Endogénna depresia najťažšieho stupňa

Ahoj Lola. depresie nikdy v zivote nevzikaju len tak z nicoho nic. Ja som trpela depresiami od 16 do 20, az kym som neodisla z domu. Tieto stavy boli otrasne, ja som zila cely ten cas ako v zlom sne, nedokazala som sa zaradit do reality, moje reakcie boli od veci, nemala som kamaratov. Obdivovala som druhych pre celkom bezne veci, ako ked sa zasmiali a rozmyslala som kazdu minutu dna, ako zareagovat na dane situacie, a ci som zareagovala spravne. Ked som isla sama do mesta, to bolo ako keby ma niesli cudzie nohy, ani naznak pocitu, ze zijem, vsetko okolo mna bolo sede, ziadna radost, vyhliadky do buducnosti, akokeby bol vo mne nejaky diabol, co mi brani zit, ked to mam tak expresivne vyjadrit. Jeden bludny kruh. Myslela som si, ze som menej a ina ako ostatni, ze niesom clovek hoden lasky. jedine, co som citila bola bolest, podla nej som vedela, ze zijem. Tu bolest som mala v celom tele, hlavne v zaludku a cievach, to sa neda opisat. Zila som v jednom bezutesnom pekle. Az: ked som zistila, ze pricinou mojho stavu je moja matka. Ta ma potichu psychologicky nicila. ja som si to neuvedomovala. Ale ona ma vlastne systematicky izolovala od okolia a podkopavala denno denne moje sebavedomie. Ja som stale bola ta neschopna, hlupa, "pozri sa ako ta susedova dcera je sikovna a ty si taka nula", stale mi hovorila,ze vsetci naokolo su uzasni a ja sa im rovnat nemozem. Ze moj nazor je hovno platny, ked som sa niekedy odvazila nieco povedat, tak mi strelila po papuli, ze sklapni suka. Kazdy den som spadala viac a viac dole, bolo to hrozne. Az kym som v dvadsiatke neodisla z domu. Vsetky depresie zazrakom opadli. Akokeby som sa sama vyliecila. mam kopu kamosov,ktori ma zboznuju, priatela, pracu, chodim von na vylety, posediet si, proste zijem stastne bez bolesti. Dycham slobodu. Stacilo len zmenit prostredie. Mozno si to ani neuvedomujes, no mas vo svojom okoli niekoho, kto ti to sposobuje. Ak to mas opakovane od 14,Tak to nieje len tak. Mozno to znamena, ze nieco v tvojom okoli to sposobuje.

ahojky ... vobec si neviem predstaviť ako sa možeš citiť ...urcite je to velmi tazke... skus naviazat kontakt s priatelmi alebo sa nejako zabavaj a nemysli na to ...je to horšie ak si sama ...zaujimam sa o toto ochorenie... napisala si to pekne ze nie je depka ako depka ... je určite ine ked si zlomiš necht a dorastie novy ako ked sa toho nevieš zbaviť cely zivot.... a čo rodina ?? priatelia ??
ako traviš den ??

Dobre si to napisala. Clovek to tazko pochopi, aj mne samej ked je lepsie tak uplne nechapem preco som mala vlastne problem, ved vsetko je fajn...to zistim az ked sa znova citim nahovno. Ja budem rada ked sem budes pisat, mohla by si mi opisat ako sa citis ked mas depku? neviem si predstavit ten najtazsi stupen

Dakujem za reakcie a rady. Mam 21 rokov, depresiou trpim uz od 14, ako mi bolo povedane, uvazovali aj nad elektrosokmi, ale ja som odmietla, nutnost to nebola. Mam 3. psov, a nepomahaju mi...Niekedy mi je uplne super, ze ani neverim a ani si nespomeniem, ze nejaku chorobu mam. Ludia tieto psychicke choroby neberu vazne, no clovek, ktory ma tazku depresiu si uvedomi, aka je to vazna choroba. Siahla som si niekolkokrat na zivot...Ked mi bolo lepsie, vycitala som si, ako som mohla taku ubohu sprostost urobit, a ked mi je zle, tak by som to nevahala zrobit znovu a tvrdsie...Neviem ako si sama pomoct...Odtrhla som sa od okoliteho sveta, a navrat je tazky a momentalne ako keby nemozny.

Tpch- ma pravdu, clovek by si aj nohu odrezal, len aby nemusel znasat tu bolest...ten vnutorny boj, myslienky, a to vsetko. Nie nadarmo sa podla mna hovori, ze psychicka bolest je horsia ako fyzicka. A je tomu tak, pretoze psychicku nevidno, a tazko vam niekto uveri, alebo pochopi, co sa vo vas deje...ako vas to pomaly, ale isto zabija, a aka ste v tu danu chvilu bezmocna. A este menej v to uveri clovek, ktory povazuje depky za tie depky, ked sa napr. niekomu zlomi necht, alebo sa zle vyspi, alebo ma zly den. Nie depresia je VAZNA choroba.

Budem rada, ak bude stale niekto reagovat, dodava mi to silu , odvahu a nadej... aj ked to ide pomaly. God bless you!

Tak ti napisem, podobny problem mam aj ja, lenze nie endogennu depresiu, tym je myslene ze tvoja depresia asi nema pricinu, ze preco... moja aj ma, beriem dlhe roky AD, velmi dobre, vdaka nim zijem.. tiez sa citim sama, neviem sa zaradit do spolocnosti, aj ked ludi mam rada, a tiez som skor introvert ... je to tazke, len neviem kolko mas rokov.. ked mas malo, tak myslim ze casom sa to upravi..

Lola65 - hmmm, tazko poradit, ale co tak nejakeho psika ktory by sa ti pacil. Nema tvar stale priatelsky naklonena pocuvat? Alebo si kup nejake playstation a odreaguj sa hrou, ale to domace zviera aspon na to, ze si introvert nebudes sama.

zewa, tak potom si nezazila skutocne tazku depresiu. Tazko depresivny clovek by si radsej nechal nohu odrezat, ako mat tazku depresiu.

zadovaz si zvieratko... zajka, macicku, najdes zmysel pre koho zit... ver mi... drzim ti palce

zewa - ak to nie je tajne aku fyzicku bolest si zazila, ze depresia je nic oproti tomu, co sa ti stalo? Je to velmi zaujimave. Dik.

Pred par dnami som zistila, ze moja depresia je nic oproti fyzickej bolesti, ktoru som prezivala (choroba). Odvtedy si vravim, ze ta depresia vlastne az taka strasna nie je. Neviem, nejak ma to povzbudilo do zivota v tom, ze si to treba uzit lebo vzdy moze byt ovela horsie.
Mas nejake zamestnanie? Stretavas sa tam s ludmi?
Nemusis svoj vsetok cas travit s kamoskami, mozes chodit na masaz, do plavarne, citat knihy..