Poslednú dobu sa v mojom živote pokašlalo čo sa len dalo. Aj tých pár vecí čo ma aspoň niekedy potešilo buď nadobre zmizli alebo ma už nenadchýňajú kvôli problémom. Budem mať 20, bol som prvák na VŠ ale nachal som ju, kvôli tomu,že ma to tam ničilo, nie že som nechápal učivo ale zväčša som bol len smutný a mal oničom náladu a nedokázal sa učiť. Rodičia sú z toho veľmi sklamaný a hnevajú sa na mňa. Je to ale len pár dní čo som ju nechal.Asi týždeň. Teraz som mal možnosť pracovať, rodičov to vcelku ukľudnilo a nehnevali sa, boli fajn, lenže tá práca vyzerá ako podvod. Takže zase keď im to oznámim ich to len naštve. Nechcem sa flákať, len si chcem nájsť prácu a dať život do poriadku. Rodičia mi neposkytujú nejaké zázemie kde sa môžem vždy z radosťou vrátiť, ba naopak, sú iný ako ja, necítim sa doma dobre, hlavne mama je stále nervózna. Osobne som slučný chalan, nechodím do barov, na diskotéky, nepijem, nefajčím, vyjadrujem sa slušne a tak nemám ani veľa kamarátov, veď koľko je takých mladých ľudí a hlavne chalanov? Okrem tejto práce čo som mal možnosť pracovať teraz nemám už žiadnu. A myslím aj na budúcnosť. Ak sa zamestnám tak zrejme za nejakých 400 euro mesačne, a čo stým? Budem naveky žiť u rodičov. Mám aj priateľku a ona si so mnou takúto budúcnosť určite nepredstavuje. Ona chodí na VŠ je tam šťastná baví ju to. Sme teraz kvôli školu spolu menej. Plánujeme si spolu budúcnosť, lenže tá budúcnosť je tak ďaleko, a ako ju dosiahnúť? Veď ja nemám ani prácu teraz. Hoc priateľka mi hovorí, že chce so mnou byť navždy, že ma nekonečne miluje, mám problém tomu už veriť. Teraz som na dne a možno mi ona hovorí pravdu a ja ju len ťahám so sebou dole, lebo mávam mizerné nálady. Asi všetko čo píšem vyzerá chaoticky a nenapísal som ani všetko ale píšem pretože naozaj reálne rozmýšlam, že najlepšie by bolo keby zomriem a nebudem aspoň nikoho ťahať so sebou dole a nebudem sa už takto trápiť. Lenže to nechcem, bojím sa toho ale už mi to príde ako jediná možnosť. Čo mi môžete poradiť? Navštíviť psychológa? Povedať, že všetko bude fajn, že teraz je to len chvíľková situácia? To všetko dobre viem uvedomujem si to, že to možno tak je ale neverím už v lepší zajtrajšok.
Chcem zomrieť-bojím sa že to urobím
Lenže ja už nemám ani žiadne ciele ktorým sa mám držať. Vlastne jediné čo chcem mať vlastnú rodinu, kde by som sa cítil skutočne doma. Lenže potrebujem na to prácu a asi ju nezoženiem alebo aspoň nie takú s ktorou by som dokázal vyžiť. Aspoň teraz to tak vidím...
kv- to vystihol. Vážne čo by ste robili na mojom mieste? Čítal som tu viaceré príspevky, že ľudia to chcejú skončiť a možno to niekoho otravuje, tak ale nech na to nereaguje. Ja som sa chcel vyrozprávať a možno, hoc o tom pochybujem, niekto povie niečo alebo mi nejako poradí, čo by mohlo fungovať. Viem, že som urobil veľa zlých rozhodnutí a mám pokašlaný celý život, ale chcem to napraviť, hlavne kvôli prijateľke.
A čo mi pomôže psychológ alebo psychiater? Maximálne mi psychiater môže dať nejaké tabletky budem chodiť vysmiaty ale tie probémy nezmiznú...
S tou školou si naozaj spravil veľkú blbosť. Teraz, keď budeš chcieť znova niekde študovať, budeš si musieť 1 rok zaplatiť sám a to býva tak 800 až 1000 € za rok, nehovoriac ešte o jednom stratenom roku.
Inak tým, že nebudeš mať školu ani prácu sa veľmi trápiť nemusíš, lebo za 1 až 20 rokov určite padne súčasný finančný systém a to tak tvrdo, že nebude ani práca ani elektrina, ani plyn a ani doprava, takže nastane obdobie chaosu, ktoré bude trvať 1 až 10 rokov. Počas toho obdobia bude úplne irelevantné, akú si mal prácu a čo si vyštudoval. Budeš s ostatnými zajednako.
Tak to bola len taká malá fantazmagória na povzbudenie, trochu :-)
kv, ale neodporucaj mu tie tvoje tipy s rezanim kuchynskymi nozikmi po rukach, lexauriny a podobne:D... kazdemu to totiz naozaj nemusi prist normalne ako tebe:D.
inac pito to kam patris, alebo nepatris urcuje skor to, ako makas a snazis sa nieco zmenit. treba ist za svojim cielom a nezdrziavat sa sebalutostou
no tak v dnesnej dobe chces zit bez stresu? Vstup do klastora a odovzdaj sa Bohu.
Do zahraničia nechcem ísť pracovať. Na výške mi ani tak nezáleží, jedine čo chcem je mať prácu a nejaký pokoj v živote a nežiť v takomto strese. A teda poznám len pár ľudí, čo žijú s nejakou istotou a mám pocit, že ja medzi tých ľudí nepatrím, že raz budú tak žiť.
kks vy ste tu jak sekta. furt kazdeho posielate k cvokarovi.
to ste tu zgrupuju sami pacienti psychiatrie alebo co vas k tomu vedie preboha.
no tak ppc bodaj by nebol depresivny ked ho vydr.bali zo skoly a nema pracu , nema peniaze a ma debilnych rodicov.fakt uzasne. na jeho mieste by ste vsetci ziarili stastim urcite a slintali blahom ako sa mate fajn .
cloveku sa uz nechce na tieto kecy a vykriky do tmy ani reagovat..;)
ale najlepsia odpoved je asi takato - zabi sa, svet sa bez teba v poho zaobide..;)
Urobil si blbost, ze si skolu nechal. Ked sa necitis psychicky OK, tak navstivim odbornika a dolezite rozhodnutia necham na obdobie, ked sa dam psychicky dokopy. To si nemohol tu skolu prerusit, napriklad zo zdravotnych dovodov? Rodicov chapem, mas 20 rokov, nic v rukach, priatelku na VS a predpokladam, ze rodicia asi nie su velmi majetni. Je kriza, robota sa hlada tazko, prijmy klesaju, mnohi su vo financnych problemoch. Navstiv psychologa, ak on odporuci, tak aj psychiatra (tvoje myslienky su silne depresivne, potrebujes pomoc), daj sa dokopy a potom ries buducnost. Skolu si mozes urobit aj neskor, nic sa nedeje.
ale v podstate je fajn ze sa bojis. horsie by bolo keby ti to bolo uz jedno.
