nasla priatela, ale urcite to nie je jedina cesta ku stastiu... takze robit dohazdovacku sa zda trosku umele, ci nie? Jasne, nech ma program, rozvyja sa, chodi za kulturou, ale podmienovat jej osobne stastie tym, ze stretne pana vo svojom veku je smutne... Podla mna samozrejme. Beriem i Tvoj nazor, len som sa mala potrebu vyjadrit.
ok, skus mame spomenut spokojny parik, a nenapdane spomen, ze sa zoznamili nedavno (ked vypadli decka a schcipol pes :-) )... alebo si parkrat zabruzdaj v niektorej solidenj zoznamke na nete a vzbud maminu zvedavost...mozno bude z teba fajn dohadzovacka :-)) Povzbudzuj mamine sebavedomie (sikovne a nenapadne, lebo ta prekukne!)
Nevies o nejakom chlapovi v maminom veku, ktoremu sa ona paci a je volny?
K tebe: no, 25 nie je malo na zivot s muzom, uznavam. Aj argument, ze kvoli praci sa ti to hodi, je k veci. Drzim ti palce v tvojom vztahu. (aj tak: sobas je sobas, doprajem ti to .. ale nechcem drazdit samostatne zeny, to je na dlhsie..)
