Ahojte ani neviem ako zacat mám veľmi zlý vzťah s rodičmi mám síce 28 ale trápi ma to.Pred 5rokmi mi umrela sestra a od tej doby často od mojich rodičov počúvam prečo umrela ona a nie JA!!!Asi si viete predstaviť ako mi je.Pritom som ja tá,ktorá výštudovala,vždy im pomáhala,nikdy sa neflákala teraz chodím na výšku,mám dobre platené zamestananie...proste ja by som s dieťaťom ako ja bol spokojná.Keď som si našla terajšieho manžela naši nevedeli zniesť to že som šťastná a sestra už nikdy nebude ničili mi život ako sa len dalo postarali sa o to aby môj muž prišiel o robotu ja tak isto,všade ma ohovárali,zalomili zámok na mojom byte,poškriabali auto manželovi...nechápem ako môže byť rodič taký zlý.čudujem sa že si ma po tom všetkom môj muž zobral asi ma ozaj milujem nebyť jeho tak už tu asi nie som.Snažím sa im vyhýbať ale to ich ešte viac vyprovokuje a vymýšľajú ako mi zase nejako znepríjemniť život.Niekedy si prajem ich smrť viem nemala by som ale načo ich mám?Moja sestra bola presný opak mňa jasné bola najmladšia tak sa jej všetko povolovalo a aj tak dopadla...myslím si že to medzi nami už nikdy nebude dobré ja ich k životu nepotrebujem.Ale je mi to ľúto pretože ja nemôžem za to že ona umrela a ja nie.
Prečo mi tak ubližujú?
tpch: presne tak som to aj myslela, ze povedat im to a potom hned pretnut puto
tym padom uz nebude moznost ju dat dole a zjazdit ju, ale ked uvidia, ze sa neozyva, jedneho dna zacnu nad tym, co povedala (potrebujete terapeuta) premyslat...
ale paralelne k tomu MUSIA pocitit, ze ju stratili
nikto normalny nepovie svojej dcere ze ona mala radsej umriet. odid a basta, nezasluzia si ta.
suhlasim s tpch
problem tychto ludi (nielen tvojich rodicov, ale vsetkych takto konajucich) je ten, ze su si prilis isti tym, co maju a ze ty tam stale budes, dovoluju si stale viac, lebo asi malo davas kontra
ja som kedysi mala tiez tento problem
naucila som sa povedat ludom co si myslim - otvorene
pomaha to, mnohi ludia nepoznaju hranice a potrebuju riadne kontra, potrebuju pocitit, ze to prehnali, ze zasli pridaleko, tym ze budes na nich mäkka, nic nedosiahnes
uz sa mi viackrat stalo, ze potom sa skutocne zamysleli a malo to ucinok - spamätali sa a bolo dobre
ludia su dost taki, ze sa casto nevedia spravat, musis dat riadnu odozvu, aby to nimi pekne zatriaslo
citlivych, dobrosrdecnych, mäkkych ludi si vazia len taki isti, ako oni sami...
takych je par percent na celej Zemeguli, takze zvysok je dost drsny a nespratny a nevie sa vpratat do koze, musis sa k nim spravat inak...tak ako si zasluzia
Maoam, osobna skusenost mi hovori, ze ked povies rodicom, ze potrebuju odbornika na dusu, este viac sa zacnu hnevat a zurit. Je by som to na mieste kesidy mozno skusila-navrhnut im to, ale urcite by som ukoncila kontakt okamzite po tomto navrhu. Cize realnejsia by asi bola telefonicka forma a zlozit okamzite a viac nezdvihnut.
Suhlasom s Maoam, nechaj ich "stratit" aj druhu dceru, inac nepochopia, ze jednu este maju...uplne sa odmlc, netelefonuj, neposielaj pozdravy, nenavstevuj ich. Tebe sa istym sposobom mozno ulavi, ked ti ubudne takyto stres a oni sa snad spamataju.
este som chcela napisat, myslim, ze sa citia vinni za smrt ich dcery (tvojej sestry) ale ich sposob, ako sa s jej smrtou vyrovnavaju (teda pokusaju vyrovnat sa) je ten, ze hadzu vinu za vsetko a aj za jej smrt na teba. Ty zijes - maju teda moznost aktivne nieco urobit.
V skutocnosti potrebuju psychoterapeuticku pomoc a potrebuju spracovat smrt dcery.
Mozno by si im mala do tvare povedat, ze potrebuju psychologa a ze ty nie si vinna za smrt ich dcery, tak nech to laskavo neprojektuju na teba.
TY zijes a si ich dieta.
Mozno si ani neuvedomuju, ze ti tym tak velmi ublizuju. Niektori ludia riesia ZIAL a bolest tym, ze ublizuju slabsim a citlivejsim ludom. Je to ich sposob sa s tym vyrovnat. Je to chore, zvratene, ale takto to robia velmi nezreli ludia.
Ked im povies, ze potrebuju pomoc odbornika, potom pretni tie puta a uvidis, co sa bude diat.
Kesidy, je mi velmi luto, co zazivas. Je to strasne a hrozne to musi boliet.
Moja rada: pretni puta.
Tvoji rodicia ta musia najprv stratit, aby si uvedomili (ak vobec), co pre nich znamenas. Takito ludia to inak nepochopia.
Ak aj pride zmena, tak moze trvat roky, preto zi svoj vlastny zivot, dobre v tom vsetkom zlom je, ze mas milujuceho manzela - takze mas sa coho chytit a o co sa opriet.
Tvoji rodicia maju obrovsky problem sami za sebou a myslim, ze teba pouzivaju na ventilaciu vsetkeho negativneho, co v sebe maju.
Pretni puta, neozyvaj sa im, nepokusaj sa o zmierenie. Vidis, ze to nikam neviedlo. Ak vobec, tak nieco musi prist z ICH strany. Ty si uz urobila viac nez dost.
Drz sa, si velmi fajn a trpis tak preto, lebo mas velke srdce a velmi sa snazis, aby ta mali radi, aby ta uznali, aby videli,aka si super. Ty si - maj sa rada a vytvor si od nich absolutny odstup.
Ak pride po nejakom case pripadne nejake citove vydieranie, nesmies hned skakat a vyhoviet im.
Nechaj ich pekne krasne sa riadne poskvarit.
Dinami mrzí ma že si musela tiež niečo také prežiť no len človek s takým istým prežitím ma vie pochopiť.Vidiš všetko zlé je na niečo dobré si na tom presne ako ja tiež mám toho najúžasnejšieho manžela na svete život s ktorým so veľmi spokojná už len to dieťatko nám chýba ale aj to bude.Nesmie nám pokaziť život nikto ani len rodičia my totiž máme právo žiť ako my chceme!
Si príklad toho že človek vie byť silný i napriek zlým okolnostiam a dokázali si že nikdy si nebola to za čo ťa matka považovala ja ti prajem aby si bola šťastná a nemusela už nikdy nič zlé prežiť.Ja som šťastná a viem že aj budem.Kiež by som mohla s tebou komunikovať naďalej...
Viem, ako sa citis. Mna matka tyrala cele detsvo. Psychicky aj fyzicky. Bola som jej ako hromozvod nervov. Ked jej na zem nieco spadlo, tak sa obratila a zacala ma bit, lebo dostala nervy. Ked som s niecim trosku silnejsie buchla ( napr. pri umyvani riadov), tak uz zacala na mna kricat, ze som neschopna, hlupana, co nic nevie. Proste tisice inych psychopatin, nutila ma nosit skarede obnosene oblecenie po inych detoch s tym, ze je som menej ako ostatni. Dennodenne mi nadavala do sraciek a do hovien a vycitala mi, ze keby som sa nenarodila, tak by jej bolo lepsie, ze som len brzda v jej zivote. Ak si nasla chlapa, mna zatvorila do izby a rozdavala si to s nim v obyvacke. Ked bolo "potom", tak mi otvorila izbu a mohla som ist na zachod. Takato dlhorocna vychova mala za nasledok, ze som vobec nerozpravala, nemala som kamaratov a bola som sama. Ked som plakala, tak ma bila, aby som prestala. Ja som zo strachu prestala plakat a bolo mi este horsie. V 15 ma zamykala doma a skryvala kluc, aby som nesla von, lebo sa zo mna stane k..va. A pri tom ako ty pises. Nikdy som sa neflakala, bola som dobrou ziackou a ticha osoba. Ostala som sama bez kamaratok a zacala sa zo mna vysmievat, ze som odlud a som neschopna, ze nikto omna nestoji, kazdy odo mna uteka, lebo som menejcenna. Proste, kto nezazije psychicky teror, nepochopi. V 18 po maturite som odisla z domu. Len mi podala ruku, ze "stastnu cestu". Je tomu uz 10 rokov. Mam rodinu, skveleho manzela, krasneho synceka, ovladam 2 cudzie jazyky (zijem v zahranici), mam spustu kamaratok a to len preto, ze som odisla z domu, postavila sa na svoje nohy a zacala som zit tak, ako si predstavujem. Matku som nevidela roky, ale ani mi to nechyba (za co sa aj trochu hanbim), ale odkedy som odisla z domu, tak sa mi dari velmi dobre a som stastna. Aj ty, utec od takych rodicov, lebo tu uz nejde len o teba, ale aj o tvoje buduce deti. Rodicov psychicky teror by ti mohol velmi lahko rozbit rodinu a to ti za to nestoji. Utec od nich co najdalej a vyrad ich zo svojho zivota. Uvidis, ako sa ti zacne darit....
Ďakujem krásne ATM takéto povzbudenie ma vie vždy nakopnúť :-) aj ja Tebe prajem krásne sviatky plné radosti ,šťastia a lásky!
