...nie som ten typ, čo sa ide zabíjať, lebo má problémy...Ale poraďte mi..Mám 20r, vlastne skoro 21... Doma - rodičov alkoholikov a sestru a brata, čo ma nznášajú, lebo nemám peniaze... Resp. platila som si školu - 760e na rok, keďže študujem externe...Dôvod na externé, som mala ten, že denné by mi nemal kto financovať, tak som chcela aj pracovať a rada by som šla z domu preč...Lenže je ťažké osamostatniť sa v tejto dobe...Neodsudzujte ma preto, že som chcela študovať, fakt chcem len radu, ako zvládať tento psychický nátlak..Mám dve roboty a nestíham sa učiť (obe roboty sú také, že robím koľko môžem, keď nemôžem, tak je to v pohode), vlastne bollo by v pohode, keby doma chápali, že s ami treba učiť...Ale nechápu,bežne sa mi nedovolia učiť a nútia ma robiť aby boli peniaze, keďže v tomto dome ani inú hodnotu okrem peňazí nepoznajú,...Stalo sa mi už aj, že som nemala peniaze, tak mi sestra vypla elektrinu, alebo mi nedala najesť...Neviem, ako to zvládať, už som dlhšie nespala, začínam aj trpieť nespavosťou, hoci som straaašne unavená, neviem zaspať, nerada chodím domov, ale nemám zatiaľ kam ísť....Otec s anestará, viac menej sa odsťahoval a keď som ho naposledy bola poprosiť o peniaze, lebo mi vyskočil dlh, tak sa na mňa vykričal a sám má na účte 2000e, teraz som aj ochorela a acelá rodina sa mi otočila chrbtom, už som si požičala na lieky 30€...Nemám na autobus do práce, pretože som v decembri doplatila školu...Je to komplikované, no proste ja už neviem...Ťahám s apo psychickom dne....:-(..Snažím sa vždy optimisticky myslieť, ale v poslednej dobe (pol roka) sa už ani neusmievam a každý mi to vyhadzuje na oči, že som už len kopa nešťastia...:-(
Nemám silu
ajajaja: ak si pri tomto vsetkom zvladla uz treti rocnik mediciny, tak na to mas,prajem ti vsetko dobre
ja som si to prečítala ajajaja. Držím palce, dievča.
Nazov temy by sa mohol premenovat na:
"Nemam silu. Update: Uz mam!"
:-)
gratulujem tomu ,kto si to docital...ma vycibrenu trpezlivost :D
vsimla som si tento odkaz v inej teme ,precitala som si ho a musim povedat len tolko ,ze ma potesilo (nechap to zle), ze nie som jedina ,ktora ma podobnu situaciu,dokonca ty ju mas este horsiu... budem mat 22, prave koncim 3.rok na medicine a rodinna situacia je od mojho detstva dost neradostna...otec taky cudak, s ktorym sa nikdy nedalo normalne pozhovarat(mama sa snim aj chcela davno ,ked som bola mala rozviest,ale nemala kam ist, rodicov totiz nema a nema ani taku prac.kvalifikaciu ,aby sa vedela sama o seba postarat...)tak trpime sem tam nejake excesy mojho otca ,ked je v alk.opojeni, davnejsie to bolo o dost horsie, teraz uz je starsi ,tak asi nevladze tak vystrajat...:) jedine jeho plus je v tom,ze co sa skoly tyka,tak mi plati intrak,cestu,stravu...aspon to,inak o mna nikdy nezakopol,ze ako sa mam ako mi ide skola a podobne...nechcem sa velmi rozpisovat, ale v skratke len tolko,ze som trpela na zakladnej skole, byvali sme v malom meste, sused bol spoluziak, nadaval mi do postihnutych, deti sa mi smiali, postupom casu som prestala radsej chodit von,ako dieta som bola extrovert, postupne sa zo mna stal introvert, neverim ludom, radsej sa im nezdoverujem, nik z mojich znamych vobec netusi v akych podmienkach zijem...po skonceni zs sme sa prestahovali do velkeho mesta, tam som chodila na strednu, nenasla som si takmer ziadnych poriadnych kamaratov prave z toho dovodu,ze som sa nechcela zoznamovat a hovorit nieco viac o sebe , totiz prisla dalsia komplikacia a to otcova matka, ktora je velmi vystizne povedane zla...neverili by ste, kym by ste ju nepoznali, je strasne hadavy typ,vsetko musi byt podla nej, kedze sme byvali (a stale byvame) v jej dome, tak si myslela ,ze jej budeme po voli...otec ako som spominala je cudak,nechcel sa prisposobit, mama sa aj snazila...ja zo zaciatku tiez, ale ked mi uz ani na pozdrav neodpovedala a nadavala mi do kadejakych suk, tak som sa na to vykaslala...vysledok je ten, ze spolu nekomunikujeme uz asi 5 rokov, medzitym svoj majetok prepisala na druheho syna, ten sa len tesi z toho ako lahko prisiel k majetku plus nas aj okradli,dost komplikovane na vysvetlenie, ale v skratke otec vratil materi svoje peniaze na ruku ,lebo mu bolo luto brat zo spolocneho uctu vsetkych troch(on,brat, mater-ale neviem povedat,ze na koho to bolo napisane)-to malo byt ako dedicstvo po otcovi aj matke, boli na nom vysoke uroky...tak proste dal asi 150 000sk matke, s tym,ze cast z tych na ucte- teda vlastne 150 000sk, budu jeho- nie tie zdenene, ale normalne nim zarobene...avsak ked bol raz na ukrajine na mesiac na dovolenke(ukrajina ako destinacia pre cudakov),tak mu brat ten ucet vybielil...to bolo asi pred 4 rokmi, teraz az z neho vyslo,ked bol opity, ze co sa stalo...tak to len pre kratku ilustraciu ,co je jeho rodina zac...plus nemozeme sa odstahovat, lebo s otcom kt.je cudak sa o tom rozpravat neda...okrem toho , jeho matka ,ked ju to v prvom roku ,dvoch este bavilo, tak nas ohovarala kade tade po celej stvrti ,kde byvame...avsak ludia ju poznaju ,vedia aka je...tym som len chcela povedat, ze na vtedy mna ako 15 rocne decko,to bolo dost, lebo som sa bala ,ze skoncime na ulici, nakolko mama s tym stale stresovala- ona je taka depresivna povaha, stale sa dacoho boji, taktiez bola vtedy nezamestnana, otec mal slaby prijem-byvaly vojak, teraz sa mu to uz zvysilo o dost, ale predtym sme museli vyzit z akychsi 13 000sk, pricom sme platili vsetku elektrinu,vodu , plyn -vtedy na polovicu, teraz uz cely...a to je na rodinny dom dost velka palka, aj 150 eur len plyn...fakt vazne...riesit to? ako- stara je uz napoly dementna, otcov brat sa necha vydrziavat, nakolko mal pred asi 2 rokmi havariu na kamione, si dokalicil nohu, capta(bozie mlyny??), bol ucitel,neviem,ci ho nik nechce zamestnat alebo co...ale proste teraz len caka ,kedy asi matka zomrie a bude chciet dom predat...my v nom mame ciastku asi 1/6(otec dedil po otcovi)...ja jedine co si zelam je, aby nejak tato situacia v ktorej som sa zastabilizovala, nejakym zazrakom aby rychlo presli dalsie 3 roky , aby som skoncila skolu a mala pracu a osamostatnila sa...samozrejme aj s mamou...aaaaaaaaaaaaaach, som sa teda riadne rozpisala, ale aspon si to precita len par ludi, ja sa vlastne velmi nerada stazujem , len teraz sa momentalne ucim na tazku skusku, tak sa mi strasne nechce...som vsak nejak podozrivo pokojna, vacsinou len revem , ale uz asi ani to nevladzem...este by som doplnila,ze je pre mna psychicky velmi tazke znasat to,ako sa maju napr.moji spoluziaci z vs- vacsinou su z dobrych rodin, maju pokoj, zaujima ich len chlast, zurky, cez prazdniny vselikde chodia a ja nic z toho :((( to by mi vsak nevadilo, ja to nejak prezijem, ale to ,ze ked sa spytaju ,kde si bola cez leto ,ja poviem ze nikde, tak ma lutuju a to ja neznesiem...minuly rok som si dokonca naschval nechala jednu skusku na august,aby som sa mala na co vyhovorit, ze som sa musela cez leto ucit...hrozne viem, :D...tiez mi je trapne,ze vacsina ma rodicov doktorov, docentov a pod...moja mama robi akurat tak predavacku,aj to ta robota nikdy nie je ista...hm..:( takze tym chcem len konecne ukoncit tento prispevok,ze som sem-tam v depresii ,lebo som hrozne sama (musela som sa naviazat na zvierata, za co sa mi niektori smeju), nemam kam chodit s kamaratmi , bojim sa ,zeby ma vysmiali alebo lutovali za to ,aku mam rodinu a tak podobne...cize vznika bludny kruh...ale ja si povacsine vystacim aj sama, len niekedy by som privitala aj niekoho - stacil by 1 ale poriadny kamarat/ka...a taktiez si asi dlllho nebudem vediet najst partnera, lebo mam akoby blok z muzov(mozno otcova chyba?),ale to zatial neriesim, snad to prejde,ked sa osamostatnim...uz len vydrzat tie 3 roky...dufam,ze dovtedy ten koniec sveta nebude :D
...povedzte, čo mám robiť? Ja som sa z toho ešte stále nedostala, takto ťažko mi neboloo ani nepamätám, stále len plačem, mám ten zúfalý, zničený pohľad, neustále si opakujem, že treba myslieť pozitívne, napriekt omu nevmám silu začať zas veriť a byť v pohode...Ja neviem, čo sa so mnou stalo, no už z toho začínam mať strach :-(....Ja už ani nepoznám smiech...:-(, vždy som sa z toho dostala po čase, ale teraz neviem, ja ani neviem opísať jak mi je, ani prečo, proste mi je strašne strašne zle :-(
